Najstaršie dochované záznamy o technike shibori pochádzajú z Číny, najmladšie z Prešova. Tamojšia základná organizácia sa totiž vďaka nášmu grantovému programu pustila do skladania, vrásnenia, stáčania, zväzovania a zauzľovania hodvábu.
Aká úprava dostala prednosť, taký motív na šatkách a šáloch nevidiaci a slabozrakí vyčarili. Zapúšťaním farieb im pod rukami ožívali jedinečné symetrické i asymetrické vzory či ornamenty.
Nereálne
Taká bola prvá myšlienka Adriany Birošovej zo Šarišského osvetového strediska Prešov, keď ju podpredsedníčka tamojšej ZO Jozefína Zubkovičová oslovila kvôli spolupráci. „Takéto tvorivé dielne s nevidiacimi a slabozrakými?“ hovorila si v duchu. „Pani zo ZO sa pre maľovanie na hodváb sama nadchla a chcela by tento pôžitok sprostredkovať aj ostatným členom. Ale zvládnu to títo ľudia? Ako to bude prebiehať? A aké techniky vybrať? Predsa len, maľba na hodváb je náročná. Je to nevyspytateľný biely prírodný materiál, ktorý si vyžaduje precíznosť, cit pre farby, jemnosť a dodržiavanie technologických postupov.“ Napokon však pristala a výzvu prijala. Rastúce nadšenie a rozvíjajúci sa talent asi dvadsiatky účastníkov sa tak na niekoľko týždňov ocitli v rukách oboch dám.
Opantaní
„A tak sme maľovali,“ hovorí Jozefína Zubkovičová. „Pokyny boli jednoduché: namočte, pokrčte, nakvapkajte farbu, posoľte a nechajte uschnúť. Ani sme sa nespamätali a už sme riešili, aké farby najlepšie vyniknú, ktoré sa k sebe hodia, ako hodváb neutopiť vo farbe, či ako ho nepresoliť. Kto aspoň čo-to videl, si skúšal poradiť sám, nevidiacim sme podľa potreby asistovali,“ približuje priebeh podpredsedníčka ZO Prešov.
Miešanie farieb a príprava kompozície, práca s rámom i bez neho, batikovanie, hra s efektom soli, Crash technika, ktorá umožní vyniknúť mramorovaniu hodvábu, kreslenie motívov fantómovou ceruzkou a kontúrkou, zapúšťanie farieb do mokrého hodvábu a maľovanie akvarelom, t. j. do zaschnutých vrstiev farby. Čaru hodvábu podľahol každý. Záverečná šatka nesie rukopis všetkých účastníkov a je darom pre krajské stredisko.
A čo si v duchu hovorí Adriana Birošová s odstupom času? „Bol to pre mňa zážitok, úplne nová skúsenosť a v istom slova zmysle akoby prekročenie vlastného tieňa. Ale to zrejme pociťovali aj účastníci. Vďaka týmto tvorivým dielňam mi niekoľko dní naplnili milé stretnutia s ľuďmi, nadšenými pre tvorbu. Cítila som veľkú pokoru a ohromnú radosť z ich úspechov. Verím, že nejeden účastník sa pozitívne nakazil a hodvábu ostane verný ešte dlho po skončení projektu.“
Dušana Blašková
