Biela pastelka je živý príbeh…

Dvadsaťpäť rokov. Nielen číslo, ale kus cesty, ktorú Biela pastelka prešla spolu s tisíckami dobrovoľníkov po celom Slovensku – s ľuďmi, ktorí sa jej rozhodli venovať svoj čas, energiu a dôveru. Tento rok pripravujeme už 25. ročník, máme teda ideálnu príležitosť obzrieť sa späť, poďakovať a zároveň vykročiť vpred. 

 

Keď vznikal prvý ročník, všetko sa odohrávalo rýchlo. Stačili dva mesiace, know-how od českých bratov a zrodila sa verejná zbierka, ktorá mala jasný cieľ, no ešte netušila, akú cestu má pred sebou. Postupne sa k nej začali pridávať známe mená – Marek Hamšík, Michal Handzuš, Matej Tóth, Patrik Herman či Marián Geišberg. Každý z nich priniesol do Bielej pastelky nielen svoju tvár, ale aj dôveryhodnosť a ochotu verejne sa postaviť za dobrú vec. Dnes je s nami úzko späté už osvedčené trio ambasádorov, bez ktorých si to ani nevieme predstaviť – Adela Vinczeová, Robo Roth a Fero Joke.

 

Na fotografii je Matej Tóth so zlatou olympijskou medailou na krku. Vedľa neho stojí žena s dlhými tmavými vlasmi. Na pozadí stoja tri bannery Lion’s klubu.
Tvár 15. ročníka – Matej Tóth s vedúcou krajského strediska v Nitre Petrou Ajdariovou

 

Záber na stánok ÚNSS počas dňa Bielej pastelky. Na fotografii stojí za stolom muž v tričku s nápisom Biela pastelka. Vedľa neho sú na opačných koncoch stola muž a chlapec, ktorí hrajú stolový futbal. V popredí je kartónová maketa Mareka Hamšíka v drese s logom a nápisom Biela pastelka v životnej veľkosti.
Futbalista Marek Hamšík sa so zbierkou spojil v roku 2017

 

Za štvrťstoročie zažila Biela pastelka všeličo. Takmer každý ročník priniesol výzvu, ktorá preverila našu odolnosť, silu jednoty aj odhodlanie nesklamať. Pandémia, vojna na Ukrajine, obavy o situáciu v treťom sektore, aktuálna konsolidácia. A s nimi vždy tá istá otázka: dokážeme to opäť? Odpoveď bola (a je) vždy rovnaká – áno, dokážeme, musíme, chceme!

Pretože sila Bielej pastelky je práve v ľuďoch – zamestnancoch i členoch Únie, študentoch a študentkách, pedagógoch. V ich obetavosti, vytrvalosti a ochote pomáhať, aj keď to nie je samozrejmé. V partnerstvách, ktoré nevznikli len na papieri, ale v dôvere a spoločných hodnotách. V presvedčení, že pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím má zmysel a konkrétny dopad.

Dnes môžeme spokojne povedať, že Biela pastelka je stabilnou a rešpektovanou verejnou zbierkou. Zároveň však vieme, že žiadny príbeh by sa nemal uspokojiť s tým, čo už dosiahol. Preto sa pozeráme dopredu. Chceme hľadať nových partnerov, ktorí budú spolu s nami rozvíjať jej potenciál. Chceme prinášať nové formy podpory, nové nápady i nové spôsoby, ako osloviť verejnosť – aj prostredníctvom merchu, ktorý bude niesť „pastelkové“ hodnoty ďalej.

 

Herec Maroš Kramár s klapkami na očiach sa pokúša naliať vodu z plastovej fľaše do pohára.
V informačnom stánku v Bratislave sa v roku 2008 zastavil aj obľúbený herec Maroš Kramár

 

Biela pastelka nie je len jeden deň v roku. Je to dlhodobý záväzok, ktorý sa opiera o skúsenosti minulosti a odvahu do budúcnosti. Je to dôvera, ktorú nám ľudia dávajú – a ktorú berieme vážne.

Dvadsaťpäť rokov ukázalo, že keď sa spoja dobrí ľudia pre dobrú vec, vznikne niečo, čo pretrvá. Veríme, že príbeh Bielej pastelky má pred sebou ešte mnoho ďalších kapitol. Dvadsiata piata sa práve začína a my sa tešíme na všetko, čo spolu napíšeme…

 

Detský obrázok kreslený fixkami. Znázorňuje tri ženské postavy, dve so žltými a jednu s hnedými vlasmi. Všetky tri majú zavreté oči a držia sa za ruky. Jedna z nich má na tričku nápis Brajlovo písmo. Na obrázku je nakreslený aj hnedý pes s postrojom, modro-červeno-biela palica a nápis Brajlovo písmo. V pozadí sú kvietky a tráva.
Pozdrav pre Bielu pastelku od žiakov zo ZŠ Nemocničná z Považskej Bystrice

 

Eliška Fričovská

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *