Keď Orava vydá svoje tajomstvá

Členovia ZO Námestovo sa tentokrát vybrali na cestu do minulosti. Do sídla richtára, príbytkov mešťanostov, remeselníkov i roľníkov, zavítali do školy, zaskočili do olejárne, usadili sa za hrnčiarsky kruh, zašli do vodného mlyna, vyškriabali sa na pastviny k salašu, dokonca sa zamiešali medzi Goralov. Akcia dostala názov Po stopách minulosti a balíčky na cestu pripravila výletníkom aj grantová komisia ÚNSS.

 

Na poľane Brestová, v podhorí Roháčov

Prvá výprava viedla Do Zuberca, pozdĺž Studeného potoka. K objektom, z ktorých väčšina bola od pôvodných majiteľov odkúpená, následne rozobratá, prevezená a nanovo poskladaná. Slovom, do Múzea Oravskej dediny.

 

Na fotografii je maľovaná mapa areálu Múzea oravskej dediny.
Aby sa nám ZO-čkári po ceste do minulosti nestratili. Zdroj: www.muzeum.zuberec.sk

 

„Prekvapení nebolo konca kraja,“ spomína hospodárka ZO Námestovo Helena Gičová. „Vstupnej expozícii, Dolnooravskému rínku, dominuje baroková zvonica zo Záskalia, ktorej múry pamätajú obecný archív a požiarnu zbrojnicu (preto sa na vrchole jej strechy ako symbol ochrany pred požiarom točí kovový kohút), obrovský záujem v nás však vyvolala aj neďaleká Zemianska kúria Meškovcov z Vyšného Kubína so súkromnou latinskou školou. Mimochodom, jej lavice kedysi dral aj malý Paľko, chlapec, ktorý vyrástol na veľkého Hviezdoslava,“ hovorí s úsmevom. „O pár krokov ďalej sa nás ale opäť zmocnilo nadšenie, pretože tam ako svedok začiatku 19. storočia stojí plátennícky mangeľ, dôležité technické zariadenie, ktoré vďaka konskému pohonu slúžilo na konečnú úpravu modrotlače, za ním o čosi starší zrubový dom želiara – bezzemka.“

 

Drevený plátennícky mangeľ. Detailný záber na ozubené kolesá.
Na konečnú úpravu modrotlače sa používal plátennícky mangeľ. Zdroj: www.muzeum.zuberec.sk

 

Ukážku radovej zástavby mnohých oravských dedín predstavuje Hornooravská ulica, ktorá ukrýva napr. zrekonštruovanú hrnčiarsku pec z Trstenej (predstavte si, naraz dokázala prehltnúť až 3500 nádob), samostatné usadlosti zas expozícia nazvaná Goralské lazy. Múzejníci totiž nezabudli ani na obyvateľov severných svahov Beskýd, ktorí sa živili obrábaním pôdy, chovom hydiny, ale predovšetkým oviec, predajom spracovaných a vyúdených mliečnych výrobkov. Pri roľníckej usadlosti z Oravskej Lesnej mali ZO-čkári možnosť obzrieť si ukážky pestovania poľnohospodárskych plodín ako ovos, raž, ľan, mak, pohánka či kapusta, zastávka pred šoltýskym domom z Novote ich preniesla do roku 1813. Ocitli sa, takpovediac, v kancelárii, pretože šoltýs bol v stredovekom Uhorsku zakladateľom dediny s niektorými privilégiami a určitou súdnou a správnou právomocou (od konca 17. stor. sa týmto pojmom označoval aj richtár, ktorý nemal nijaké výsady) a v izbe, kde sa dievčatá a ženy schádzali na priadky, páračky a iné domáce práce.

 

Pohľad na rad štyroch dreveníc.
Uličkou oravskej dediny. Zdroj: www.muzeum.zuberec.sk

 

Záber na oválnu hrnčiarsku pec s otvorom v prednej časti. Vo vnútri pece je vidieť hlinené výrobky. Na stene pece sa nachádzajú malé prieduchy.
Hrnčiarska pec z Trstenej. Zdroj: www.muzeum.zuberec.sk

 

„Na návršie k drevenému kostolu sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia a ku kópii márnice z Rabčíc si trúfla zhruba polovica z nás, poslednú časť expozície s názvom Mlynisko si však nenechal ujsť nik,“ pokračuje Helena Gičová. „Z miest, kde sa natáčali rozprávky Láska na vlásku, Sedem zhavranelých bratov a Vianočné želanie nás vyprevádzal veselý gagot husí, ktoré tu múzejníci na dotvorenie dedinskej atmosféry chovajú.“

 

Skupinová fotografia členov ZO Námestovo. Za nimi je vidieť drevenice a jasnú modrú oblohu.
Členovia ZO Námestovo v Zuberci

 

Ľudia hôr a lesov

Po starej obchodnej ceste prúdili z Krakova cez Nový Targ na Oravu nielen vrchovato naložené vozy, ale aj chuťovky pre jazykovedcov, zvlášť pre dialektológov. Staršia generácia vás aj dnes zaplaví úsmevným slovníctvom poľského pôvodu, patriacim do skupiny spišských, oravských, kysuckých goralských nárečí alebo do nárečia enkláv. Goralskú nárečovú oblasť na Orave tvorí 11 obcí, a to Oravská Lesná, Zákamenné, Novoť, Suchá hora, Sihelné, Oravská Polhora, Hladovka, Oravské Veselé, Mútne, Rabča a Rabčice.

Že pijatyka je nápoj, zbonek krčah, moskoľ osúch, bavidlo znamená hračka a gydľać štekliť, možno viete, trúfate si ale aj na slová, ktoré do krátkeho kvízu vybralo ZO Námestovo?

 

Na lavičke pred drevenicou sedí mladá žena. Oproti nej stojí mládenec. Obaja majú na sebe slávnostný goralský kroj, zladený do bielo-červeno-žlta. Mládenec drží v ruke valašku. Dievčina má na hlave partu, mládenec klobúk.
Výrazným prvkom Goralov, obyvateľov hôr a lesov, je bohato zdobený kroj. Autor: Bohuslav Zemiar. Zdroj: www.zoznam.sk

 

Dohovoríte sa s Goralmi?

  1. Čo znamená goralské slovo „gorki“?

a) horúci

b) hračky

c) hrubý

d) hrnce

 

2. Keď Goral povie „vyrek“, čo má na mysli?

a) posteľ

b) plač

c) pierko

d) palica

 

3. Čo znamená goralské slovo „vongľe“?

a) vozík

b) uhlie

c) vľavo

d) uhorky

 

4. Čo si treba predstaviť pod pojmom „gynš“?

a) kosť

b) vinš

c) hus

d) kľúč

 

Svoje odpovede nám posielajte do konca januára elektronicky na adresu duha@unss.sk alebo na Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Sekulská 1, 841 04 Bratislava. Poradíme si aj s rukopisom, aj s čiernotlačou, aj s brailom. Trojica, ktorá goralské slová preloží správne, bude môcť na jar korzovať v tričku s logom Krásy Oravy, ktoré pre víťazov zabezpečila ZO Námestovo.

 

Dušana Blašková

 

1 komentár k “Keď Orava vydá svoje tajomstvá

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *