Ono totiž nejaký útvar alebo sfarbenie môže oko len pripomínať, so zrakom nemusí mať vôbec nič spoločné. Alebo že by predsa? Pýtate sa, ako si evolúcia s týmto „problémom“ poradila v živočíšnej ríši?
Keď sú jedny falošné
Čo to v skutočnosti je, ak nie oko? Je to jednoduché: konkrétny živočích môže mať takpovediac falošné oči na rôznych častiach svojho tela, pričom ich účel je odlišný – inú funkciu má u motýľov, plazov, vtákov, mačkovitých šeliem, inú u rýb. Samec páva napr. využíva desiatky pestro sfarbených falošných očí na chvostových perách na prilákanie samičky, iné živočíchy sa týmto spôsobom snažia zmiasť predátora. Ak ste totiž predátor a zbadáte, že sa na vás díva pár veľkých očí, aj keď len falošných, s lovom si to radšej rozmyslíte. Uvedomíte si totiž, že ste stratili moment prekvapenia, a tým znížili svoje šance na ulovenie koristi. Takéto „oko naoko“ môže tiež pripomínať druh koristi, ktorý je nejedlý či, naopak, nebezpečný.
Okaté krídla
Azda najznámejšie sú výrazné falošné oči u denných a nočných motýľov, o čom svedčia už samotné názvy druhov. Bábôčku pávookú či okáňa hruškového pozná mnoho z nás. Ich jemné mozaikovito sfarbené krídla sú doplnené výraznými kruhovými útvarmi pripomínajúcimi oči. Pri niektorých druhoch môžu slúžiť aj ako moment prekvapenia. Motýľ ich totiž na roztvorených krídlach náhle ukáže až v ohrození, aby získal čas na únik.
Oči z každej strany
Spomedzi vtákov si stratégiu s falošnými očami v procese evolúcie vytvorilo aj pár dravých vtákov a sov. Kuvičok hôrny je druh malej sovy zo Severnej Ameriky. Meria len niečo okolo 15 cm, jeho hnedé perie je posiate bledými fliačkami a okrem výrazných žltých očí na tvárovom disku má na zadnej strane hlavy aj dva veľké čierne fľaky lemované bielym perím, ktoré pripomínajú oči. Ide o jednu z mála sov, ktoré lovia cez deň, a to najmä menšie vtáky, cicavce, ale aj hmyz. Ale i sama sa môže stať korisťou väčších predátorov.
Žaba s toxickými očami
Existujú druhy živočíchov, ktoré majú útvary pripomínajúce oči na zadku. Čudné, však? Savany a trávnaté oblasti Brazílie obýva práve takéto zviera. Ide o žabu druhu Physalaemus nattereri. Na prvý pohľad nevýrazná hnedá žaba však zaujme veľkými žlto-lemovanými čiernymi škvrnami v slabinách zadných končatín. Ako inak, útvary pripomínajú oči. V tomto prípade však zašla evolúcia ešte ďalej. V ohrození tento fascinujúci obojživelník zdvihne zadok a vypučí slabiny tak, aby boli falošné oči čo najviac viditeľné a potenciálnu hrozbu odvrátili. Ak sa ale predátor predsa len odhodlá priblížiť, žaba má v zálohe aj jedové žľazy, ktoré sú sústredené práve v oblasti veľkých falošných očí. Kontakt s nimi môže vyvolať nepríjemnú skúsenosť a otravu, a tak si predátor druhýkrát rozmyslí, či na túto nenápadnú žabku zaútočí.
V procese evolúcie si živočíšne a rastlinné druhy vytvárajú svoje vlastné stratégie, ako prežiť a falošné oči môžu byť jednou z nich. Stratégiou, na ktorú sa zvedavo upiera pozornosť vedy, no v ktorej ostáva ešte mnoho neobjasneného.
Katarína Gregušová, lektorka vzdelávania, ZOO Bratislava
