Milí čitatelia!

Výročie narodenia Louisa Brailla, tvorcu slepeckého písma, ktoré nesie jeho meno, si každoročne pripomíname 4. januára. Redaktor a hudobník Ondrej Rosík z Banskej Bystrice skomponoval klavírnu skladbu Pocta Lousovi Braillovi. Vypočuli sme si ju v jeho podaní na galaprograme Braillovskej olympiády pred 4 rokmi, aj na augustovom Bieločiernom koncerte v Nitre. Pri jej tvorbe vychádzal zo 6 bodiek Braillovej abecedy.

Všetkým, čo udržia tajomstvo!

K Tomášovskému domu konča dediny sme nikdy nesmeli. Starká hovorievala, že nás tam vietor uchytí a odnesie do hory, odkiaľ už nikdy nenájdeme cesty späť, čo by sme sa ako usilovali. A nedaj Boh, aby sme stretli toho divocha, čo v ňom býva, s vlkmi sa zhovára a s ľuďmi slovka neprerečie. Starý otec sa vtedy len usmieva popod strapaté fúziská a vypúšťa lenivé krúžky z briarky.

Milí čitatelia!

Správny muž má zasadiť strom, postaviť dom, splodiť syna, Túto okrídlenú údrosť istá spoločnosť zaoberajúca sa predajom nábytku používa ako súčasť svojho reklamného textu s doplneným vtipným dovetkom: „Žena musí polievať strom, upratovať dom a starať sa o dvoch nezbedníkov.“ 

Milí čitatelia!

„Prosím vás, kto je tu posledný?“

Určite už každý z nás v čakárni u lekára túto otázku počul. Aj keď jej neupieram racionálne jadro, nemám ju rád. Kto sa chce hlásiť k tomu, že je v niečom alebo niekde posledný?

„Pozrite sa, kto je pred vami a podľa toho sa riaďte,“ poučujem muža namiesto priznania a vyslovenia zámena „ja“. 

Všetkým maškrtníkom!

Čo vám budem hovoriť? Ani duše vo mne nebolo, keď som ten utorok musela na povalu. Od decka sa tam bojím. Najmladšia som, tak musím ja. Ale pri všetkých rárohách ktosi mátoží, vonia to tam starým drevom a slnkom prehriatym prachom, z každého rohu človeka zo striebristej záľahy sleduje niekoľko párov malých čiernych očí.