Cirkus naslepo

 

Keď sa najbližšie vyberiete do stovežatej, pospytujte sa domácich, ako sa dostať na Vlastislavovu. Tam sa poriadne porozhliadnite, ktorá z budov by mohla byť murovaným šapitó, a započúvajte sa do spleti pouličných zvukov. Nepokúšajte sa však zachytiť ani rev zvierat, ani melódie flašinetu, to by boli márne snahy. K číslu 11 vás zaručene dovedú kriky a smiechy tých mešťanov, ktorí sa učia žonglovať, stavať ľudské pyramídy, majú hodinu klauningu, pozemnej alebo závesnej akrobacie, chodia po rukách, stoja na hlave, skúšajú si niektorú z balančných techník, alebo tancujú. A keď na priečelí zočíte nápis CIRQUEON – Centrum pre nový cirkus, viete, že ste na mieste.

 

V predpoludňajších hodinách sa tri veľké telocvične zaplnia profesionálmi z cirkusových, divadelných a tanečných spoločností, popoludnie patrí širokej verejnosti. Blší cirkus prijíma akrobatov a klaunov, ktorí sa len nedávno naučili chodiť, Family cirkus troj- až päťročné deti a ich rodičov, ďalšie workshopy sú otvorené pre školákov, študentov, dospelých i seniorov. Jednotlivcov i skupiny. Lektori (umelci, performeri, pedagógovia, sociálni a zdravotnícki pracovníci) vedú jednorazové i pravidelné kurzy, základným a stredným školám ponúkajú alternatívnu hodinu telesnej výchovy s využitím techník nového cirkusu, Základy cirkusovej pedagogiky odovzdávajú učiteľom, terapeutom a sociálnym pracovníkom. CIRQUEON však popri tom na poli výskumu i výučby spolupracuje s akademickými pracoviskami, vydáva odborné publikácie, recenzie a podcasty zamerané na cirkusovú pedagogiku a prevádzkuje unikátnu knižnicu o novom cirkuse. Na rováši toho ale má oveľa viac! Zastrešuje medzinárodný festival nového cirkusu Cirkopolis, usporadúva komunitný festival Nuselské dvorky, založil a koordinuje sieť Cirkonet, t. j. česko-slovenskú platformu na podporu, rozvoj a advokáciu sociálneho a mladého cirkusu.

 

Deti so zrakovým postihnutím za pomoci inštruktorov skúšajú pohyb na Rola-Bola.
Balansovanie na Rola-Bola. Autor: Tristan Ben Mahjoub (CIRQUEON)

 

Cirkusovým jazykom sa dohovoríte všade a so všetkými

Ľudia so zrakovým, sluchovým, telesným, mentálnym i viacnásobným postihnutím, pacienti v nemocniciach, ohrozené deti i deti z detských domovov, Rómovia, ľudia bojujúci s drogovou závislosťou, ľudia s psychiatrickými diagnózami či osoby vo výkone trestu. Cirkus nepozná obmedzenia. Netradične, zábavne a veľmi efektívne vás privedie k vytýčenému cieľu.

„Nápad pracovať s nevidiacimi a slabozrakými k nám dovialo až z Fínska. A keď sa v pavilóne nemocnice Bohnice objavil jeden mladík so zrakovým postihnutím, premenili sme ho v čin a postavili sme sa k nemu ako k výzve,“ prezradila mi Katka Klusáková, ktorá spolu s Adamom Jarchovským tieto kurzy viedla. „Skontaktovali sme sa s organizáciami, ktoré v ČR zastrešujú ľudí s týmto postihnutím, a postupne sa sformovala skupina piatich študentov, ktorí začali život pod šapitó ochutnávať sústo po súste. Stretávali sme sa pravidelne, dokonca niekoľko rokov a spoločne sme hľadali spôsoby, ako si aj ľudia so zrakovým postihnutím môžu cirkusové disciplíny užiť, aké postupy máme my ako lektori zvoliť, a ako to podať tak, aby to bolo pre nich čo najzrozumiteľnejšie. Světluška nám zasvietila na cestu k rodinám, kde mal niektorý člen zrakové postihnutie, a tak sme raz ročne pripravovali aj program celorepublikových zrazov. Nikdy sme ale nemali ambíciu verejne vystupovať, skôr sme to vnímali ako spoločné chvíle, kedy sme sa učili rozprávať cirkusovým jazykom.“

Ste prvým cirkusom, ktorý sa do niečoho takého pustil?

„Nie, to určite nie. Cirkus ako nástroj sociálnej práce je pomerne starý koncept, nejaké metodologické materiály sme k dispozícii mali, skôr by som povedala, že sme ich len dopĺňali o nejaké naše postrehy. V tom čase sme už totiž mali za sebou niekoľko medzinárodných projektov na tému social cirkus, počas ktorých nám partneri z Belgicka, Grécka, Nemecka a Španielska ponúkli svoje know-how.“

 

Mladá žena s vystretými rukami chytá padajúcu šatku.
Žonglovať možno aj so šatkou. Autor: Tristan Ben Mahjoub (CIRQUEON)

 

Prístupný, neprístupný, idem!

V Cirqueone mali nevidiaci a slabozrakí možnosť vyskúšať si naozaj všetko. Asi najmenej priaznivcov si kvôli množstvu kotúľov a „strmhlavov“ získala pozemná akrobacia, hneď za ňou sa ocitli ľudské pyramídy. Do ich stavania sa síce dokázali zapojiť, ale nadšenie sa akosi nedostavilo, pretože to najdôležitejšie – vizuálny efekt – vnímať nedokázali.

Ale vtedy, keď obaja metodickí vedúci lektorského tímu Katka a Adam prichystali artistické balančné pomôcky, sa veru zahanbiť nedali. Moja bojazlivá časť ďakovala za štyri solídne nohy stoličky, ktoré som počas rozhovoru pre istotu občas ukradomky skontrolovala, tá odvážnejšia bola v duchu s tými, ktorí si skúsili balansovanie na Rola-Bola (na doske, pod ktorou sa krúti valec), chôdzu po lane či Walking Globe.

„Jeden z našich najodvážnejších študentov chcel stoj čo stoj vyvrátiť teórie, že nevidiaci sa kráčať po lane naučiť nemôže. Bol veľmi vytrvalý, dokonca si doma urobil z dreva trenažér,“ spomína s úsmevom Katka Klusáková. „Oceľové lano, po ktorom chodieval tu v priestoroch Cirqueonu, mal natiahnuté vo výške kolena, maximálne polovice stehna, takže keď sa priveľmi prevážil na niektorú stranu, jednoducho zoskočil na zem. Aby sa mu rovnováha hľadala ľahšie, skúsili sme na druhý koniec umiestniť niečo, čo vydávalo zvuk, pohrať sa s tým, aby sa mohol sám istiť povrazmi, experimentovali sme ale aj s funambulizmom. Ide o špeciálnu techniku chôdze na lane, pri ktorej má človek v rukách dlhú, ťažkú tyč a balans vlastne udržiava prevažne pomocou nej. Z vodorovnej polohy, v ktorej ju drží pred sebou, ju môže kedykoľvek vychýliť a získať rovnováhu. Od každého to chce veľa času a trpezlivosti, pre nevidiaceho to má ale jednu veľkú výhodu: tyčou dočiahne na zem, takže sa v prípade potreby môže oprieť, vyrovnať a nemusí z lana zoskakovať.“

Kráčať sa ale dá napr. aj na veľkej guli z tvrdého plastu. Hovorí sa tomu Walking Globe. To sa dá poľahky aj bez akejkoľvek zrakovej kontroly, pretože človek cíti, či sa valí dopredu alebo dozadu. Úlohou lektorov je vtedy účastníkov „len“ jemne usmerňovať, aby presne vedeli, kde v priestore sa nachádzajú.

Poďme však ešte o čosi vyššie! K závesnej akrobacii. Dobrý zrak nie, ale výnimočnú fyzickú zdatnosť a obratnosť si rozhodne vyžaduje. Na dvoch pruhoch visiacej látky sa možno šplhať, spúšťať, otáčať dolu hlavou, alebo sa zamotávať, mimoriadne efektné prvky však svojím telom človek vytvorí aj na hrazde, t. j. na približne 60 centimetrov dlhej kovovej tyči, ktorá sa, prichytená na oboch koncoch pevným lanom, nachádza v horizontálnej polohe v určitej výške nad zemou.

 

Mladá dievčina stojí na lopte z tvrdého plastu. Lopta siaha približne do výšky pása muža stojaceho vedľa nej.
Dali by ste sa nahovoriť na zopár krokov na veľkej guli z tvrdého plastu? Autor: Tristan Ben Mahjoub (CIRQUEON)

 

Umenie žonglérske

Ale akýže by to bol cirkus bez žonglovania? Partia z Cirqueonu žonglovala asi najčastejšie s loptičkami. Obyčajnými, ozvučenými, dokonca v rámci jedného zaujímavého experimentu aj s voňavými. Niektorí slabozrakí sa načahovali za farebne najvýraznejšími loptičkami, iní dbali na to, aby zakaždým stáli oproti oknu a mohli vnímať ich tiene. Pýtate sa, čo nevidiaci? Možno ste vedeli, možno nie, ale pojem žonglovanie ukrýva nielen vyhadzovanie loptičiek do vzduchu a ich chytanie, ale v podstate akúkoľvek manipuláciu s predmetmi od výmyslu sveta, dokonca aj v priamom kontakte s telom. Do vzduchu vyhadzovali napr. šatky, ktoré sú v porovnaní s loptičkami oveľa väčšie a ich pohyb je pomalší. Stačilo teda (naozaj naslepo) hrabnúť rukou pred seba a dosť často ich zachytili. Pokiaľ ide o loptičky, nevidiaci začínali tým, že si loptičku z pravej ruky zavreli medzi ľavým uchom a plecom. Keď zovretie povolili a loptičku trošku usmernili, skotúľala sa po tele a skĺzla do dlane ľavej ruky, ktorú mali pripravenú približne v úrovni pása, niekedy aj trošku nižšie. Vďaka tomu, že trasu loptičky dokázali bez problémov sledovať, vedeli presne, kam dôjde, a teda kde ju majú chytať. Ľavou rukou potom vložiť loptičku krížom pod pravé ucho, opäť zavrieť, povoliť a chytiť. Funguje to na rovnakom princípe, ako keď sa loptičky vyhadzujú do vzduchu, akurát si žonglér priestor nekontroluje zrakom, ale sústredí sa na to, kadiaľ sa mu po tele kotúľa. Nevidiaci, ktorých to v Cirqueone učili, zvládli s prehľadom žonglovať s troma loptičkami naraz.

A skôr, než sa spolu s Katkou Klusákovou posadíme do hľadiska a vychutnáme si umenie jedného výnimočne nadaného nevidiaceho žongléra, prezradím vám ešte čosi. Začiatkom milénia sledovali poprední vedci z Oxfordu pomerne veľkú skupinu akrobatov, ktorí sa tejto klasickej cirkusovej disciplíne venovali. Výsledky štúdie preukázali nevídaný vplyv na množstvo šedej kôry mozgovej. Žonglovanie by sa teda zrejme pokojne mohlo zaradiť medzi formy prevencie degeneratívnych nervových ochorení. S ostrosťou zraku to vôbec nesúvisí – či človek vyhadzuje loptičky do vzduchu, alebo sa mu kotúľajú po tele, princíp je rovnaký, akurát pri nevidiacich si to vyžaduje viac času. A teraz už šup každý na svoje miesto!

„Jeden z našich študentov sa žonglovaniu venoval dosť intenzívne. Skombinoval žonglovanie na telo a žonglovanie vo vzduchu s balančnými technikami. Loptičky z rúk vyhadzoval tak, aby mu dopadali na hrudník, odtiaľ sa skotúľali dole do dlaní, kde ich zbieral a znova vyhadzoval. Sem-tam však žonglovanie prerušil, jednu z troch loptičiek si presunul na hlavu, kde ňou balansoval a rôzne s ňou manipuloval. Šlo mu to naozaj výborne! Som si istá, že keby naďalej trénoval, naučil by sa žonglovať vo vzduchu tak ako ktorýkoľvek iný artista. Jednoducho by to už mal v rukách. Vedel by odhadnúť, či loptičku vyhodil správne, mal by presnú predstavu o tom, ako rýchlo a kde sa pohybuje, a teda aj kedy a kam dopadne.“

A aby som vám neostala nič dlžná, prezradím, že účastníci workshopov Cirqueonu ešte točili tanierom (predstavte si tyč, na ktorej je plastový tanier s ráfikom a vašou úlohou je roztočiť ten tanier tak, aby ste tyč dostali do jeho stredu a točil sa sám. Ide to aj bez zraku, pretože váhu i pohyb cítiť v ruke.) a skúšali Flowerstick (čo je manipulácia s takou strapatou tyčou – človek ju môže vyhadzovať, točiť, rolovať a pod.).

 

Na fotke sú žonglujúci mladý muž a dievčatko. Po tvári dievčatka sa pohybuje loptička, muž drží v každej ruke jednu loptičku, začína žonglovať.
Ako nevidiaci žonglujú s loptičkami. Autor: Tristan Ben Mahjoub (CIRQUEON)
Chlapec drží v každej ruke dve tyče, na každej tyči sa snaží udržať tanier.
Točenie tanierom. Autor: Tristan Ben Mahjoub (CIRQUEON)

 

Záverom

V súčasnosti sa v Cirquione nevidiaci a slabozrakí nestretávajú, ale nik z lektorov ešte nehodil bielu palicu do žita. Centrum pre nový cirkus totiž ešte ani zďaleka všetky svoje tajomstvá nevydal.

 

CIRQUEON – Centrum pre nový cirkus vznikol vďaka podpore mesta Praha a Ministerstva kultúry ČR

 

Dušana Blašková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *