Kniha Nanušove šibalstvá nie je žiadnou novinkou. Naopak, neraz je to už rokmi opotrebovaná, ale stále používaná a osvedčená pomôcka, po ktorej rodičia detí so zrakovým a viacnásobným postihnutím siahajú aj vtedy, keď nie je kompletná, a sú radi, ak ju ešte niekde zoženú. Pre odborníkov je to „multisenzorická kniha“ a pre deti škatuľa plná hier a prekvapení.
Nanušove šibalstvá vytvorila česká autorská dvojica Romana Chalupová a David Najbrt už v roku 2017. Slabozrakým deťom umožňuje porozumieť ilustráciám. Formou hry zase pomáha rozvíjať ich zrak, jemnú motoriku a komunikáciu.
S knihou dodnes pracujú v Centre včasnej intervencie pre rodiny s deťmi so zrakovým a viacnásobným znevýhodnením v Bratislave (ďalej len Raná starostlivosť). Desiatky jej kópií však putujú po rodinách, ktoré ju využívajú.
V Ranej starostlivosti sa o Nanušovi rozprávam s Adrianou Dedinskou a Laurou Stohlovou. Obe sú poradkyne včasnej intervencie a zároveň zrakové terapeutky. Hovoria, že s knihou začínajú pracovať deti približne od osemnástich mesiacov. Nájdu v nej zväčšené obrázky, ale aj reálne predmety.
„Napríklad ich baví, keď na obrázku objavia to, čo je v škatuli aj v trojrozmernej podobe. Box obsahuje samotnú knihu a všetko, čo je v nej nakreslené, nájdete v škatuli aj v 3d verzii,“ približuje Adriana Dedinská.
Laura Stohlová mi zas predstavuje postavičky, ktorými je kniha zaľudnená: „Nanuš je výrazný a pásikavý, aby ho deti dobre rozoznali. Spolu s ním je tam bábika Ruženka. V knihe je aj veľa geometrických tvarov, s ktorými sa dieťa oboznámi a neskôr ich bude lepšie rozoznávať pri testovaní. Je to naozaj pestré, od hľadania a priraďovania farieb, po cestu autíčka do domčeka.“
Box obsahuje aj stručnú príručku pre rodičov, ako pomôcku používať. Adriana aj Laura sa však zhodujú, že to treba nechať aj na samotné dieťa, pretože každého baví s Nanušom robiť niečo iné.
Nanušove šibalstvá však nájdete aj na ďalších miestach, ktoré sa zaoberajú rozvojom detského potenciálu a rôznymi terapiami.
„Práve dnes som s touto pomôckou pracovala,“ reaguje bezprostredne tyflopedička Halka Tytykalová, niekdajšia členka tímu Ranej starostlivosti. Teraz pracuje v občianskom združení Tenenet, ktoré pomáha deťom, rodinám aj jednotlivcom v rôznych životných situáciách.
„V Tenenete Nanuša, žiaľ, nemáme, pretože už nie je dostupný. Raz mesačne však dochádzam do detského centra Gardenia a tam túto pomôcku majú. Využili sme ju práve dnes spolu so slečnou so závažným genetickým ochorením.“
Halka Tytykalová odporúča rodičom pátrať po Nanušovi na sociálnych sieťach. Toto pátranie sa podľa nej oplatí aj v prípade, že pomôcka nebude kompletná: „Niekedy sú zachované len niektoré časti, ale vždy je možné vymyslieť, ako ich využiť. Nanušove šibalstvá sú skvelé. Odporúčam ich v rodinách, kde majú dieťa so zrakovým znevýhodnením, ale aj s pridruženými ďalšími znevýhodneniami. Rovnako sa hodí pri deťoch s cerebrálnou poruchou zraku.“
Objavovať môžu deti i dospelí
Nanuš pomôže podporiť okrem zraku aj rozvoj interakcie, vývin reči, kognitívny vývin, vývin motoriky. Podporuje rozvoj spoločnej aj samostatnej hry a podobne. Alebo, ak sa na to pozrieme zo strany sociálnej rehabilitácie, napomáha rozvoj sebaobsluhy, či orientáciu na ploche aj v blízkom priestore.“
Samozrejme, samotná pomôcka nie je žiadnym zázračným gombíkom, ktorý stlačíte a vyriešia sa všetky problémy. Podľa Halky Tytykalovej veľa záleží od spôsobu využitia a vynaliezavosti, s ktorou v rodine začnú pomôcku používať.
„“Videla som desiatky spôsobov, ktoré boli originálne a prínosné pre dieťa, súrodenca i rodičov. Niekto vyrobil pre Nanuša jednoduchý domček z kartónu, v iných rodinách sa farebné lyžičky či poháriky stali pevnou súčasťou stolovania. Ja osobne najradšej hrávam malé divadlo. Aj dnes sme sa tak hrali. Na seba dám čierne tričko, Ruženku a Nanuša mám ako bábky pred sebou – je ich dobre na čiernom podklade vidieť. A ruky, ktorými držím postavičky alebo predmety skryjem za knižku, ktorá sa dá postaviť ako veľký stolový kalendár. Deti, pre ktoré je namáhavé orientovať sa v obrázkoch, sú potom ochotnejšie ich hľadať v knižke. Niekedy si pomáhame medzistupňom – nafotíme postavičky a predmety do tabletu. Pri rozpoznaní pomôže podsvietenie, kontrast a v neposlednom rade najmä predchádzajúci radostný zážitok i kontext celej situácie.“
Toto je však len jeden z množstva spôsobov využitia. Halka Tytykalová upozorňuje, že s podporou knižky môžu deti zvládnuť aj LEA znaky. Ide o súbor jednoduchých obrázkov používaných pri vyšetrení zraku u malých detí, ktoré ešte nevedia čítať písmená. Nanuš teda môže pomôcť pripraviť dieťa na posúdenie funkčného zraku alebo na oftalmologické vyšetrenie. Knižka sa tak podľa Halky Tytykalovej stáva nenápadnou, ale účinnou prípravou na diagnostiku, napríklad v centrách poradenstva a prevencie a u oftalmológa.
Škola hrou
Zaujímalo ma, čo na túto pomôcku hovoria rodičia. Mirkina dcéra Ester má poruchu centrálneho videnia. Nanušove šibalstvá majú zapožičané z Ranej starostlivosti.
„Dcérka si veľmi rada a často pozerá samotnú knihu. Páči sa jej, lebo je výrazná, obrázky vystupujú, sú plastické. Je to na jednofarebnom pozadí, čo dcére vyhovuje aj vzhľadom na jej typ zrakového postihnutia. Často hľadáme postavičky a predmety v knihe, pričom ich porovnávame s reálnymi, trojrozmernými. Okrem toho si Esterka z krabice sama vyberá, čo sa jej páči. Fascinuje ju napríklad baterka, ktorou sa dá skutočne svietiť. Tá sa páči ešte aj desaťročnému synovi. Práve teraz, keď sa rozprávame, svieti Ester baterkou do polopriesvitného pohárika a je z toho nadšená, lebo to vytvára pekné efekty. No a radi sledujeme aj dráhu autíčka, ktoré je súčasťou hry.“
Na tejto pomôcke sa mame Mirke páči rozmanitosť materiálov, farieb aj nápadov, ale aj to, že je prepojená s bežnými činnosťami, ako sú jedenie či pitie.
„Keď sa s tými vecami stretneme v knihe, lepšie sa nám s nimi pracuje aj v realite,“ myslí si Mirka, podľa ktorej sa dieťa hrou aj učí. „Pri dcérinej poruche videnia je problematický napríklad prevod z 3D na 2D, čo jej Nanušove šibalstvá pekne ukazujú. Triedime vidličky podľa farieb, počítame ich, je to taká škola hrou.“
Bibianina dcérka Alžbetka má kataraktu. Nanušove šibalstvá sa do ich rodiny dostali už pred niekoľkými rokmi. Čiernobieleho pásikavého plyšáka si vraj veľmi obľúbila.
„To on jej hovoril, čo má robiť, napríklad že má spárovať štvorček v knihe s geometrickým tvarom z krabice. Celý čas ho držala v ruke, pohybovala ním a veľakrát sme tú knihu prešli od začiatku až do konca, keďže to dcérku veľmi bavilo.“
Neskôr sa stretli aj s ďalšou pomôckou od autorskej dvojice Chalupová – Najbrt, Pupa koumá svět. „Pupa je určený už starším deťom. Alžbetka sa vďaka knižke oboznamovala s rôznymi kusmi nábytku, zariaďovali sme izbičku, na posteľ sme dávali perinku atď. Časom si túto hru začala vyťahovať aj sama.“
Nanuša, Pupu, ale aj veľa ďalších užitočných pomôcok nájdete v organizácii Raná starostlivosť v Bratislave. Viaceré deti, ktoré na Nanušovi vyrástli, ho už potrebovať nebudú. Hoci sa táto pomôcka už objednať nedá, stále sa pravdepodobne na sociálnych sieťach budú dať nájsť rodičia ochotní posunúť ju ďalej.
Michal Herceg
