Fascinuje vás krehkosť a krása skla? Premena obyčajnej hliny na nádherné krčahy a krčiažky? Ste zvedaví, ako možno zo smaltu vyčariť porcelán? Chcete sa preniesť do dávneho života na hrade i v podhradí či do dejín jedného zo slovenských regiónov?
Prijmite pozvanie do Novohradského múzea a galérie v Lučenci (NMG), ktoré v týchto dňoch úspešne zavŕšilo projekt Búrame bariéry. Popri skutočných pokladoch minulosti vás čaká reliéf najvzácnejšieho obrazu zo zbierkového fondu NMG, v latinke i Braillovom písme tlačený sprievodca, tablet s nahrávkami, množstvom fotografií a navigačnou aplikáciou, vybodkované štítky k vybraným exponátom a vodiaca línia. Nech sa páči, nasledujte ma.
Prvá zo štyroch výstavných miestností stálej expozície s názvom Poklady minulosti ukrýva výtvarné diela maliarov, ktorí sú s dejinami Novohradu úzko spätí. Oči si môžete popásť na každom jednom, ruky (zatiaľ) len na Volavke od Teodora Csontváryho -Kostku, ktorý vďaka projektu dostal aj reliéfnu podobu. Za čím sa vám ale takisto rozhodne oplatí načiahnuť, je dielo, vzniknuvšie v rámci Medzinárodného keramického sympózia priamo v NMG. Jeho autorka Šárka Radová mu dala názov Globálny bača a je to úsmevné prepojenie tradícií so súčasnosťou. Hmatajte opatrne, aby vám neunikol ani jeden z dvoch vŕškov, ani bača, ktorý sedí na jednom z nich s notebookom na kolenách, ani ovečky, zoradené na druhom v presnom geometrickom rade.
Keď sa opäť započúvate do navigačných pokynov z aplikácie, dostanete sa do druhej výstavnej miestnosti. V nej môžete obdivovať niekoľko pamiatok z mobiliára Haličského zámku, kde NMG v 50. rokoch vzniklo a istý čas sídlilo. Vystavený je tu veľký, nádherne vyzdobený sekretár s antickými motívmi, 10 vyrezávaných stoličiek, pamiatok na stretnutie uhorskej župy zo začiatku 19. stor., z ktorých každá má na operadle vyšitý erb, stôl z meštianskej domácnosti, hodiny a ďalšie drobné predmety, ktoré sú už ale umiestnené vo vitrínach.
Keďže okrem Podpoľania sa od dávna pýšil veľkým počtom sklární aj Novohrad, v tretej miestnosti mapuje NMG históriu fabrík zo Zlatna, Poltáru, Utekáča a Katarínskej Huty, ktorá si vlani pripomenula 180. výročie založenia a je vlastne jedinou dodnes fungujúcou sklárňou u nás. Poháre, celé súpravy, fľaše, lampy a toaletná súprava z 19. a 1. polovice 20. stor., zdobené rytím i maľovaním a vyrobené rôznou technikou, sú síce chránené vitrínami, ale dôverne vám prezradím, že vedenie už o tom, ako ich sprístupniť prostredníctvom reliéfnych obrázkov, premýšľa. Čoho sa ale môžete do sýtosti podotýkať už teraz, sú výrobky zo smaltovne Samuela Sternlichta (prvej smaltovne v Uhorsku) a Juraja Rakottyaya, ktorí na prelome 19. a 20. stor. pôsobili priamo v Lučenci. S riaditeľkou NMG Ivetou Kaczarovou sme sa pri blyštiacich exponátoch na chvíľu pristavili.
„Okrem bežného smaltovaného riadu sa tu vyrábali aj luxusné čajové a kávové súpravy. Každý kus bol ručne maľovaný a zlátený, takže na prvý pohľad by naozaj nik neuhádol, že je to obyčajný smalt. Ak sa niekde stretnete s označením novohradský porcelán, vedzte, že ide o prácu našich lučenských umelcov,“ dodáva hrdo. „Nevidiaci a slabozrakí sa môžu dotknúť aj krásnej, vyše poldruhametrovej vázy, zdobenej prírodnými motívmi, ktorú vyrobili v Rakottyayho dielni koncom 19. stor. a ktorú tu máme vystavenú.“
Na tomto mieste už zrejme mnohých z vás bude priťahovať jas z poslednej výstavnej miestnosti, ale odporúčam predsa len ešte chvíľočku zotrvať. Inak by ste prišli o kapitolku z dejín ľudovej keramiky, ktorú v NMG dokumentujú hlinené výrobky vrátane nádoby na výrobu sviečok, cechový krčah a cechová kniha.
„Ja hovorím, že my sme ako v rozprávke, máme totiž zlatý, strieborný i bronzový poklad,“ zverila sa mi na prahu poslednej z výstavných miestností Iveta Kaczarová. „Ten zlatý bol objavený pri odpratávaní ruín kostola v Lučenci, ktorý v meru ôsmich rokoch kozácke vojská z pomsty za vyvraždenie svojich veliteľov vypálili takmer do tla. V kryptách ležali šperky zo 16. a 17. stor., ktoré sú dnes v zbierkovom fonde Maďarského národného múzea v Budapešti. U nás je vystavená kópia pokladu, ktorú zhotovili šikovní študenti Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Hodruši – Hámroch. Celkovo 5 476 strieborných mincí z 16. a 17. stor. zas ktosi vyoral na poli v hlinenej nádobe pri obci Šurice. Pokiaľ ide o razbu, pochádzajú z Čiech, Uhorska, ale aj zo severských štátov, 7 ligotavých peniažkov bolo v skutočnosti mosadzných, takže tu máme aj dôkazy o falšovaní. Príbeh bronzového pokladu sa spája s ťažbou kameňa na hradnom kopci v Hodejove a rokmi 1962 a 1963. Obsahuje vyše 360 kusov bronzových predmetov – prsteňov, náramkov, ihlíc a iných drobných ozdôb. Časť z nich si môžu návštevníci prezrieť u nás, zvyšok je vystavený vo Fiľakove a v Rimavskej Sobote,“ dopĺňa riaditeľka NMG.
Záver prehliadky vám vyplní sídlisko a pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry z Radzoviec, stredoveká keramika z hradu a mesta Fiľakovo či drevená plastika Madony s dieťaťom, poťažkať si budete môcť kovovú prilbu a časť panciera, ktoré chránili stredovekých bojovníkov.
Na vlastnú päsť
NMG v projekte pamätalo aj na tých z vás, ktorí dávajú prednosť samostatnej prehliadke. Pri kúpe lístka sa môžete uchádzať o jedného z piatich tlačených sprievodcov (s jednou stranou vylatinkovanou a druhou vybodkovanou) alebo o jeden z piatich tabletov. A skôr, než sa vám hlavou mihne (a nedajbože sa v nej aj uhniezdi), že s elektronikou si netykáte, prezradím vám, že v tomto prípade naozaj ani nemusíte. Zvoliť si slovenčinu, nastaviť čo najvhodnejší kontrast i veľkosť písma, nájsť tlačidlo Viac informácií je veľmi jednoduché, lektorky vás nainštruujú a s úsmevom vyprevadia na príjemný výlet do histórie. Tablet totiž komunikuje s beaconmi, rozmiestnenými po stálej expozícii, takže popis priestoru, aj informácie o smere prehliadky a jednotlivých exponátoch sa prehrávajú automaticky.
„Aplikácia k projektu Búrame bariéry je určená primárne pre slabozrakých a nevidiacich návštevníkov, ale z doterajších skúseností vidíme, že ju veľmi oceňujú aj starší ľudia a ľudia s poruchami čítania,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky a PR NMG Diana Lajzová. „Jej súčasťou sú aj fotografie, ktoré si zvedaví návštevníci môžu zväčšiť a prezrieť naozaj detailne. Po konzultáciách s Renatou Oláhovou z ÚNSS sme povyberali tie exponáty, ktoré sú chránené sklenenými vitrínami, a teda pre človeka s poruchou zraku takmer neprístupné. Využitie aplikácie plánujeme ešte rozšíriť, preklad do maďarčiny je už hotový, chceli by sme ešte doinštalovať angličtinu.“
Plány a predsavzatia
Každá výstava rozvíri život v NMG po svojom, každá so sebou prinesie množstvo sprievodných podujatí, tvorivých dielní či prednášok pre deti i dospelých. Posledné mesiace viac priali on-line aktivitám, ale v tohtoročnom programe sa už počíta aj s osobnou účasťou. Výstavné priestory sa napr. na istý čas stanú domovom exotického hmyzu (väčšina si bude hovieť mlčky a bez pohybu, ale niektoré chrobáky sa vám budú hemžiť priamo pred očami).
„Na leto plánujeme už 34. ročník Medzinárodného keramického sympózia, súčasťou ktorého bývajú aj rôzne kurzy. Široká verejnosť má možnosť vyskúšať si prácu s hlinou, jej zdobenie, máme dokonca aj pec na vypaľovanie RAKU keramiky, teda starej japonskej techniky. Nevidiaci a slabozrakí majú takisto dvere otvorené, a to aj na kurz, aj na prehliadku diel, ktoré umelci v rámci sympózia vytvoria a ktoré sa následne stávajú našimi exponátmi,“ približuje riaditeľka NMG. „Tento rok však u nás privítame aj Katarínu Žiak, známu slovenskú šperkárku, ktorá sa inšpiruje prírodou, ale i tradičnou slovenskou ornamentikou, ľudovými výšivkami a čipkami. Na výstave chceme na jednej strane odprezentovať originálne výšivky napr. na čepcoch či iných častiach ľudového kroja zo zaniknutej obce Lešť, na strane druhej ukázať, ako sa jej to podarilo zakomponovať do náušníc, náramkov a brošní. Po troch rokoch opäť organizujeme aj medzinárodnú súťažnú prehliadku súčasnej akvarelovej tvorby Trienále akvarelu.“
Pochopiteľne, na stránky Dúhy sa nám zmestila len časť programu, ak chcete byť v obraze, odporúčame sledovať Facebook NMG a www.nmg.sk. Tam sa dozviete aj o postupe NMG v oblasti sprístupňovania svojho zbierkového fondu.
„Téma zrakového postihnutia nám nie je cudzia, s nevidiacimi a slabozrakými z Lučenca a okolia nás viažu priateľské vzťahy a sme radi, že im aj takýmto spôsobom môžeme sprístupniť kultúrne dedičstvo, ktoré v Lučenci uchovávame a chránime“ hovorí Iveta Kaczarová. „Tá spolupráca má dlhé a hlboké korene, začalo to pred rokmi benefičným koncertom, pokračovalo výstavami fotografií z Cesty svetla, Bielou pastelkou, ale aj kadečím iným. Do všetkého nás postupne zasväcovala Renatka Oláhová z KS Banská Bystrica, z pracoviska v Lučenci, aj na príprave a realizácii projektu Búrame bariéry má obrovský podiel. Sme jej za to nesmierne vďační, pretože predsa len náš pohľad môže byť trošičku iný.
Projektom Búrame bariéry sme len vykročili. Postupne by sme chceli vytvoriť repliky napr. haličskej keramiky, ktorá je preslávená svojou farebnosťou a zdobením, niektoré sklenené exponáty preniesť do reliéfnych obrázkov, premýšľame aj nad tým, ako sa otvoriť aj iným skupinám – ľuďom so sluchovým postihnutím a ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu. Nejaké predstavy už máme, pevne verím, že sa nám ich podarí zrealizovať,“ uzatvára Iveta Kaczarová.
Prijmete pozvanie?
Otváracie hodiny: v období od októbra do júna v utorok až piatok 9:00 – 17:00, cez víkend 14:00 – 17:00; V období od júla do septembra v utorok až piatok 9:00 – 18:00, cez víkend 14:00 – 18:00
Vstupné: základné 2 €, ZŤP 1 €, ZŤP dieťa, žiak a študent 0,50 €, sprievodca ZŤP má vstup zdarma
Objednávanie väčšej skupiny návštevníkov so ZŤP: 0474 332 397
Projekt finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR a Banskobystrický samosprávny kraj
Dušana Blašková
