Vysadnite na snehobieleho okrídleného koňa Pegasa, ktorý na príkaz boha morí Poseidóna povstal z morskej peny, a vyleťte až na nebesia.
Vydajte sa za krásnou arkádskou princeznou, ktorú žiarlivá Héra premenila na veľkú medvedicu a ktorá na oblohe navždy objíma svojho strateného syna, či za hviezdnou etiópskou kráľovnou Kasiopejou, ktorej márnivosť bohovia dodnes trestajú tým, že je na oblohe pripútaná k svojmu trónu a polovicu svojho obehu okolo Polárky trávi hlavou dole. Vyberte sa do Tyfloplanetária.
Národný park Poloniny v severovýchodnom cípe Slovenska uchováva okrem neporušenej prírody aj poklad na nebi. Rozprestiera sa tu najtmavšia obloha, akú nad našou krajinou možno vidieť. V roku 2010 tu bol preto založený Park tmavej oblohy Poloniny, s najnižšou úrovňou svetelného smogu a najčistejším vzduchom. Obloha zachovaná vo svojej prírodnej podobe, ktorá odhaľuje tajomstvá hmlovín, premenných hviezd, hviezdokop, rôznych hviezdnych objektov, vesmírnych telies i galaxií.
Astronomické observatórium na Kolonickom sedle je nielen odborným pracoviskom pre astronomické pozorovania, za trblietavou nočnou oblohou sem prichádza aj čoraz viac turistov. Postupne sa preto zrodila myšlienka sprístupniť tento zážitok aj ľuďom s rôznym druhom zdravotného postihnutia, vytvoriť bezbariérové prístupy do planetária a na pozorovaciu plošinu a napokon doslova stiahnuť nebo na zem, aby sa ho mohli dotknúť aj nevidiaci.
Nebo na zemi
Inšpiráciou sa stalo zariadenie v Arboréte v Bolestrašiciach v Poľsku, s ktorým astronómovia z Kolonického sedla na cezhraničných projektoch spolupracujú už niekoľko rokov. Rozšírili množstvo súhvezdí na reálny počet severnej nočnej oblohy, pridali zopár drobných vylepšení v konštrukcii a v novembri 2015 bolo jediné zariadenie svojho druhu na Slovensku hotové a osadené.
„Tyfloplanetárium si predstavte ako zvon s priemerom asi dva metre,“ pustil sa do popisu unikátu odborný pracovník hvezdárne Peter Mikloš. „Vnútro zvona tvorí mapa hviezdnej oblohy a na pozíciách hviezd sú plastové výčnelky, ktoré si nevidiaci môže ohmatať, línie spájajúce hviezdy do súhvezdí sú takisto reliéfne, navyše fosforeskujú, takže ich slabozrakí môžu vnímať aj zrakom. Celý zvon visí na oceľových lanách a na návštevníka ho môžeme spustiť tak, aby sa mu po oblohe „prechádzalo“ čo najpohodlnejšie.“
Keďže pozície planét sa na oblohe neustále menia, na sprístupnenej hviezdnej mape sa nachádzajú „len“ hviezdy – zo severnej nočnej oblohy všetky a kúsok z južnej. S cieľom ukázať všetky hviezdy a súhvezdia, ktoré z našich zemepisných šírok vidíme postupne počas celého roka, sa Polárka ocitla priamo v zenite, čo zodpovedá realite iba na Severnom póle.
„Ľudia so zrakovým postihnutím majú u nás k dispozícii aj niekoľko brožúr v Braillovom písme s reliéfnymi obrázkami, funkciu teleskopu im dokážeme priblížiť na menšom modeli Vihorlatského národného teleskopu. Túto ponuku však v budúcnosti plánujeme ešte rozšíriť,“ prezradil mi Peter Mikloš.
Dôležitosti
V priebehu roka sa na Kolonické sedlo a na podujatia hvezdárne v Humennom, pod ktorú observatórium patrí, vyberie okolo 10 000 návštevníkov, zhruba polovica pritom prichádza zo škôl – od materských až po stredné. Vzhľadom na vysoký záujem o prehliadky observatória i prednášky, ktoré odborní zamestnanci pripravujú na vybrané témy z astronómie, je nutné objednať sa vopred, a to prostredníctvom prihlasovacieho formulára na internetovej stránke www. astrokolonica.sk. Tyfloplanetárium je otvorené celý rok, avšak, prirodzene, najväčší záujem oň je v lete, resp. mimo zimného obdobia (vtedy býva Kolonické sedlo zaviate). Kapacita planetária je približne 50 osôb, ak ide o skupinu ľudí so zrakovým postihnutím, je z pochopiteľných príčin vhodnejšia menšia skupina, pracovníci si preto zvyknú návštevníkov rozdeliť a naraz sprevádzať maximálne 15 – 20 záujemcov. Štandardné vstupné predstavuje 2 eurá pre dospelého a 1 euro pre dieťa, pre väčšie skupiny držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S (40 – 50 osôb) však možno dohodnúť zľavu.
Do sídla bohov
Na záver mi dovoľte ešte raz vystúpiť na Olymp, hoci už za bieleho dňa. Viete, že dúha je v gréckej mytológii stelesnením bohyne Iris? Je symbolom nádeje a prísľubu, že prídu lepšie časy. Znázorňovaná je ako krásna dievčina v pestrých šatách s trblietavými krídlami, ktorá sa pohybuje tak rýchlo, že smrteľníci dokážu zazrieť už len farebný pruh naprieč nebom. Bola dcérou morského boha Thaumanta a Elektry, manželkou Zephyrusa, boha vetra. Jej úlohou bolo prinášať posvätnú vodu z rieky, starať sa o unavených bohov, kŕmiť ich a podávať im nápoje. Smrteľníci sa k nej utiekali v bolestiach, modlili sa k nej v nádeji na skoré utíšenie všetkého zlého. Na príkaz Héry odstrihla zomierajúcej Didó kader, a tak vyslobodila jej dušu z tela. A keďže v gréckej mytológii vystupuje duša z tela cez oči, dúhovka oka dostala pomenovanie práve po bohyni Iris. Mohla vstupovať aj na Olymp, aj do podsvetia, bola poslom bohov, poradkyňou Héry. Aj dnes je poslom a poradkyňou. Hoci, pravda, prichádza len raz za dva mesiace.
Dušana Blašková
