Čo sa vám vybaví, keď začujete toto slovné spojenie? Nám napadli napr. dva žĺtky v jednom vajci, dve krivky v jednom grafe, dve fotografie v jednom ráme. Ak si však zaspomíname na uplynulé obdobie, príde nám na um predovšetkým náš projekt, ktorý sme zrealizovali vďaka podpore grantovej komisie ÚNSS.
Pýtate sa, prečo sme zvolili práve takýto názov? Dôvod je veľmi jednoduchý! Zámerom časti aktivít totiž bolo spojiť členov jednotlivých ZO v Banskobystrickom kraji, zvyšok plánov sa týkal len členov ZO Lučenec. Pozývame vás nahliadnuť do našich spomienok!
Buďme spolu
Tak sme nazvali prvý súbor aktivít, určený nevidiacim a slabozrakým členom ZO v Banskobystrickom kraji. Cieľom bolo overiť si naše vedomosti a zručnosti, prebudiť tvorivosť, zašportovať si, ale zároveň sa navzájom lepšie spoznať a tak obyčajne – ľudsky sa spolu zasmiať. Kto by takémuto pozvaniu odolal? Zo skúseností vieme, že členovia ZO Banská Bystrica, Rimavská Sobota a Zvolen rozhodne nie.
Prvým bodom programu bol návrat do školských lavíc. Štyri trojčlenné družstvá si za neustáleho povzbudzovania obecenstva z našich radov, overili svoje vedomosti z chémie, zemepisu či anatómie, popasovali sa s otázkami o histórii miest, z ktorých k nám súťažiaci zavítali. Ale áno, aj nápovede boli po ruke. Počas prestávok sme dokonca do súťaže zapojili aj divákov. Ak vás láka autentická atmosféra tohto podujatia, odporúčame siahnuť po májovom vydaní časopisu Prameň (č. 9).
Akí sme zdatní? Túto otázku sme si položili v rámci prípravy projektu a odložili sme ju až po tom, čo na zrekonštruovanej Lučeneckej priehrade predviedli 4 trojčlenné družstvá, ako si poradia s hádzaním na cieľ, umiestňovaním obruče na správny stojan, chôdzou po prekážkovej dráhe (s bielou palicou a navigátorom) a triafaním kolkov, ktoré sme vyrobili z plechoviek. Po splnení úloh dostalo každé družstvo indíciu, ktorá im odhalila motto stretnutia.
Kde dokážeme tvorivosťou posunúť svoje hranice, sme si vyskúšali v rámci aktivity s názvom Aj zrakáč môže byť tvorivý. Pustili sme sa do tvorby ikebán a techniky makramé.
„Do piafloru som zapichovala rastlinky, ihličie a rôzne ozdoby a po chvíli mi pod rukami vznikla krásna ikebana,“ povedala na margo stretnutia 52-ročná Kvetka. „Pri Makramé mi postupnosť krokov opisovala moja dcéra, ktorá nespúšťala oči z lektorky Evky. Dostala som okrúhle podložky s dierkami, do rúk som si vzala šnúrku, spojila jej dva konce, prevliekla ich do dierky, urobila si očko, opäť prevliekla a takto som si dookola vyplietla celú podložku. Svoje dielko som síce ukončiť nestihla, ale som rada, že som si techniku makramé vyskúšala a som sama na seba hrdá, pretože spočiatku som si myslela, že to nedokážem. Teším sa, že v našej ZO budeme mať tvorivé dielne a budeme sa tejto technike ešte venovať. Možno si vyrobím nejakú peknú vianočnú dekoráciu,“ dodáva s úsmevom nevidiaca členka ZO.
Naše ďalšie spoločné stretnutie sa uskutočnilo v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci. Pýtate sa, prečo práve tu? Pretože v tejto kultúrnej inštitúcii nájdete nielen vodiace línie, ale aj sprievodcu stálej expozície nazvanej Poklady minulosti – textového (v čiernotlači a v Braillovom písme) i zvukového (aplikácia v tabletoch, ktoré si môžete zapožičať pri kúpe lístka, obsahuje nahrávky, texty, fotografie a orientačné informácie v slovenskom, maďarskom a v anglickom jazyku). Vybrané zbierkové predmety môžete spoznať aj vďaka štítkom v braili, s jedným z najcennejších exponátov – obrazom Volavka od Teodora Kosztku Csontváryho – sa môžete oboznámiť prostredníctvom jeho reliéfnej repliky.
Hodnotová gramotnosť
O túto tému obohatilo náš projekt OZ Fénix a dve úžasné lektorky Veronika Chudjaková a Katarína Kubaliaková. Pred členov ZO Lučenec nepredstúpili s hotovými návodmi, ale s premyslenou taktikou, ako ich povzbudiť k zamysleniu a nachádzaniu vlastných odpovedí. Počas siedmich takmer dvojhodinových stretnutí sme sa venovali napr. tomu, čo je pre každého z nás v živote dôležité, ako sa k tomu približovať a postupom času prichádzať na to, v čom spočíva naše životné bohatstvo. Boli to stretnutia plné dôvery a vzájomnej úcty, silné príbehy a svedectvá o tom, ako vnímame život, v nás vyvolávali emócie, obdiv, silu, ktorú
nám dáva rodina, priatelia, známi, ale aj viera.
Zo spätných väzieb
„Popustila som uzdu svojej predstavivosti a urobila som si veľmi peknú, farebne zladenú ikebanu. Využívala som prevažne hmat, ale keďže som prakticky nevidiaca, pomáhala som si aj zvyškami zraku. A hoci mám 82 rokov, makramé som robila prvý raz, ale veľmi rýchlo som pochopila, čo a ako mám robiť. Lektorky boli naozaj skvelé, a to ani jedna nemala skúsenosti s tým, ako s ľuďmi so zrakovým postihnutím pracovať.“
Elena Nagyová
Poďakovanie
Projekt ako taký nám priniesol spoluprácu s členmi už spomínaných ZO v Banskobystrickom kraji, so združením Fénix, s Mestským úradom Lučenec, s TAXI Choice Lučenec, s Inštitútom znalostného pôdohospodárstva a inovácií Lučenec, s Novohradským múzeom a galériou Lučenec, s Ing. Evou Novou zo Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy Lučenec a s kvetinárkou a aranžérkou Jankou Filipovou. ĎAKUJEME!
Renata Oláhová a Jarmila Paučová
