Pátranie po tom, ako sa ľudstvo vysporiadalo s otázkou komiksov pre nevidiacich sa v Nadácii 8kolor začalo po tom, ako im priateľ Dominik priniesol ukázať Asterixa a Obelixa, zošit vo francúzštine, vydaný niekedy v 80. rokoch. Ukázalo sa, že veru je čo doháňať, zvlášť slovanské národy majú pred sebou ešte dlhú cestu. Kreslení hrdinovia sa v nich síce už udomácnili, ale o tom, z akého prostredia povstali, ako sa v priebehu dospievania fyzicky menili, či ako sa vyjadrovali, nemá publikum so zrakovým postihnutím ani potuchy. Vlani sa preto Poliaci rozhodli situáciu napraviť.
Knižné, rozhlasové i televízne adaptácie legendárnych príbehov je nie problém nájsť, skôr je problém vyhnúť sa im. Ľudia z Nadácie 8kolor, súc milovníkmi komiksov, však začali premýšľať o tom, ako priblížiť nevidiacim výtvarnú vrstvu tohto žánru. A ak by siahli po takom, ktorý by bol viac obrázkový ako textový, bol by prístupný aj čitateľovi, ktorý poľštinu neovláda. Stačilo by, keby mal zvedavé prsty. A chuť na cesnak, ako sa počas realizácie projektu ukázalo. Hlavnými postavami komiksu, ktorému sa rozhodli vdýchnuť reliéfny život, sú totiž dvaja upíri – bezdomovci Szlurp a Burp, starí mládenci, ktorí si slobodu patrične užívajú. Ich autorom je Tadeusz Baranowski, o ich nesmrteľnosť sa však výraznou mierou pričinili aj tisíce čitateľov, ktorí netrpezlivo očakávali každé ďalšie dobrodružstvo. Séria je vlastne už zavŕšená, ďalšie zošity sa na trh nechystajú, ale do kultúry i povedomia prenikli natoľko, že to pri tvorbe komiksu pre nevidiacich mohlo byť len výhodou.
„Szlurp a Burp boli pre nás priam ideálni! Sú to len dve, a hlavne veľmi charakteristické postavy, ktoré, ako sme predpokladali, nebude väčší problém rozoznať – vypuklá guľka s hlavou a ušami a vypuklá palička s hlavou a o čosi väčšími ušami. A, pochopiteľne, obaja s poriadnymi zubiskami,“ hovorí Grzegorz J. Nowicki z Nadácie 8kolor, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti umenia a propagácii aktívnej účasti v kultúre predovšetkým detí a mládeže. „Pravdaže, aby sme komiks mohli predložiť nevidiacim, potrebovali sme v prípravnej fáze originál trochu upraviť. S požehnaním autora sme scenár zjednodušili a skrátili, takže v našej verzii dvojica uteká zo svojho zámku, pretože sa v ňom objavil ktosi nový a nevítaný. A nie len tak hocikto, ale rovno upírka.“
Tretí rozmer komiksu
Dostupnosť zariadenia, jednoduchá obsluha, variabilita nastavení, precízna práca, nízke náklady, výstup príjemný na dotyk a atraktívny na pohľad, také boli požiadavky Nadácie 8kolor. Preto padla voľba na Vacu3d A3. Ten termoplastický hárok najprv očistí, nahreje a zmäknutý ho pomocou vopred pripravenej matrice vyformuje. Následne je chladený a tvrdený, aby sa doň otlačený reliéf pri dotyku nemenil. Na tento proces možno využiť viacero materiálov, Poliaci však siahli po HIPS-e (High Impact Polystyrene), ktorý má široké využitie a výborné vlastnosti. Nezanedbateľnou výhodou bolo, že termoplastický papier je oveľa tenší (na komiks pre nevidiacich bol použitý 0,25 milimetrový), takže, ak sa produkcia rozbehne vo väčšom, bude možné vytvoriť aj zošit – obálku a niekoľko (desiatok) strán. Navyše, takýto zväzok možno jemne poohýbať, poovievať sa ním, tak ako s klasickým komiksovým zošitom. Pravdaže, s tým zásadným rozdielom, že tento sa neroztrhá a obrázky sa nedeformujú. Pre tvorcov ale bolo dôležité, aby sa komiks pre nevidiacich čo najviac podobal tomu papierovému, preto výstupy 3D tlačiarne ani nič podobne masívne do úvahy nepripadalo.
Realizátori projektu kresby trošku zjednodušili – Tadeusz Baranowski v sebe maliara predsa len nezaprie, jeho tvorba je umelecky veľmi hodnotná, na pohľad mimoriadne atraktívna, ale pre hmat mimoriadne náročná. Autorský rukopis ale ostal zachovaný aj v reliéfe. Do priestoru sa vytiahli postavy a ich najcharakteristickejšie črty, predmety a prostredie, s ktorými sú v bezprostrednej interakcii. Pozadie a menej dôležité prvky ostali výlučne v kresbe. „Atrojku“, v súlade s komiksovým umením, rozdelili na 3 – 4 sekvencie a metódou pokus/omyl hľadali spôsob, ako medzi nimi vytvoriť čo najzreteľnejšiu hranicu.
Čo im ale veľmi slúži ku cti, neteoretizovali. Komiks bol testovaný v Ľubline, Varšave a Krakove a zúčastnili sa ho tri skupiny ľudí: 8 nevidiacich od narodenia, traja, ktorí stratili zrak počas života, dve osoby s poruchou vnímania farieb a dvaja vidiaci.
„Boli sme si vedomí toho, že podklady k reliéfom budeme musieť upraviť. Jednu z našich prvých verzií však naši testeri ohodnotili slovami: „Ale veď to sú obrázky pre deti a my sme dospelí.“ Zvlášť ľudia, ktorí aspoň nejakú časť života videli, plnosť tých obrázkov očakávali, tých zjednodušenie vyrušilo. Ale to je pochopiteľné, u nich sa tá predstavivosť predsa len rozvíjala ináč, sýtili ju iné podnety,“ objasňuje Grzegorz J. Nowicki. „Pre nás to bola výborná správa, pretože sme tak mohli zobraziť viacero detailov, a tým vernejšie priblížiť Baranowského štýl. Vyplynulo z toho ale ešte čosi: všetky skupiny ľudí so zrakovým postihnutím neobsiahneme a to, či reliéfny komiks nevidiaci správne rozpozná a pochopí, je, podobne ako pri čomkoľvek inom, vecou čisto individuálnou. Ako sme predpokladali, komunita ľudí so zrakovým postihnutím nie je jednoliata, každý má iné nielen schopnosti a skúsenosti, ale aj rozhľad. Pretože niektorí navnímali aj detaily, dokázali presne popísať jednotlivé sekvencie a sledovať dej, dokonca sa zorientovali okamžite, ako identifikovali zuby, iní zas hmatali a hmatali, ale vôbec nič nevyhmatali a bola to pre nich len „čarbanica“. Videli sme, že hoci o „očáky“ zavadili, s ničím sa im to nespojilo. „Nečítame Fantasy, nebaví nás to, nesledujeme súčasnú pop-kultúru.“ OK! Spoznať našu cieľovú skupinu bolo pre nás rovnako dôležité, ako otestovať reliéfy.“
Atraktívny na dotyk i na pohľad
Nadácia 8kolor sa podpísala pod komiks, v ktorom rozprávajú príbeh obrázky. Ale nie len ony. Popisné texty v ňom nenájdete, ale braliť sa to tam predsa len trošku brailí. Tak decentne, aby sa to nikoho, chcem povedať, ničoho nedotklo a aby žiadnej vypuklosti obrázkov bodky do priestoru nezasahovali. Bubliny, do ktorých sa vpisujú prehovory postáv, ich myšlienky a všetky zvuky, sú, ako sa patrí, aj vo verzii pre nevidiacich súčasťou sekvencií, ale že by to prekážalo plynulému vnímaniu priebehu, sa nik nesťažoval. A ešte informácia pre detailistov, áno, v komikse sú texty aj v latinke.
„Polystyrén, po ktorom sme pri tvorbe komiksu siahli, existuje prakticky vo všetkých farbách, my sme sa ale rozhodli pre biely. Keďže sme chceli, aby bol atraktívny aj na pohľad, ku každému hotovému hárku sme sa posadili s paletou a štetcom. O snahe zachovať od začiatku do konca príbehu farby v rovnakej sýtosti a poriadnom kontraste ani nehovorím, to je samozrejmé,“ vysvetľuje Emilia Skubis z Nadácie 8kolor. „My sme to maľovali ručne, ale uvedomujeme si, že keby sme sa dohodli s nejakým vydavateľstvom a upírov vyprevadili do sveta vo väčšom, vysmiali by nás. Hľadali sme preto riešenie, ktoré by celý ten proces zefektívnilo, ušetrilo čas i peniaze. A zrejme sme ho našli! Skupine testerov plánujeme predložiť ďalší prototyp komiksu, tentoraz by ale boli biele termoplastické hárky prelepené farebnou fóliou. Prečo sa tým však vôbec zaoberáme? Lebo viacerí nevidiaci sa informácií o farbách dožadovali, pomáhalo im to porozumieť atmosfére scény, nálade postáv a pod. Takže farieb sa rozhodne vzdať nemienime!“
Skúsenosti sú asi predsa len prenosné
Komiks, ktorý pre nevidiacich pripravili Emilia Skubis a Grzegorz J. Nowicki, je síce prototyp, ale projekt sa rozvíja ďalej. Všetky svoje potknutia a opravy, ako i pochvaly, prosby a ponosy nevidiacich spísali, aby sa na nič nezabudlo. Tí, čo mali s obrázkami menej skúseností, by totiž uvítali aj informáciu o tom, ako vlastne komiks vyzerá, ako ho čítať, koľko sekvencií sa nachádza na jednej strane a krátky opis hlavných hrdinov – ľahšie by sa v reliéfe zorientovali, ak by vedeli, čo presne v ňom hľadať. Opakovane však zaznieval návrh dať dokopy zopár úvodných slov o čase a priestore, v ktorom je príbeh zasadený, či o vzťahoch, ktoré medzi postavami panujú. Otvorený ostal aj nápad doplniť grafiku o alternatívny popis, resp. audiokomentár. Čitateľom, ktorým by sa pod rukami strácal dej, by možno prišli vhod QR kódy, samozrejme, vždy na tom istom mieste a na hmatovo výraznom povrchu. Ale takýto „ťahák“ by zrejme ocenili aj tí, ktorí si chcú overiť, či im nič dôležité neuniklo.
„Rozhodne to ale nechceme robiť na úkor grafiky, tá je pre nás veľmi dôležitá. Sme zástancami toho, aby si nevidiaci komiks najprv prelistovali sami, poprezerali si obrázky, poprečitovali texty, a až v momente, kedy ich to nezasýti, zosnímali QR kód,“ dodáva Grzegorz J. Nowicki. „Boli by sme veľmi radi, keby komiks pre nevidiacich prekročil hranice Poľska a rozvíjal sa aj v iných krajinách. Komukoľvek, kto sa na túto cestu bude chcieť vydať, ochotne poradíme a pošleme príručku, lepšie povedané, sumár našich skúseností – tu niet čo ukrývať! Komiks je zaujímavý žáner, rozhodne stojí za to, aby ho spoznali aj nevidiaci,“ uzatvára Grzegorz J. Nowicki.
Dušana Blašková
Projekt Komiks dostępny „od ręki“ bol realizovaný vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu.
