Anatómia človeka ho zaujímala od malička. V roku 2000 absolvoval kurz svojpomoci, ktorého súčasťou bol trojdňový seminár o irisdiagnostike. Skúsil to sám na sebe a bez zmeny stravy či iných zásahov mal v dôsledku jednoduchého cvičenia za mesiac a pol oči nie svetlo, ale tmavomodré. Uchvátilo ho to a začal si všímať oči rodiny, kamarátov, obzerať sa po odbornej literatúre. Desať rokov si dostupné informácie overoval, všetko dôkladne meral, upravoval iridologické mapy, na troch školách irisdiagnostiky získal potrebné certifikáty a napokon sa usadil v jednej bratislavskej uličke a na dvere si dal nápis: Ľubomír Jánoš. Profesionálny iridológ. V roku 2013 založil Asociáciu iridológov Slovenska, poskytujúcu vzdelanie v oblasti irisdiagnostiky a združujúcu tých, ktorí ju chcú robiť naozaj poctivo.
Kam siaha história iridológie? Stretla som sa s menom maďarského lekára Ignatz von Peczely, rokom 1866 a historkou o jeho sove, ktorej sa vplyvom zranenia začala meniť dúhovka. Ale, pravdupovediac, nechce sa mi veriť, že by múdrosť staroveku spojenie oka s ostatnými orgánmi a sústavami ľudského tela neodhalila.
Máte pravdu. Pod najstaršie záznamy je podpísaný Tutanchamónov osobný lekár a kňaz El-Ax. Od starovekých Egypťanov sa učili tibetskí lámovia, irisdiagnostika sa rozšírila do Indočíny či Perzie, neskôr ju používal otec medicíny Hippokrates, skrýva sa aj za úspechmi Hildegardy z Bingenu. Dnes sa irisdiagnostika používa napr. v Rusku, Amerike, Austrálii, v niektorých súkromných klinikách v Číne je to, povedal by som, povinné vstupné vyšetrenie. U nás a v Česku je to záležitosť skôr porevolučná.
Iridológia vychádza z poznania, že každý orgán ľudského tela je nervovými zakončeniami prepojený s dúhovkou oka. Stáročia pozorovaní napokon vyústili v tzv. iridologické mapy. Môžete, prosím, nás – nekartografov zasvätiť?
V prvom rade treba povedať, že irisdiagnostika sa neobmedzuje len na dúhovku. Áno, dúhovka je najmä vďaka svojej 3D štruktúre cenným zdrojom najrôznejších informácií, veľmi veľa nám ale vyjavia i cievky, škvrnky či podfarbenie očného bielka, mnohé, dokonca životne dôležité údaje tvar zreničky (jej okraj napr. prezrádza stav pohybového aparátu a srdcovo-cievneho systému). Bežné iridologické mapy sa týkajú najmä dúhovky. Môžeme ju rozdeliť na zóny a sektory, tie nám poskytujú správy o konkrétnom orgáne alebo telesnej sústave. Na základe meraní odborník presne určí, kde v tele prebieha nejaká zvýšená aktivita (podráždenie alebo zápal), ktorý orgán je chúlostivejší a ktorý, naopak, odolnejší. Do takej tretej generácie oči vyzradia aj dedičstvá predkov – ak je v rodinnej anamnéze napr. vysoký krvný tlak, vidieť stopy v zóne srdca a nadobličiek a pod. Mimochodom, vedeli ste, že neexistujú dve rovnaké dúhovky? Dokonca ani u toho istého človeka nie sú totožné, je to špecifickejšie než odtlačok prsta.
Nekomplikuje to situáciu? Nie je potom náročnejšie iridologické znaky zovšeobecniť?
Nie, aj pre genetiku, aj pre zápalové procesy, aj pre kondíciu orgánov sú tie znaky jednotné, a práve ich vzájomné kombinácie vytvárajú rozmanitosť očí.
Dobre, tak ja sa teraz pre Dúhu obetujem a na dobu trvania nášho rozhovoru si prisvojím, povedzme, anginu pectoris. Ako sa to v mojich očiach odzrkadlí?
Pri tomto ochorení srdca sa na bočných stranách bielka (smerom k ušiam) objavia hrubšie, mierne vyduté cievky. Ak by stúpol krvný tlak, v zóne srdca, resp. aorty by bolo vidno podráždenie, t. j. jemné vybielenie, ak by šlo o život ohrozujúci stav, došlo by aj k zdeformovaniu zreničky.
Ono „jemné vybielenie“ si máme predstaviť ako biele škvrny? Alebo nejaké sieťovanie?
V podstate áno. Dúhovka sa totiž skladá z vlákien, tzv. radiálov, ktoré o určitom probléme vypovedajú tým, že akoby vystúpia do priestoru (dopredu, ak chcete) a vyblednú. Ale nie je biela ako biela – inú informáciu mi poskytuje žiarivá biela, inú špinavá biela, inú studená biela, ktorá je akoby domodra, ako studené svetlo. Podľa odtieňa zistím, či ide o záležitosť staršieho dáta, alebo je to problém, s ktorým telo bojuje práve teraz. Podotýkam, že hovorím o modrých, resp. svetlých očiach. Samozrejme, nie každá pigmentová škvrna sa viaže na nejakú diagnózu, netreba sa pri každom pohľade do zrkadla znepokojovať. Neraz sú to „len“ stopy rodinnej histórie. Možno sa niektorí čitatelia stretli s názorom, že čo farba, to presná diagnóza, povedzme, že hnedá signalizuje dysfunkciu pečene a zlé hodnoty v krvi, čierna odumierajúce tkanivo a podobne. Vôbec to nie je pravda, je to jedna z mnohých dezinformácií, ktoré o iridológii kolujú. Hnedé škvrny súvisia s genetikou, pečeň i krv môžu byť pritom úplne v poriadku. Iné typy pigmentov sa môžu objaviť počas života po prekonaní extrémneho emocionálneho vypätia, napr. po náročnom rozchode, iné zas pri zásadnejšej zmene jedálnička a následnej zmene v mikrobióme (baktériách) nášho čreva.
Je to jediný signál, akým dáva dúhovka najavo stav organizmu?
Nie, dúhovka má k dispozícii viacero, takpovediac, vyjadrovacích prostriedkov, dokonca po iných siahajú svetlé a po iných tmavé oči. Zmeny odtieňov pozorujeme skôr na modrých alebo zelených očiach, hnedé oči častejšie zobrazujú zdravotné oslabenia ryhami a brázdami, teda zmenou 3D štruktúr.
Čo všetko vlastne dokážete z očí vyčítať?
Genetiku, zápalové procesy, kondíciu jednotlivých orgánov a sústav a rizikové faktory, teda stav pohybového aparátu a srdcovo-cievneho systému. Iridológ v podstate vidí už aj malé podráždenie, nemusí ísť hneď o akútny zápal. Samozrejme, aj chronické ochorenia možno v očiach odsledovať. Ak je určitý orgán v poriadku, príslušná zóna oka ostane bez zmeny. Pokiaľ je nejaká časť tela odolnejšia, uvidím to na 3D štruktúre – vlákna dúhovky budú rovné a hladké.
Obmedzuje sa irisdiagnostika len na fyzické zdravie?
Nie, oči odzrkadlia aj duševné choroby, a to viacerými spôsobmi. Závisí to od ich príčiny.
Je niečo, čo irisdiagnostikou odhaliť nedokážete?
Áno, skrytá pred nami ostáva rakovina, epilepsia, tehotenstvo, pretože to je prirodzený stav (ak by niečo nebolo v poriadku, videl by som to ako podráždenie v zóne maternice), a kožné ochorenia, ale pri tých sa poľahky vieme dopátrať k ich príčine.
Ako irisdiagnostika prebieha?
Oči si musím najprv nafotiť, zrkadlovkou (používam makroobjektív a predsádku). pod špeciálnym svetlom. Potom sa klient pozrie doprava, doľava, hore, dole a ja si pod rôznym uhlom násvitu prezriem oči aj pod lupou. Snímky prevediem do počítača, podľa šablón vyhodnotím získané parametre a po slabej hodinke mám správu hotovú. Pokiaľ prišiel kvôli prevencii, odporučím mu, čo a ako treba posilniť, ak identifikujem nejaký zdravotný problém, podľa miery daného oslabenia ho nasmerujem k špecialistovi.
Dá sa aspoň nejako povrchne, narýchlo diagnostikovať aj voľným okom?
Také väčšie znaky áno, tie sú viditeľné aj voľným okom, ale závisí to od intenzity svetla a farby očí. Ale podstatné znaky sú zreteľné až pri dostatočnom zväčšení, tie zóny, to sú často desatiny milimetra.
Ako znie odporúčanie iridológa? My – odchovanci západnej medicíny sme vyrástli na chémiách, až posledné roky si akosi znovu spomíname na prírodu. Z akého súdka sú vaše rady?
Je to rôzne, v mnohom to závisí od genetického typu klienta: niekoho ovplyvňuje viac strava a pitný režim, niekoho pohyb, niekoho psychika. Každému šijem odporúčania na mieru. Tým, že vidím stav organizmu v celku, nie len jeden orgán alebo jednu sústavu ako odborní lekári, mám možnosť nastaviť ozdravný proces komplexne. Syntetické liečivá nepredpisujem.
Iridológia u nás zatiaľ nie je povýšená na úroveň lekárskej vedy. Zdravotná poisťovňa sa teda, predpokladám, vaším smerom neobzrie.
Nie, zdravotná poisťovňa vyšetrenie u iridológa neprepláca. Rozpätie cien toho vstupného je pomerne široké, u mňa je to 45 EUR.
Kto sú vaši klienti?
Deti i dospelí, možno trošku viac ženy, pretože tie viac dbajú na prevenciu, muži prídu, až keď im horí za pätami. A musím povedať, že prichádzajú prakticky z celého sveta – často mávam klientov z Maďarska, Talianska, ale aj odinakiaľ.
A čo spojenie iridológia a človek so zrakovým postihnutím?
Samozrejme, pokiaľ oči nie sú následkom choroby priveľmi poškodené, tak mi potrebné informácie poskytnú. Sú niektoré očné ochorenia, ktoré diagnostiku paradoxne uľahčujú (napr. zápal spojiviek, pretože ten odhalí spojitosť s oslabením konkrétneho orgánu v tele). Katarakta irisdiagnostiku nijako neovplyvní, pretože zrenička sa síce zakaľuje, ale svoj tvar a štruktúru si zachováva, v podstate ani astigmatizmus, diagnóza spôsobená nerovnomerným zakrivením rohovky, nie je prekážkou, naozaj iba v prípade, že je to zakrivenie mimoriadne, že ide už o keratokonus. Vtedy si to vyžaduje trošku iný spôsob fotenia a osvetlenia, ale je to len o praxi, irisdiagnostika sa urobiť dá. Červenooký albín ku mne ešte nezavítal, dúfam, že raz príde, ale ani nedostatok pigmentu v najvrchnejšej vrstve dúhovky neovplyvní moju správu – stále môžem stav organizmu posúdiť podľa očného bielka, zreničky a štruktúry dúhovky. Nystagmus trošku to množstvo informácií získaných zo snímok obmedzuje, ale vždy ich viem doplniť pozorovaním pod lupou.
Slabozrakí sú často svetloplachí, vy hovoríte, že pri irisdiagnostike používate špeciálne svetlo. Máte aj na toto nejakú fintu?
Áno, stretávam sa s tým pomerne často aj u dospelých, aj u detí. Pochopiteľne, vždy fotím bez blesku, ale ak je klient svetloplachý, oko fotím po častiach a osvetľujem ho zboku.
Čo v prípade, že je oko deformované, napr. vplyvom glaukómu alebo po nie veľmi vydarenej transplantácii?
No, vyššie štádiá zeleného zákalu predstavujú problém, ale tak úplné inkognito to zas tiež nie je. Genetika, zápalové procesy a niektoré ďalšie výrazné znaky vidno. Čo sa týka transplantácií, je to rôzne. Niekedy to neprekáža, inokedy áno, vtedy sa sústredím len na bielko a na druhé oko.
Dajú sa z očí vyčítať aj diagnózy očí?
Áno, aj samotné oko má svoju zónu, na dúhovke i na bielku. Pravdaže, viaceré zmeny vonkajších štruktúr možno spozorovať aj bez techniky, na tie vnútorné si už treba posvietiť
Mení sa dúhovka počas života, teda okrem vzniku škvŕn, ktoré ste spomínali?
Prirodzené zmeny farby očí nastávajú v prakticky od narodenia. každý človek sa narodí modrooký, dokonca aj černoško. U neho sa prvá zmena farby udeje do polhodiny, najneskôr ale do druhého roku. U belochov dochádza k zmene farby v prvých šiestich mesiacoch, potom v siedmom, jedenástom a veľmi často v sedemnástom roku, keď človek hormonálne dospieva. Ale napr. odtieň môže ovplyvniť aj zmena životosprávy, a to v akomkoľvek veku.
Na záver sa ešte raz vrátim k postaveniu iridológie. Človek nemusí ďaleko po názory, že je to pseudoveda a šarlatánstvo, ale tak môj pra-pradedko považoval za sci-fi vlak, môj pradedko lietadlo, takže dnešné šarlatánstvo môže byť zajtrajšou vedou. Prečo sa tie pohľady tak rôznia?
No, ono sa to ťahá dobrých sto rokov. Prvé novodobé testy iridológov sa uskutočnili v roku 1939 v Nemecku. Vtedajší lekári videli v irisdiagnostike určitý potenciál, vnímali, že zmeny v organizme sa v očiach odzrkadľujú, ale, žiaľ, onen výskum nepodchytili a od začiatku bol odsúdený na neúspech – nejednotné iridologické mapy, nedostatočná technika, nepriechodné komunikačné kanály, dezorganizácia. To všetko spôsobilo, že lekárska obec iridológiu odmietla. V roku 1988 sa skupina nadšencov sústredila na prejavy žlčníkového záchvatu na očiach, v roku 2005 rakoviny, ale, ako som už spomínal, rakovina je jedna z mála chorôb, ktoré oči nevyzradia. Robili sa štúdie aj na ľuďoch s psoriázou, ale kožná zóna, to sú stotiny milimetra, na to nemáme techniku ani dnes, nie to ešte pred rokmi. My dokážeme zistiť príčinu ochorenia kože, vnútorný problém, ktorý s ním súvisí. Podstatne väčší efekt by malo, keby zobrali napr. skupinu modrookých a porovnávali zápalové alebo cievne ochorenia, dopracovali by sa k omnoho presnejším výsledkom. Je to veľká škoda, pretože irisdiagnostikou dokážeme rýchlo, neinvazívne a bezkontaktne zistiť veľmi veľa, neraz v štádiu, kedy to pre „klasickú“ medicínu ešte nie je merateľné, ešte to pre ňu nie je akoby zaujímavé. A hlavne je to komplexný pohľad, problém orgánu či sústavy nevnímame izolovane. Viete, ja nie som jasnovidec. Svojich klientov sa pýtam len to, či mali niekedy operované oči, na všetko ostatné o ich zdravotnom stave prídem fotením, meraním a dôkladným pozorovaním sám. Vyfantazírovať si to nevyfantazírujem, ani rodinnú anamnézu, ani chronické ochorenia, ani bolesti.
O rehabilitáciu irisdiagnostiky sa ale neúnavne usilujem. Pred prvou vlnou koronavírusu som začal komunikovať s genetickým inštitútom, pretože jeho pracovníci sa pustili do skúmania vplyvu mikroorganizmov v črevách na naše fyzické i psychické zdravie, a to je vec, ktorá sa v očiach zrkadlí dosť výrazne. Ale COVID-19 nás nateraz stopol. Skeptikom zo Sizyfosu som ako reakciu na ich dehonestujúce články na tému iridológia ponúkol bezplatnú diagnostiku a zasvätenie do problematiky, ale na moju ponuku vôbec nereagovali. Veľká škoda, mohli mať o jeden balvan na tom strmom kopci menej. Aj oni, aj široká verejnosť.
Veľmi pekne vám ďakujem za farebný rozhovor, prajem veľa spokojných klientov a čo najmenej siniek a boliestok na ceste za uznaním iridológie.
Dušana Blašková
