Chovať včely, zvládať rodinu, dom, záhradu, kravu, študovať a pomáhať iným… Dokáže to prakticky nevidiaca Jana Hvolková z Budatínskej Lehoty (časť Kysuckého Nového Mesta). Ak sa s ňou budete rozprávať, zavalí vás vlna príjemnej energie. Tej, ako aj lásky, má na rozdávanie.
„Nikto včely u nás v rodine nemal a nikdy by som sa ani nenazdala, že budem niekedy včeláriť,“ povedala nám pani Jana hneď z úvodu. Myšlienka prišla vlastne od manžela: stále hovoril, že keď bude na dôchodku, tak že bude včeláriť.
„Som typ človeka, ktorý veľmi nerád na niečo čaká a povedala som si, že keď chce niečo robiť, treba mu to dať hneď. Išiel do roboty. Zlanárila som syna a išli sme na základe inzerátu po včely do Brezna. Ani úle sme nezobrali. Napokon nám ich pán, ktorý včely predával, dal, aby sme mali včely ako preniesť,“ pokračuje pani Jana v rozprávaní.
Láska na krku
Dar sa neujal. Manžel nemal ako sa o včely starať, pretože veľa pracovne cestuje. Len včely už boli doma a bolo sa treba o ne aj starať. A tak pani Janke včely zostali na krku. Ako však hovorí, dnes by ich už manželovi nedala, aj keby chcel. Tak veľmi jej prirástli k srdcu.
Hospodárenie s včelami sa napokon rozrástlo na súčasných 21 úľov. Šesť majú Hvolkovci doma na záhrade, zvyšok zhruba desať minút cesty od domu. Láske k včelám sa už začala priúčať aj malá vnučka. Koľko bude medu, závisí na Kysuciach od toho, aký je rok. V regióne nie je agátový med, ani repkový, ani slnečnicový. Čaká sa na medovicu, ktorej však ubúda. A na kvety ovocných stromov a lúk.
„Na Slovensku je menej včiel, ako kedysi. No aj keď sú, opeľovanie ovocných stromov tiež závisí na počasí. Spomínaných šestnásť úľov mám oproti záhradkárskej osade. Samozrejme, že sú radi a pyšní, že tam sú. No ak je na jar nedobré počasie, napríklad prší, čo z toho, keď včielky nemajú kde chodiť? Snažíme sa však aj spolupracovať. Včela to robí tak, že keď kvitnú napríklad čerešne, bude na ne lietať, až kým neprestanú kvitnúť. Dá sa to zmeniť tak, že sa na letáč dajú kvety iných stromov, aby včely opeľovali aj tie. Záhradkári teda nosia svoje kvety jabloní na letáč,“ rozpráva kysucká včelárka.
Žihadľovica!
Ostatné tri roky boli z hľadiska výroby medu miernejšie a bolo ho málo. Tento rok to pani Jana odhaduje, že by mohla získať osem kilo na každú včeliu rodinu. Malá časť medu ide do predaja, viac Janka rozdá.
„Robím to tak, hoci viem, že si ani na ten cukor na jeseň pre včielky nezarobím,“ hovorí. Skúšala aj medovinu, no sama ju nepije a tak sa čaká, kto bude prvý z päťdesiatlitrového demižónu v pivnici degustovať. „Napokon to asi urobia ostatní včelári, zanesiem im,“ smeje sa.
Dobré skúsenosti však má s propolisovou tinktúrou a žihadlovicou (likér z viečok buniek, ktoré včely budujú v úľoch). Žihadlovica obsahuje aj peľ, aj med a propolis. Všetko sa vylúhuje šesť týždňov. Chodia si poň chlapci z fabriky – hovoria, že im uvoľňuje dýchanie.
Škola, krúžok, asistent veterinára
Pani Jana o včelách dokáže hovoriť veľa zaujímavostí. Čerpá zo svojej osemročnej praxe, no aj z vedomostí získaných v Strednej odbornej škole v Banskej Bystrici, kam sa rozhodla začať chodiť a získala tam aj výučný list včelára. To nestačilo, urobila si ešte kurz na to, aby mohla o včelách prednášať. Vedie napríklad krúžok pre deti v susednej dedine. Je ich desať, no krúžok navštevujú aj s rodičmi, ktorí sa často zapájajú aktívnejšie ako deti. Tiež už pripravila na skúšky jedného kňaza a pripravuje ďalšieho. „Veď kedysi chovali včely kňazi a učitelia,“ vysvetľuje svoj zámer. Ani tu však so vzdelávaním neskončila. Potrebovala viac vedieť o chorobách včiel. Nevidí ich, tak ako ostatní včelári. A tak si musí hľadať svoj prístup, aby choroby rozpoznala. Začala preto prezerať úle ako asistent veterinára. V súčasnosti robí ťažkosti mor včelieho plodu. A pani Jana sa túto chorobu naučila rozpoznávať podľa špecifického zápachu. Pri bežnej práci so včelami jej pomáha aj sluch, pričom vychádza z dôsledného spoznávania správania sa včiel.
Pri včelách sa však nekončí. V rodine Hvolkových pred nedávnom pribudla kravka a už si pochutnávajú aj na doma vyrobených syrových nitiach.
Halka Tytykalová
