Rozhodnutie študovať integrovane väčšinou v kabinetoch a zborovniach spustí lavínu otázok. Čo vlastne slabozrakí a nevidiaci dokážu? Ako im pomôcť včleniť sa do kolektívu? Čo je v našich podmienkach dostupné a čo prístupné? Kam sa obrátiť
s prosbou o konzultáciu? Kde získať učebné materiály a didaktické pomôcky? Zreálniť predstavy školy, rodičov i študentov o vzdelávaní medzi rovesníkmi bez postihnutia pomohlo v rámci projektu Možnosti podpory zrakovo postihnutých žiakov a študentov asistenčnými technológiami Krajské stredisko ÚNSS v Košiciach. Sériou prezenčných i on-line školení, niekoľkými krátkymi videami a napokon informačne nabitou príručkou.
Inklúzia v školstve je komplexom pomoci inštitúcií, odborníkov, asistentov učiteľa, osobných asistentov a rodiny, zvládnutia a využívania optických, kompenzačných a zdravotníckych pomôcok a napokon pripravenosti všetkých zúčastnených.
„Projektový zámer napísali naše skúsenosti, my sme sa vlastne len prizerali,“ hovorí s úsmevom jeden z iniciátorov aktivity a autorov príručky Ján Podolinský. „Stávalo sa, že sa na nás obrátil pedagóg, pre ktorého bol nevidiaci či slabozraký žiak v triede prvým kontaktom so zrakovým postihnutím (ZP). V podstate bol postavený pred hotovú vec a to, čo žiak zvládne a ako mu učivo priblížiť, sa učil za pochodu. neraz mal len niekoľko dní či hodín, aby modifikoval existujúcu didaktickú pomôcku, alebo zaimprovizoval a vymyslel niečo nové. Keď sme naďabili na projektovú výzvu spoločnosti SK-NIC, s kolegyňou Erikou Forgáčovou sme dali hlavy dokopy a zosumarizovali to, čo učiteľov straší a zneisťuje najčastejšie.“
Po schválení projektu sa to všetko začalo. Košičania pripravili prehľad optických, kompenzačných a zdravotníckych pomôcok, ktoré môžu slabozrakí a nevidiaci počas vyučovacieho procesu i domácej prípravy využiť, okrajovo sa však dotkli aj tých, po ktorých inštruktori sociálnej rehabilitácie siahajú pri nácviku sebaobsluhy či kurzoch priestorovej orientácie a samostatného pohybu, špeciálni pedagógovia počas individuálnych tyflopedických cvičení. Vysvetlili, prečo je dôležité upraviť veľkosť a font písma, dbať na dostatočný kontrast, držať sa schematického znázornenia (niekedy dokonca zvoliť iné ilustračné obrázky než pre zvyšok triedy), poskytnúť textovú alternatívu k video obsahu, dodať materiály v prístupnej elektronickej podobe, ale aj to, prečo by si mali osvojiť prácu so špeciálnymi aplikáciami (napr. s aplikáciou na riešenie matematických úloh LAMBDA). Upozorňovali však aj na to, kde možno nájsť napr. databázu prístupných didaktických materiálov pre matematiku a informatiku, kde reliéfne mapy či texty v Braillovom písme, upriamili pozornosť na inštitúcie, ktoré podajú pomocnú ruku.
„Veľa sme sa zhovárali aj o tom, aké kompetencie tieto inštitúcie majú. Objasňovali sme, že žiakovi so ZP musí tyflopéd z levočského alebo bratislavského centra špeciálno-pedagogického poradenstva vyhotoviť posudok, konkretizovať opatrenia, ktorými sa má škola riadiť, a, pravdaže, v určitom časovom intervale situáciu zmonitorovať, príp. odporúčania upraviť,“ pokračuje Erika Forgáčová. „Úlohou UNSS je zas usmerniť pedagogický zbor v otázkach komunikácie či usporiadania triedy, aby sa v nej žiak so ZP bezpečne pohyboval, kde ho usadiť, aby ho, povedzme, neoslepovalo slnko z okna a pod. Pokiaľ ide o našu prácu s dieťaťom, pomáhame pri začleňovaní sa do kolektívu, učíme trasy do a zo školy, ale, pravdaže, aj v samotnej budove, brailujeme (aj na stroji, aj na riadku), venujeme sa nácviku práce s technikou a technológiami. Zdôraznili sme ale aj to, že my učiteľov nesuplujeme, nemôžeme napr. so žiakom so ZP preberať učivo informatiky daného ročníka. Na to nemáme kvalifikáciu.“
Zrakové postihnutie ako pedagogický oriešok
Jednou z diskutovaných tém boli aj zmysly, ktoré môžu nedostatočný alebo úplne chýbajúci zrakový vnem vo vyučovacom procese nahradiť. Áno, sluch možno využiť okamžite a od učiteľa si to vyžaduje „len“ výdatnejší výklad, Košičania však upozorňovali na to, že vzdelávanie založené čisto na zvukových informáciách má svoje limity. Spomínali napr. na miestami skomolenú výslovnosť slovenského jazyka v hlasovom výstupe, čo pri učebných textoch, najmä pri štúdiu cudzích jazykov nemožno asistenčnej technológii prepáčiť. Zdôrazňovali výhody hmatu, objasňovali, že pri rovnomernom rozložení zaťaženia zmyslových orgánov medzi sluch a hmat žiaci a študenti nepociťujú takú únavu a dokážu sa dlhšie venovať štúdiu, ale aj to, že vedieť sa „učiť rukami“ nie je samozrejmé a vyžaduje si to tréning tak brušiek prsta, ako aj mozgu, ktorý si musí zvyknúť vyhodnocovať hmatové podnety.
„Pri vytváraní predstavy o priebehu goniometrickej funkcie, vzhľade kužeľosečky, vzdialenosti zo Zeme na Mesiac, trecej sile, litosferických doskách, veľrybe, dúhe ale aj mnohých ďalších pojmov vám nepomôže ani Cicero v rodokmeni. Tak ako si pri týchto učebných látkach vyžaduje obrázok trieda, vyžaduje si ho aj nevidiaci,“ vysvetľuje Erika Forgáčová. „Učiteľov sme preto povzbudzovali k tomu, aby z kabinetov povyťahovali všetko, čo možno chytiť do rúk. Dvoj- a trojrozmerné modely, vďaka ktorým získajú žiaci so ZP predstavu o tvaroch a rozmeroch telies a rovinných útvarov, schematické modely kocky, kvádra, gule či ihlanu (najlepšie také, ktoré sa dajú rozložiť, aby na nich mohli demonštrovať, čo znamená obsah plášťa), či modely molekúl, aby bolo zrejmé, ako sa chemické prvky viažu. Ak sa v kabinete nič vhodné nenájde, treba sa spoľahnúť na vlastnú fantáziu a využiť to málo, čo je po ruke. Stačí napr. tvrdý papier vložiť do euroobalu, ten zas na mäkkú alebo gumenú podložku a perom vybodkovať žiakovi rastlinnú či živočíšnu bunku. Pravdaže, treba brať do úvahy, že hmat má oveľa nižšiu rozlišovaciu schopnosť než zrak, reliéfne znázornenia musia byť preto primerane zjednodušené. Treťou možnosťou je popozerať sa po rukolapných pomôckach, ktoré sa dajú bežne kúpiť v obchodoch (napr. reliéfne mapy, podložky so suchým zipsom a textilnou šnúrkou, ktorou môžeme znázorniť napr. priebeh funkcie), štvrtou zaobstarať pomôcky v špecializovanom pracovisku či inštitúcii (napr. v reliéfnej či bodovej grafike alebo vyhotovené na 3D tlačiarni),“ uzatvára jedna z lektoriek školení a autorov príručky.
Skončili sme, hoci nekončíme
V rámci projektu Možnosti podpory zrakovo postihnutých žiakov a študentov asistenčnými technológiami sa uskutočnili 3 semináre a 2 webináre. Viac než stovku účastníkov tvorili špeciálni pedagógovia, asistenti učiteľa a učitelia základných a stredných škôl. Výstupom niekoľkomesačnej aktivity je ucelený materiál, ktorý je k dispozícii na internete. Príručku, ktorá ponúka základný pohľad na optické a kompenzačné pomôcky pre nevidiacich a slabozrakých, prehľad inštitúcií, ktoré môžu byť pri vzdelávaní nápomocné, a rady, ako si vyrobiť či zadovážiť didaktické pomôcky, si možno stiahnuť z www.unss.sk, videá, ktoré sú akýmsi vstupom do problematiky, sa nachádzajú na www.blindrevue.sk a na YouTube kanáli ÚNSS.
Na záver len pripomíname, že rok 2023 nebol prvým, ktorý sa v projektovej histórii ÚNSS so spoločnosťou SK-NIC spája. Vlani vzniklo prostredníctvom nadácie Pontis 21 inštruktážnych videí, v ktorých je reč o spustení, konfigurácii či práci s asistenčnými technológiami. K dispozícií sú na YouTube kanáli ÚNSS a na www.blindrevue.sk.
Dušana Blašková
