Keď treba umelé

V ozdobných rukopisoch starovekých rímskych a egyptských kňazov z 5. storočia pred naším letopočtom, v kapitolách o mumifikácii a lekárstve možno rozlúštiť slová nafarbený íl, upevniť na látku a nosiť mimo očnej jamky. K zmienke o protézach, ktoré sa už do očnej jamky vkladali, sa ale treba prelistovať ešte mnohými storočiami. Prečítať si o výrobe zo zlata a pokrývaní farebnou glazúrou, o hrubých, nepohodlných a navyše veľmi krehkých sklenených náhradách, ktoré od neskorej renesancie ponúkali benátski sklári. Treba preletieť ponad Francúzsko z konca 18. storočia, uznanlivo prikývnuť pri pohľade na nové nemecké technológie z polovice toho devätnásteho. Až potom sa môžete zastaviť. Pri kapitole o výrobe očných protéz u nás. 

 

V našich končinách sa očné protézy začali zhotovovať v Jablonci nad Nisou po 1.svetovej vojne, koncom roku 1959 sa so súhlasom ministerstva zdravotníctva začali v Prahe, v Brne, Opave a na Slovensku vyrábať aj akrylové očné protézy. Dnes sa v prípade potreby možno vybrať za pani Ivanou Kazíkovou-Prieložnou do Bratislavy, Jurajom Kalapošom do Košíc alebo Andrejom Slaninkom do Sabinova.

Oným „prípadom potreby“ je nielen vybratie celej očnej gule, t. j. enukleácia (napr. po úrazoch, vplyvom nádorových ochorení, zriedkavého vrodeného jedno i obojstranného anoftalmu), zmenšenie oka, alebo odpoveď na estetickú otázku (napr. pri zdeformovaní očnej gule v dôsledku glaukómu).

„Vek, od ktorého je možné očnú protézu nosiť, stanovený nie je. Pre jedno chlapča som ju robila hneď po narodení, ešte bol v inkubátore, raz ku mne prišli rodičia s mesačným dievčatkom. Keď s tým deti rastú, vnímajú to ako bežnú súčasť života, rýchlo si na to zvyknú a časom to vôbec neriešia. U dospelých je to niekedy náročnejšie,“ hovorí Ivana Kazíková-Prieložná. „V mnohom to závisí od toho, s akou skúsenosťou ku mne prichádzajú. Ak im museli oko vybrať kvôli nejakej závažnej očnej diagnóze, zväčša to znášajú ťažko. Bývajú vystrašení, obávajú sa nosenia, starostlivosti, obmedzení. Veľa sa s nimi rozprávam, neraz som na telefóne aj večer, dokonca cez víkend. Ak bola skúsenosť priveľmi traumatická, zvyknú vyhľadať aj pomoc psychológa či psychiatra. Je to naozaj veľmi individuálne, každý má iné mechanizmy, každý na spracovanie a zmierenie potrebuje iný čas a ja to rešpektujem. Vybavujem si jedného mládenca, ktorý ku mne prišiel pomerne nedávno. Bol krátko po vážnej dopravnej nehode a fakt, že prišiel o oko, prijal, keď si uvedomil, že mal obrovské šťastie v nešťastí – jeho kamaráti haváriu neprežili, on áno.“

 

Očné protézy rôznych farieb, tvarov a veľkostí. Zdroj: IKP

 

Naoko i na oko

Očné protézy sa používajú buď ako náhrada oka, alebo slúžia na úpravu vzhľadu oka, ktoré sa od druhého odlišuje tak nápadne, že púta pozornosť. Vyrábajú sa v podstate aj sériovo, ale tieto kúsky ľuďom sedia len výnimočne. Veľkosť, tvar a hrúbku protézy vždy určuje očná dutina pacienta, je preto oveľa vhodnejšie vyskúšať si niekoľko vzoriek (na každú stranu zvlášť) a dať si protézy zhotoviť na mieru. Pohyblivosť očných protéz je síce obmedzená, ale vďaka modernej technike a technológii a, pravdaže, šikovnosti tvorcov pôsobí výsledok mimoriadne prirodzene.

Existuje niekoľko typov očných protéz:

  1. ektoprotéza (epitéza): nahrádza prednú časť očnej gule, viečka, mihalnice a priľahlé mäkké a tvrdé tkanivá. Na tvár sa pripevní pomocou okuliarovej obruby a lepidla alebo magnetov, ktoré sú implantované pod kožou
  2. Protetické kontaktné šošovky (šupinové, resp. šlupkové očné protézy): používajú ich vidiaci i nevidiaci, a to v prípade, že je oko deformované, ale naďalej si zachovalo normálny tvar, nie je bolestivé a netreba pristúpiť k jeho odstráneniu.
  3. Sklenené očné protézy: jeden kus vznikne po slabej hodinke nad kahanom, zo špeciálneho opálového skla (zbaveného ťažkých kovov, predovšetkým olova a kadmia). Dúhovka sa vytvára z rôznofarebných sklenených tyčiniek, rohovka zo špeciálneho číreho kryštálu. Existuje aj tenší variant, ktorý sa používa na prekrytie estetických nedostatkov. Sklenená očná protéza sa vkladá do spojivkového vaku a vydrží tak polroka – rok, potom je potrebná výmena. Použité sklo sa totiž pomerne rýchlo opotrebuje (rozleptá slzami, poškriabe zrnkami prachu či inými nečistotami). Výrazné teplotné zmeny môžu spôsobiť jej popraskanie, dokonca prasknutie. Pozn. sklenené očné protézy sa na Slovensku nevyrábajú.
  4. Akrylová očná protéza: vzniká z materiálu, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre zubnú protetiku. Základná surovina je prášok a tekutina, ktoré sa v predpísanom pomere a podľa technologického postupu spracujú na plastické cesto. Táto hmota sa následne lisuje, polymerizuje, po vychladnutí sa protéza obrúsi, „nakreslí“ sa dúhovka, zrenička a žilky. Nasleduje druhá polymerizácia a druhé vychladnutie. Poslednou fázou je jemné opracovanie brúsnymi kotúčikmi, pemzou, leštenie plavenou kriedou a dôkladné opláchnutie pod tečúcou vodou. Proces výroby jednej akrylovej očnej protézy trvá 5 až 6 hodín.

 

Čo najprirodzenejšie

„Na očnú protézu štetcom nanášam akrylové krycie farby, v podstate ich vkladám medzi dve vrstvy,“ objasňuje Juraj Kalapoš. „Tým sa zalisujú, a keď materiál stvrdne, sú zafixované. Odtieň dúhovky namiešam podľa druhého oka, v prípade, že sa vyhotovujú dva kusy, tzn., že pacient potrebuje protézy na obe strany, po vzájomnej dohode. Pravdaže, všetky pigmenty majú svoju životnosť. Fyzika a chémia nepustia.“

Fyzika a chémia sa časom podpíšu nielen pod únavu materiálu samotnej protézy (prispievajú k tomu aj slzy, rôzne baktérie, zdravotný stav, fajčenie, práca v prašnom prostredí, nočné služby a pod,), ale môže dôjsť aj k tzv. delaminácii, t. j. oddeľovaniu jednotlivých vrstiev farby. Obyčajne nastáva na okrajoch alebo okolo dúhovky, kde sa javí ako jemná, tmavá linka, vtedy sa na pohľad ponáša napr. na oko postihnuté šedým zákalom. Zmeny sa však môžu objaviť aj v samotných farbách – buď vyblednú, stmavnú alebo (čo je častejšie) zožltnú a objavia sa na nich hnedé bodky. Ale skôr ako po dvoch – troch rokoch to nebýva, a vtedy má už pacient nárok na nové. Na okraj dodám, že očné protézy môže predpísať len očný lekár na poukaze na okuliare a optickú pomôcku a sú plne hradené zdravotnou poisťovňou.

„Je to veľmi individuálne,“ odpovedá na otázku, nakoľko pôsobia očné protézy prirodzene, Ivana Kazíková-Prieložná. „S niektorými mojimi pacientmi sa môžete poznať roky, a kým vám sami neprezradia, že majú očnú protézu, ani na to neprídete. Sú však aj prípady, keď to doslova bije do očí. Všetko to totiž záleží od diagnózy – niektoré úrazy môžu poškodiť okolie dutiny i celú tvár, niektoré onkologické ochorenia môžu zapríčiniť, že sa musí vyoperovať nielen samotné oko, ale aj niektoré okolité štruktúry. Také tri týždne po enukleácii sa rana hojí, ale po tomto období sa už môžem s klientom stretnúť. Lepšie povedané, začať stretávať, pretože konkrétne táto práca si vyžaduje viac času. Plastické operácie sa v týchto prípadoch skôr neodporúčajú (telo by to nemuselo prijať, príp. by sa onkologické ochorenie mohlo opäť rozbehnúť), ľudia vtedy preto radšej siahanú po okuliaroch, ktoré dokážu estetický dojem značne vylepšiť.“

 

Akú starostlivosť poskytnúť?

Očnú protézu treba denne umyť pod tečúcou vlažnou vodou, odmastiť toaletným mydlom, detským šampónom, pred opätovným vsadením do očnej jamky opláchnuť borovou vodou alebo fyziologickým roztokom, čistiť iba čistou utierkou z mikrovlákna, príp. jednorazovou hygienickou utierkou. To sú základné odporúčania, ktoré všetkým svojim pacientom zdôrazňuje Andrej Slaninka.

„Menšie mechanické poškodenie dokáže každý výrobca upraviť, aj prinavrátiť lesk, ale ľudia sú niekedy zbytočne kreatívni, takže ich jedným dychom upozorním na to, že očná protéza sa nesmie vyvárať v horúcej vode, sušiť teplom, dopustiť, aby prišla do kontaktu s ostrými predmetmi, drsným povrchom (napr. šmirgľovým papierom), horúcou alebo vriacou tekutinou, žieravinou, benzínom, liehom, riedidlom ani alkoholom,“ dodáva Andrej Slaninka. „Viacerí sa ma pýtajú, aké obmedzenia im očná protéza do života prinesie, ale ono sa dá vlastne všetko, dokonca aj venovať sa extrémnym športom. Samozrejme, určité pravidlá dodržať treba, ale to sú také jednoduché. Napr. používať plavecké okuliare, aby pri skoku do vody alebo pri šantení v mori, vlny tú protézu niekam neodniesli,“ uzatvára Andrej Slaninka.

 

Dušana Blašková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *