Sociálny časopis pre nevidiacich a slabozrakých občanov
Hoci letopočtov by sme mohli uviesť niekoľko, stredovek v nasledujúcich riadkoch bude ohraničený v súlade s historiograficky akceptovaným úzom, tzn. zhruba od zániku Západorímskej ríše v roku 476 do objavenia Ameriky v roku 1492. Oko bolo v tomto období pre človeka viac než len zmyslovým orgánom. Bolo „zrkadlom duše“,
Viete, aké udalosti svietia v historickom tyflokalendári začiatkom februára? Viacero stojí za pozornosť, mňa však zaujali úmrtiny Karla Emanuela Macana. Pravda, sto prvé, ale keďže vlani som sa západne neobzrela a čakať do najbližšieho zaokrúhlenia sa mi veru nechce, priviedla som ho do Dúhy teraz. Poznáte jeho génia?
Ľudské oko fascinovalo, ale aj desilo už odpradávna. Oko mohlo byť naprieč stáročiami chápané ako brána k svetu, zdroj poznania, zrkadlo duše, no zároveň vždy predstavovalo krehký párový orgán, skutočne citlivý a náchylný na zranenie či široké spektrum ochorení.
(Mt 11:5)
Človek sa odjakživa zaoberá tým, kým je, odkiaľ prišiel a kam smeruje. Nejasností sa ale postupne objavuje oveľa viac: Prečo je na svete zlo? Kde sa berie utrpenie a bolesť? Prečo sú na svete choroby?
Milí moji, nejdem vás urážať vyratúvaním fresiek na popukaných stenách, strašidelne stmavnutých malieb, dochytaných stránok ilustrovaných kníh či mýtov a legiend, ktoré zachytávajú nevidiacich s palicou v ruke. Takou či onakou, ale palicou. To všetko dávno viete.
Verte-neverte, stredovek bol na informácie o živote včiel skúpy. Aj to málo, čo sa vedelo, bolo prísne strážené tajomstvo, prejsť mohlo len z otca na syna, širším kruhom sa nič vybzučať nesmelo.
Svetový deň vodiacich psov bol ideálnou príležitosťou pozvať na kus reči Katarínu Kubišovú z občianskeho združenia Psi na život.
Zmienky o pokusoch pomôcť prírode ľudským umom nachádzame už v staroveku. Mudrci, šamani i ránhojiči toho o zdraví, zvlášť o stave, fungovaní a chorobách očí veľa nevedeli, ale spôsoby, ako zlepšiť zrak,
Dejiny písma pre nevidiacich sú naozaj bohaté a siahajú do dávnych-pradávnych čias. Spočiatku vznikali pre potreby jednotlivcov, neskôr pre ústavy či školy, kde sa nevidiaci vzdelávali kolektívne a predovšetkým systematicky.
Dnes som si do úvodníka pozvala samotného Tomáša Baťu. Nič proti tomu nenamietal, priam naopak. Bol nadšený. Popri všetkých jeho priekopníckych podnikateľských a sociálnych počinoch sa totiž z kolektívnej pamäte