Dám ruku do ohňa… čo ruku? Celá doň skočím, že medzi vami niet nikoho, koho by minuli slová Karla Kuzmányho na adresu Mateja Hrebendu „Nemôže slepý slepého viesť, tento slepý však mnohým vidiacim mohol by byť vodcom.“ Menej odvahy by som ale v sebe vykresala, keby som sa mala zaručiť za to, že viete, že aj medzi matematikmi sa nájde našinec, ktorého nasledovali a dodnes nasledujú mozgy, čo sa v nich hemží len číslami.
Nasmeruje vás vyjadrenie, pripisované Pierreovi-Simonovi Laplaceovi: „Čítajte Eulera, čítajte Eulera, on je majster (učiteľ) nás všetkých.“
Reč je o Leonhardovi Paulovi Eulerovi, švajčiarskom matematikovi a fyzikovi, ktorého preslávila aj práca v oblasti mechaniky, optiky a astronómie.
Životná púť človeka, ktorý stvoril jazyk súčasnej vedy, sa začala neďaleko Bazileji, v tichom, skromnom príbytku pastora reformovanej cirkvi. Ako prvorodený syn mal kariéru predurčenú pokračovať v otcových šľapajach a po rokoch štúdia sa postaviť na kazateľnicu. Popri katechizme a latinčine učil otec svojho syna aj matematiku – počty boli súčasťou poriadku stvorenstva, takže oblasťou hodnou poznania rovnako ako čokoľvek iné. Na gymnáziu, ktoré Leonhard Paul Euler navštevoval, sa učila len latinčina, gréčtina a získaval sa všeobecný prehľad., na matematiku akosi neostalo času, ale chlapcova túžba sa nedala ukryť, preto mu rodičia vyhoveli a faru začal navštevovať súkromný učiteľ. Dlho sa ale nezdržal, lebo po niekoľkých mesiacoch mu žiak začal klásť otázky, na ktoré nedokázal odpovedať. Leonhard Paul prečítal všetko, čo sa nachádzalo v domácej knižnici, vypožičal si všetko, čo sa vypožičať dalo, a keď dovŕšil 13 rokov, stal sa študentom na Univerzite v Bazileji a v roku 1723 získal titul Master of Philosophy (dnes Mgr.) s diplomovou prácou, ktorá porovnávala filozofiu Descarta a Newtona. Keďže otec sa svojich predstáv naďalej nechcel vzdať, nasledovalo štúdium teológie, gréčtiny a hebrejčiny, až na naliehanie priateľa z mladosti, matematika Johanna Bernoulliho sa plány zmenili a zelenú dostala vytúžená matematika.
Celou Eulerovou kariérou vás sprevádzať nebudem. Museli by sme sa zastaviť v Paríži, niekoľko rokov pobudnúť v Ruskej Akadémii vied v Petrohrade, a potom pre zmenu v Berlínskej Akadémii, chvíľku pokorzovať centrami európskej vzdelanosti 18. storočia a napokon sa opäť vrátiť do Petrohradu. Ale trochu sa ja bojím – medzi intelektuálmi som stratená, v neznámych miestach vlastne tiež, ani jazyky neovládam. Vlastne ani po slovensky neviem, čo sú to mocninové rady, netuším, čo znamená exponenciálna funkcia pre komplexné čísla, teória vyšších transcendentných funkcií, ani teória hyperbolických trigonometrických funkcií mi, priznávam, nehovorí vôbec nič. Verte mi, snažila som sa obsiahnuť obrovský prínos jeho génia, výpočet jeho objavov a téz som čítala niekoľkokrát, ale rozumela som len predložkám a spojkám.
Poviem vám len toľko, že zrak sa mu postupne zhoršoval a vo veku 31 rokov úplne oslepol na pravé oko. Spätne ťažko určiť, či za tým stálo obrovské pracovné nasadenie, či šlo o dôsledok horúčky alebo infekcie, na jeho produktivitu a rozsah vedeckého záujmu to ale vplyv nemalo, a to je hlavné. Traduje sa, že stratu videnia okomentoval slovami: „To jedno oko ma teraz bude menej rozptyľovať.” Obdivuhodné, nie? Udržať nastavené pracovné tempo mu pomáhala schopnosť počítať z hlavy a výnimočná pamäť – jeho životopisci poukazujú na to, že vedel zopakovať Vergiliovu Eneidu od začiatku do konca bez zaváhania, dokonca že dokázal vyrecitovať prvý a posledný verš na každej strane vydania, ktoré vlastnil.
Ak aj vám odumreli všetky matematické bunky ako mne, skúste si ho Leonharda Paula Eulera uctiť aspoň tým, že si do albumu zoženiete niektorú z množstva švajčiarskych, nemeckých alebo ruských poštových známok s jeho podobizňou. Figuroval aj na šiestich sériách švajčiarskej 10-frankovej bankovky, ale to je informácia len pre tých z vás, čo zbierajú peniaze. Aha! Je po ňom pomenovaný aj Asteroid 2002 Euler, no ale to vám asi nijakovsky nepomôže. Nič! Počítajte vždy a so všetkým, lebo skôr, či neskôr sa ukáže, že asi sa fakt všetko dá. Treba len chcieť!
Dušana Blašková
