Vždy, keď vstávam v „pastelkové“ ráno, nemôžem uveriť, že už je to tu. Čaká ma ranné vysielanie, v ktorom mám divákom priblížiť poslanie 25. ročníka, ale v hlave mám najmä vás, milí kolegovia a členovia.
Aby nám vyšlo počasie, aby ste vy i naši dobrovoľníci stretali len pozitívne naladených ľudí, a ak by sa predsa len nejaký negatívny človek objavil, nech vám nepokazí deň. Premýšľam nad kampaňou, kde všade boli umiestnené naše plagáty, videá, aby ich zachytili tie „správne“ oči. Tomu všetkému kraľuje otázka: Vyjde nám to aj tento rok?
Zdá sa však, že náš spoločný pastelkový stroj je naolejovaný dobre a každý dielik zapadol tam, kde mal. Aktuálne výsledky ukazujú, že máme za sebou dobrý ročník. V čase písania tohto článku ešte čakáme na posledné „dobiehajúce“ platby z priamej spolupráce. Takže tú pomyselnú čiaru, ktorá uzavrie hlavný zbierkový deň, sme ešte neurobili, ale nedá mi, aby som sa o našu radosť nepodelila.
Spočiatku to ale vyzeralo všelijako. Niektoré kolegyne z krajov mi hlásili, že ich výnos zrejme nebude taký ako rok predtým. Vravím si, nevadí, snáď bude finálny výsledok len o niečo nižší. Mám trošku obavy, ale dúfam… Veď viete, ako je to s tou nádejou. Zomiera posledná. Opatrne teda čakám na priebežné výsledky, ktoré mi ohlasujú kolegyne z ekonomického oddelenia. Stav na účte nám pomaly, ale isto rastie. Žeby?
Nebudem vás napínať. Momentálne to vyzerá dobre. Čo dobre? Viac než dobre! Už sme prekročili výnos celého minulého ročníka! Aktuálne máme na účte úžasných 335 098,66 €.
Takýto krásny výsledok je možný len preto, lebo ťaháme za jeden povraz. Viete, že ja mám pre Bielu pastelku veľkú slabosť. Aj svoje pracovné roky v Únii počítam na pastelkové… Ale zbierka nestojí na jednom človeku. Je úspešná vďaka VÁM, neúnavným členom základných organizácií i krajským koordinátorom, ktorí dajú bokom svoje pracovné povinnosti, dôležité termíny, nezriedka aj voľný čas, aby sme mohli byť v uliciach. Zbierkujete, pripravujete informačné stánky, v ktorých hovoríte o každodennom živote nevidiacich a slabozrakých aj o poslaní našej organizácie. S nadšením, zápalom i nadhľadom.
ĎAKUJEM VÁM za to, že spoločne tvoríme výnimočný projekt, vďaka ktorému môžeme pomáhať, odstraňovať bariéry, organizovať zaujímavé aktivity, plnohodnotne žiť a tvoriť v základných organizáciách.
Spolu v dobrom aj v zlom
Pri príležitosti 25. ročníka Bielej pastelky som sa nedávno pre časopis OKAmih opýtala jej „otca“ na Slovensku, nášho člena a dlhoročného funkcionára Jožka Zbranka, ako mu za tie roky prirástla k srdcu. Odpovedal s humorom sebe vlastným:
„S väčšou vtierkou, ako je Biela pastelka, som sa v živote ešte nestretol. Presne ako ten hosť vo vašom byte, ktorého návšteva vás najskôr poteší, postupne sa však príjemné pocity vytrácajú, pretože návšteva nie a nie odísť. Presne takto sa Pastelka zahniezdila v mojej duši. Je pravda, že pred rokmi som si ju sám do tej duše pozval, avšak teraz sa jej neviem ani za svet zbaviť. A to som jej už viackrát naznačil: Vlez si do peračníka a hybaj! Ale ona nič; ako keby bola hluchá. Jedného dňa mi znenazdajky naznačila, že by ma aj mohla opustiť a ja som sa zrazu zľakol. Zistil som, že bez nej by som asi mohol žiť len ťažko. Aj keď mi často lezie na nervy, niekedy tak, že som úplne grogy a som na ňu zlý. Vždy si potom uvedomím, že je síce invazívna, ale veľmi užitočná. Došlo mi, že dokiaľ budem hýbať končatinami vrátane jazyka a moje mozgové neuróny budú ako-tak schopné akéhosi výkonu, zostane pri mne a ja pri nej.“
Ráno po zbierkovom dni ma potešila správa od pána Mariána Zvaleného, ktorý svoj vzťah k Pastelke i jej poslaniu vyjadril v rýmoch:
Biela pastelka v ruke spí,
no krásne sny nám vyčarí.
Aj keď oči svet nevidia,
srdcia lásku stále cítia.
Je ako lúč, čo v tme svieti,
ako anjel, čo nás chráni.
Ukazuje cestu vpred,
keď je ťažký tento svet.
Biela pastelka, symbol nádeje,
nech každému úsmev zahreje.
Nech nevidiaci nikdy nie sú sami,
nech kráčajú životom s anjelmi.
Náš vzor nech silu dáva,
že aj v tme sa nádej stáva.
S láskou, vierou, srdcom čistým,
každý deň nech je nám istým.
Čo napadne vám, keď sa povie Biela pastelka? Pokojne mi to napíšte na fricovska@unss.sk. Budem sa tešiť!
Eliška Fričovská
