Nie je oko ako oko

Ono totiž nejaký útvar alebo sfarbenie môže oko len pripomínať, so zrakom nemusí mať vôbec nič spoločné. Alebo že by predsa? Pýtate sa, ako si evolúcia s týmto „problémom“ poradila v živočíšnej ríši? 

 

Keď sú jedny falošné

Čo to v skutočnosti je, ak nie oko? Je to jednoduché: konkrétny živočích môže mať takpovediac falošné oči na rôznych častiach svojho tela, pričom ich účel je odlišný – inú funkciu má u motýľov, plazov, vtákov, mačkovitých šeliem, inú u rýb. Samec páva napr. využíva desiatky pestro sfarbených falošných očí na chvostových perách na prilákanie samičky, iné živočíchy sa týmto spôsobom snažia zmiasť predátora. Ak ste totiž predátor a zbadáte, že sa na vás díva pár veľkých očí, aj keď len falošných, s lovom si to radšej rozmyslíte. Uvedomíte si totiž, že ste stratili moment prekvapenia, a tým znížili svoje šance na ulovenie koristi. Takéto „oko naoko“ môže tiež pripomínať druh koristi, ktorý je nejedlý či, naopak, nebezpečný.

 

Falošné oči na spodných krídlach samca severoamerického okáňa klamlivého
Výrazné modré falošné oči na spodných krídlach samca severoamerického okáňa klamlivého pripomínajú oči veľkých stavovcov. Zdroj: Jim des Riviéres

 

Okaté krídla

Azda najznámejšie sú výrazné falošné oči u denných a nočných motýľov, o čom svedčia už samotné názvy druhov. Bábôčku pávookú či okáňa hruškového pozná mnoho z nás. Ich jemné mozaikovito sfarbené krídla sú doplnené výraznými kruhovými útvarmi pripomínajúcimi oči. Pri niektorých druhoch môžu slúžiť aj ako moment prekvapenia. Motýľ ich totiž na roztvorených krídlach náhle ukáže až v ohrození, aby získal čas na únik.

 

Oči z každej strany

Spomedzi vtákov si stratégiu s falošnými očami v procese evolúcie vytvorilo aj pár dravých vtákov a sov. Kuvičok hôrny je druh malej sovy zo Severnej Ameriky. Meria len niečo okolo 15 cm, jeho hnedé perie je posiate bledými fliačkami a okrem výrazných žltých očí na tvárovom disku má na zadnej strane hlavy aj dva veľké čierne fľaky lemované bielym perím, ktoré pripomínajú oči. Ide o jednu z mála sov, ktoré lovia cez deň, a to najmä menšie vtáky, cicavce, ale aj hmyz. Ale i sama sa môže stať korisťou väčších predátorov.

 

Tmavé škvrny na zadnej strane hlavy kuvička hôrneho
Tmavé škvrny na zadnej strane hlavy kuvička hôrneho majú navodiť dojem, že sa táto malá sovička stále díva. Zdroj: Michael Durham/Minden Pictures

 

Žaba s toxickými očami

Existujú druhy živočíchov, ktoré majú útvary pripomínajúce oči na zadku. Čudné, však? Savany a trávnaté oblasti Brazílie obýva práve takéto zviera. Ide o žabu druhu Physalaemus nattereri. Na prvý pohľad nevýrazná hnedá žaba však zaujme veľkými žlto-lemovanými čiernymi škvrnami v slabinách zadných končatín. Ako inak, útvary pripomínajú oči. V tomto prípade však zašla evolúcia ešte ďalej. V ohrození tento fascinujúci obojživelník zdvihne zadok a vypučí slabiny tak, aby boli falošné oči čo najviac viditeľné a potenciálnu hrozbu odvrátili. Ak sa ale predátor predsa len odhodlá priblížiť, žaba má v zálohe aj jedové žľazy, ktoré sú sústredené práve v oblasti veľkých falošných očí. Kontakt s nimi môže vyvolať nepríjemnú skúsenosť a otravu, a tak si predátor druhýkrát rozmyslí, či na túto nenápadnú žabku zaútočí.

 

Falošné oči juhoamerickej žaby
V ohrození nafúkne juhoamerická žaba zadnú časť tela a vystaví na obdiv svoje slabiny s falošnými čiernymi očami. Zdroj: Felipe Gomes

 

V procese evolúcie si živočíšne a rastlinné druhy vytvárajú svoje vlastné stratégie, ako prežiť a falošné oči môžu byť jednou z nich. Stratégiou, na ktorú sa zvedavo upiera pozornosť vedy, no v ktorej ostáva ešte mnoho neobjasneného.

 

Katarína Gregušová, lektorka vzdelávania, ZOO Bratislava

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *