Komisárka rieši aj naše problémy

S komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanou Stavrovskou som sa už raz či dva razy stretol. Pri týchto stretnutiach aj pri jej iných výstupoch som mal vždy pocit, že jej ide o vec, je mimoriadne zaangažovaná, ale zároveň neženie problémy na ostrie noža a aj pri presadzovaní našich práv hľadá skôr dialóg, nie konfrontáciu. Naplno som si to však uvedomil až na nedávnom stretnutí komisárky s verejnosťou v Hlohovci. 

 

Ťažké životné situácie, frustrácie, negatívne emócie. Mesto je nanič, štát je zlý, celý svet je nespravodlivý. Pani komisárke som v tej chvíli skutočne nezávidel. Ako tú rieku ponôs udržať v koryte triezvej vecnosti? Ako oddeliť relevantné podnety od prázdneho vyplakávania? Komu sa dá reálne pomôcť a koho len vypočuť? Zuzana Stavrovská so svojím tímom to však zvládla veľmi dobre, napokon, má za sebou už desiatky podobných výjazdov. Úplne na konci mala ešte aj energiu na rozhovor. Z mojej strany sa začal dosť rozpačito. Pani Stavrovská sa totiž ku mne priviezla na vozíku. „Čože? Aj ona má telesné postihnutie? Nikdy predtým som si to nevšimol. Ach, slepý novinár, hotová pohroma. Mohli by vedľa mňa položiť časovanú bombu a ani by to mnou nepohlo.“ Všetko sa však rýchlo vysvetlilo. Dva dni pred cestou do Hlohovca si Zuzana Stavrovská zlomila členok. Napriek tomu náročný celodenný program v teréne neodvolala. Môj obdiv!

Takýto úraz by bol naozaj pádnym dôvodom cestu zrušiť. Vy ste to však neurobili.

Nie. V Hlohovci a okolí som mala naplánovaných niekoľko návštev. Všetci už na mňa čakali. Navyše, mojou agendou sú ľudia so znevýhodnením a teraz som na chvíľu doslova v ich koži, aj keď, samozrejme, nedá sa to vôbec porovnávať. Tak trochu som si dnes aspoň otestovala fyzické bariéry v Hlohovci a bola som pomerne milo prekvapená.

Máte v súčasnosti ľudí s postihnutím aj vo vašom tíme?

Úrad komisára má v súčasnosti dvanásť zamestnancov, ľudí s postihnutím momentálne nezamestnávame. V minulosti pre nás pracovali právnici so znevýhodnením, ale tí potom prešli na iné pozície, ktoré sa im zdali výhodnejšie.

So začiatkami budovania vášho bratislavského úradu sa spájalo hľadanie vhodných, bezbariérových priestorov. Vraj to vôbec nebolo jednoduché.

To je pravda. Bezbariérovosť úradu bola pre nás hlavnou prioritou. Vyhovujúce priestory v centre mesta sa nachádzajú najmä v nových budovách, kde je však mimoriadne vysoké nájomné. Vhodné miesto sme preto našli v Krasňanoch, dve zastávky električkou od železničnej stanice Vinohrady. Je tam veľmi dobrá dostupnosť. V čase sťahovania sme riešili aj bezbariérovosť električkovej zastávky, rovnako vodiace pásy smerujúce k našej budove.

Popri úradovaní vo vašom sídle robíte veľa výjazdov do terénu. Za štyri roky pôsobenia máte už Slovensko asi pomerne dobre zmapované z hľadiska bariér, ale aj iných vecí, ktoré si z povahy vašej práce všímate. Aký je to obrázok?

Výjazdové dni slúžia najmä na to, aby sme sa dostali bližšie k ľuďom so zdravotným postihnutím a aby sme im pomohli riešiť problémy, ktoré ich trápia. Zároveň sa snažíme nadväzovať spoluprácu s vybranými mestami pri riešení rôznych situácií týkajúcich sa týchto občanov. Takáto spolupráca je nevyhnutná, pretože naša pomoc žiadateľom je tak špecificky adresná, že komunikujeme priamo s príslušným mestským alebo obecným úradom a prosíme o pomoc pri prešetrení konkrétnej sociálnej situácie.

Prejavilo sa to aj v Hlohovci, kde ste sa v rámci diskusie s občanmi hneď obracali na pracovníčku sociálneho úseku tamojšieho mestského úradu a ozrejmovali ste si konkrétne otázky.

Áno, aj ľudí nabádame, aby sa obracali priamo na úradníkov, ktorí sú im v bydlisku najbližšie a poznajú miestnu situáciu. Ja s kolegami prídem raz za čas, ale pracovníci úradov sú im k dispozícii denne.

Vypočul som si všetko, s čím sa dnes Hlohovčania na vás obrátili. Jedna pani napríklad uviedla, že problém najprv predostrela svojmu kňazovi a potom sa vybrala za vami. Odznelo tu teda naozaj všeličo. Vyberme z toho množstva podnety, ktorými by ste sa mohli skutočne zaoberať a prípadne dospieť k riešeniu.

Viacerí občania sa pýtali na možné úľavy na poplatkoch za odpady. Ďalších zaujímala finančná podpora pri stravovaní seniorov. Kolegyne riešili aj podnety týkajúce sa kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia. Zabrúsili sme aj do rodinného práva, kde išlo o styk s maloletými deťmi.

Ak dovolíte, chytím sa tých smetí. Hlohovec vo svojom všeobecne záväznom nariadení nemá žiadne zľavy na odpady pre ľudí s postihnutím. Ale to zrejme nemá ani mnoho iných miest.

To je pravda, ale veľa je už aj takých samospráv, ktoré tieto úľavy poskytujú, k čomu sa ich snažíme aj viesť. Môže ísť aj o zníženie iných poplatkov vyberaných mestom či obcou, napríklad dane z nehnuteľnosti.

Častou otázkou je, nakoľko sú odporúčania a iné výstupy vášho úradu záväzné. Je to len akýsi zdvihnutý prst, alebo v prípade závažnejšieho porušovania práv ľudí s postihnutím môžete občas niekomu, obrazne povedané, po tých prstoch aj klepnúť?

Možnosti sú veľmi individuálne. V žiadnom prípade však nemôžem ukladať nijaké pokuty. Našim cieľom je stanovovať také opatrenia, aby subjekt zastavil nežiadúce konanie. Je tam veľký výchovný moment. Daný subjekt skôr vedieme k tomu, aby dobrovoľne pristúpil k plneniu a aby zmenil svoje myslenie. Toto je aj úloha komisára, aby sa snažil o zmenu spoločenskej mienky vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Ak by však subjekt uložené opatrenie neplnil, som oprávnená takéto konanie nahlásiť jeho nadriadenému orgánu. Ak taký neexistuje, mojou povinnosťou je pripraviť dokumentáciu prípadu na rokovanie vlády. Zatiaľ však naše opatrenia vo väčšine prípadov plnené sú.

V komunite ľudí so zrakovým postihnutím nedávno zarezonovalo vaše stanovisko k očkovacej lotérii. Jasne ste v ňom pomenovali diskriminačné prvky súťaže, ktoré boli v ďalších kolách odstránené. Považujete to za svoj osobný úspech?

Určite si nechcem prisvojovať nejaké zásluhy. Bol to jeden z impulzov na riešenie, ale v tomto prípade sa zmobilizovala aj dotknutá skupina a vytvorila dostatočný spoločenský tlak, ku ktorému, verím, prispelo aj naše stanovisko.

S podnetmi sa na vás určite obracajú aj nevidiaci a slabozrakí žiadatelia. Čoho sa ich otázky predovšetkým týkajú?

Ide prevažne o držiteľov vodiacich psov, ktorým je odopretý vstup do reštaurácií, predajní a iných prevádzok. Kontaktujeme ich a vysvetľujeme, že vodiaci pes je podľa zákona pre nevidiaceho kompenzačnou pomôckou. Stretávame sa so zariadeniami, ktoré o príslušnej právnej úprave iba nevedeli, situáciu pochopia a vychádzajú nám v ústrety. Sú však aj také, ktoré a priori takéto opatrenia neprijmú. Potom však musia počítať so zverejnením informácie, že dané zariadenie neakceptuje nevidiacich zákazníkov s vodiacimi psami. Určite to pre takéto prevádzky nie je dobrou vizitkou.

Pri vodiacich psoch ešte na chvíľu ostaneme. Zaznamenal som podnet od viacerých nevidiacich, ktorí cestujú mestskou hromadnou dopravou. Prvé sedadlo za vodičom, ktoré je tradične vyhradené pre vodiaceho psa a jeho majiteľa, je v čase korony zahradené páskou. Ľudia síce chápu toto opatrenie, ale korona tu pravdepodobne s nami bude ešte dlho a psy sú cvičené tak, že mieria priamo k vyhradenému sedadlu.

Zaujímalo by ma, v ktorých mestách sa to deje.

Tento podnet som zachytil v Nitre, ale určite sa to týka aj iných miest.

Hneď ako takýto podnet zaevidujeme, začneme sa ním zaoberať. Podnet sa dá podať poštou, mailom aj osobne na stretnutiach v teréne, kde vám ho pomôže spísať naša pracovníčka.

Riešili ste od nevidiacich aj podnety, ktoré sa netýkali vodiacich psov?

V jednom z nich občan so zrakovým postihnutím namietal, že samoobslužné automaty na kúpu lístkov v Bratislave nie sú označené Braillovým písmom a tlačidlá na nich sú príliš nahusto. Neprístupné sú aj informácie na displeji. Na tento problém sme dopravný podnik aj magistrát upozornili a čakáme na vhodné riešenie, ktoré si zrejme vyžaduje väčší rozsah úprav. Ďalšie podnety sa týkali podpisovania úradných listín a zmlúv prakticky nevidiacimi osobami. Na našom portáli sme vydali stanovisko, ako majú takíto ľudia postupovať. Zaznamenali sme aj otázku, či má človek so zrakovým postihnutím právo žiadať, aby dokument predkladaný na podpis orgánom štátnej správy alebo samosprávy bol vyhotovený v prístupnej forme, napríklad vo zväčšenej čiernotlači alebo v Braillovom písme.

Nedávno ste navštívili Dunajskú Stredu, teraz sme v Hlohovci. Kde a kedy sa s vami budú môcť občania osobne stretnúť?

V minulosti sme mali približne jeden výjazdový deň mesačne. Ak nám to pandemická situácia dovolí, do konca roka ešte radi vycestujeme. Chodíme aj na pozvanie samospráv. Od júna roku 2017 sme takto navštívili 35 miest po celom Slovensku.

Keď sme sa stretli v prvých rokoch vášho pôsobenia, veľa ste hovorili o fyzických bariérach, na ktoré pri svojej práci narážali aj zamestnanci vášho úradu. Vnímate v tomto smere aspoň nepatrné zlepšenie?

Verím, že áno, že tie bariéry sa postupne odstraňujú. Stále si spomínam na okresný súd v Prievidzi, kde bariéru pri vstupe našej vtedajšej zamestnankyni pomáhal prekonať schodolez. Keď sa však okolo pol štvrtej pojednávanie skončilo, pracovník, ktorý schodolez obsluhoval, bol už mimo budovy, takže sme kolegyňu – právničku znášali zo súdu po strmých schodoch vlastnými silami. Dúfam, že podobných prípadov bude stále menej.

V Hlohovci ste navštívili denné centrum pre deti so zdravotným postihnutím Ja sám, novovybudované oddelenie dlhodobej lekárskej starostlivosti tamojšej polikliniky a domov sociálnych služieb pre mládež v neďalekom Pastuchove. Následne ste niekoľko hodín hovorili s ľuďmi o ich problémoch. Ako je to na konci dňa s vašou energetickou hladinou?

Nemôžem povedať, že by som bola unavená. Ľuďom načúvam s veľkou láskou a porozumením. Snažím sa o individuálny prístup a neustále si uvedomujem, že ľudia s postihnutím, ktorí sa o niečo snažia, sú hrdinami všedného dňa. Dnes som aj ja pre zranenie odkázaná na vozík a už len tento zážitok je pre mňa vysokou školou zvládania sťažených podmienok. Pritom je to vyslovene len krátkodobé obmedzenie. Ľudia žijú s oveľa ťažšími, doživotnými diagnózami a mnohí sa s tým pasujú naozaj obdivuhodne. Chcem pozdraviť aj vašich čitateľov a ubezpečiť ich, že som pripravená riešiť aj ich problémy.

 

Michal Herceg

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *