Aj u vás sa voľajako zosmutnieva? Vôkol mňa to všetko vzdychá, stuká a dookola lamentuje, že sa skoro stmieva. Dúfam, že vám z dobrej nálady zubaté slnko neodhryzne, ale keby sa o to predsa len pokúšalo, nedajte sa. Nech si zuby vyláme! Pamätajte, že nikdy nie je neskoro začať… vlastne s čímkoľvek. Pátrala som po niečom, čo by vás mohlo povzbudiť na duchu i na tele, a z teplej zeme som ešte stihla vyhrabať chrobáka. Posledného asi. Latinsky som mu na meno neprišla, ale to je taký, čo sa musí do hlavy nasadiť.
Showdown, goalball a kolky sú úplne jasné. Beh, cyklistika, turistika, lyžovanie i plávanie takisto nikoho z vás neprekvapia, v podstate ani na Nordic Walking, aerobik, bojové, cirkusové či tanečné umenie nejako zvlášť živú fantáziu netreba. Pochybnosti o tom, či sa nevidiaci a slabozrakí môžu potápať, splavovať vrtošivé vody na kajaku, surfovať , driapať sa k vrcholom vysokohorských štítov, rozptýlili staršie dúhové čísla. Čo ale vaša predstavivosť vraví na parawestern?
Verte-neverte, kovbojskému jazdeniu sa ľudia s postihnutím venujú široko-ďaleko… vlastne aj pomerne blízko 😉 Predstavte si, jazdievajú dokonca aj rýchlostné súťaže. Ak chcete vedieť viac, pátrajte po westernových pretekoch a disciplíne s názvom barrel racing. Áno, to je tá, pri ktorej sa cvála okolo sudov postavených do trojuholníka. Nevidiaci, v typických kožených nohaviciach a klobúku, nasleduje svojho traséra – jazdca, ktorý cvála pred ním. Niektoré veci sa tak ľahko napíšu, a pritom…
Kôň, ktorého si osedlá človek s postihnutím, musí byť zdravý, pokojný, tolerantný a nebojácny, musí byť schopný sústrediť sa, ale čo je hlavné, musí vedieť dokonale spolupracovať. Kým sa to, čo dostal do vienka, a to, čím ho na život pripravia tréneri, zmiesi v jedno ušľachtilé zviera, trvá to tak 2 až 5 rokov. Ale vraj sa naozaj niet čoho báť. Kôň je pripravovaný na to, že ho čaká nečakané. Prudšie pohyby, náhle dotyky, občas nechcený úder či kopanec. No a kým sa on zmieri s nemotornosťou začiatočníka, vy sa naučíte pozorne načúvať a rozoznávať tiché jemnejšie, nižšie zaerdžanie na pozdrav, silnejšie, ktorým upozorňuje napr. na svoj prázdny žalúdok, krátke a ostré akoby kvičanie, stony či chrochtanie. Inštruktor vás určite slovne nainštruuje (prečo by sa tak inak volal, že, to dá rozum) ako sedieť, klusať i cválať, ale… No, nie že by som mu nedôverovala, osobne si však myslím, že najistejšie bude spoľahnúť sa na vlastné sily. Jednoducho vnímať, čo sa hnedákovi páči, ktorý sval a ktorá žilka mu v tele hrá a kedy.
Určite sa to oplatí skúsiť! Precválať sa jesennými dňami a zistiť, že ani farby, ani vône sa vlastne nikam neschovali, že to chce len trochu nadhľad, aby ich človek našiel.
Dušana Blašková