Sociálny časopis pre nevidiacich a slabozrakých občanov
(Mt 11:5)
Človek sa odjakživa zaoberá tým, kým je, odkiaľ prišiel a kam smeruje. Nejasností sa ale postupne objavuje oveľa viac: Prečo je na svete zlo? Kde sa berie utrpenie a bolesť? Prečo sú na svete choroby?
Milí moji, nejdem vás urážať vyratúvaním fresiek na popukaných stenách, strašidelne stmavnutých malieb, dochytaných stránok ilustrovaných kníh či mýtov a legiend, ktoré zachytávajú nevidiacich s palicou v ruke. Takou či onakou, ale palicou. To všetko dávno viete.
Verte-neverte, stredovek bol na informácie o živote včiel skúpy. Aj to málo, čo sa vedelo, bolo prísne strážené tajomstvo, prejsť mohlo len z otca na syna, širším kruhom sa nič vybzučať nesmelo.
Svetový deň vodiacich psov bol ideálnou príležitosťou pozvať na kus reči Katarínu Kubišovú z občianskeho združenia Psi na život.
Zmienky o pokusoch pomôcť prírode ľudským umom nachádzame už v staroveku. Mudrci, šamani i ránhojiči toho o zdraví, zvlášť o stave, fungovaní a chorobách očí veľa nevedeli, ale spôsoby, ako zlepšiť zrak,
Dejiny písma pre nevidiacich sú naozaj bohaté a siahajú do dávnych-pradávnych čias. Spočiatku vznikali pre potreby jednotlivcov, neskôr pre ústavy či školy, kde sa nevidiaci vzdelávali kolektívne a predovšetkým systematicky.
Dnes som si do úvodníka pozvala samotného Tomáša Baťu. Nič proti tomu nenamietal, priam naopak. Bol nadšený. Popri všetkých jeho priekopníckych podnikateľských a sociálnych počinoch sa totiž z kolektívnej pamäte
Keď dnes začne na gymnáziu študovať nevidiaci, nie je to už nič výnimočné. Iste, vzbudí to pozornosť okolia, to ale platí v každom prostredí, v ktorom ktosi taký začne aktívne pôsobiť.
Predstavte si, že je to presne 160 rokov, čo sa ostrosť zraku do diaľky vyšetruje pomocou Snellenovej tabuľky. Presne tak, to je ono „prosím, zakryte si najprv jedno, potom druhé oko a povedzte mi, čo v jednotlivých riadkoch vidíte“.
Represívne prístupy k ľuďom so zdravotným postihnutím (ZP) nie sú v dejinách ničím výnimočným.