Vedeli ste, že tvarom, veľkosťou a smerom kriviek pri tanci si včely vymieňajú informácie o tom, kde a ako ďaleko od úľa je dostatok potravy? Že orientačným bodom im je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakmi? Alebo že medová masáž k nám dorazila z Ruska a pomáha telu zbaviť sa toxínov, nepriaznivých účinkov stresu a nečistého životného prostredia.
Podpredsedníčka ZO Kysucké Nové Mesto Jana Hvolková sa včelám venuje takmer 10 rokov. Včely ešte síce vidí, ale vajíčka, larvy a kukly už nie, preto sa pri starostlivosti o ne spolieha na iné zmysly. Niektoré choroby, napr. mor včelieho plodu, sa naučila rozpoznávať podľa špecifického zápachu. Čo včely práve robia, vie identifikovať sluchom a hmatom. Držiteľka ocenenia Bronzová včela, asistentka veterinára a vedúca včelárskeho krúžku pre deti bola odbornou garantkou projektu svojej ZO s názvom Otvorme srdcia pre včielky, ktorý sme podporili z grantového programu.
Život v úli
V utorok 18. júna sa členovia ZO vybrali do Poviny. Cestu do včelnice našli poľahky – začínajúca včelárka Zuzka im ju od zastávky autobusu vyznačila farebnými stužkami.
„Využili sme pozorovacie úle,“ odpovedá mi Jana Hvolková na otázku, ako nevidiaci a slabozrakí účastníci prenikali do tajomstiev včelárenia. „Tie sa včelami plnia len na sezónu, v takomto priestore by totiž včelstvo nedokázalo prezimovať. Matka sa tu nemá kde ukryť, preto sotva nájdeme lepšiu možnosť, ako včely pozorovať v ich prirodzenom prostredí.“
Po prednáške o živote v úli, o tom, že tu spoločne a v aktívnej súčinnosti žijú najmenej dve generácie včiel, sa členovia ZO pustili do modelovania jednotlivých vývojových štádií včely medonosnej z plastelíny.
„Zakúrili sme do dymáka, nahodili si klobúky a nasledovali predsedu tamojších včelárov Miloša Belana, ktorý nám otvoril úľ, povyťahoval rámiky a mohli sme si pozrieť, aký je rozdiel medzi plodovým a medovým rámikom, poťažkať si ich, dokonca ponoriť prst do medu, ktorý majú včielky priamo v úli, a ochutnať ho,“ spomína pani Jana. „Počas našich stretnutí sme viackrát ochutnávali med, dokonca rôzne druhy. Naši členovia boli prekvapení, že popri rôznej farbe má každý med aj inú chuť, čo dovtedy netušili,“ usmieva sa.
Včelie produkty
„Sú to doslova prírodné zázraky. Vo štvrtok 27. júna sa účastníci projektu nestačili čudovať,“ priblížila mi atmosféru svojej prednášky Jana Hvolková. Ale prezradila mi oveľa viac. Peľové zrnká, materská kašička, propolis, včelí vosk či med majú blahodarný vplyv pri liečení pečene, čriev, astmy, kŕčových žíl, herpesov, akné, pri bolestiach zubov či popáleninách. Odporúča sa siahnuť po nich, ak vás trápi znížená imunita, chudokrvnosť, problémy s prostatou či klimakterické ťažkosti. Podporujú obnovu hojacich sa tkanív, znižujú hladinu cholesterolu, stimulujú kostnú dreň a zvyšujú odolnosť voči stresom. Viaceré z nich sa používajú ako prísada tinktúr a mastí, včelí vosk sa zase používa napríklad na ošetrovanie kožených výrobkov a, samozrejme, výrobu sviečok.
Výroba sviečok z včelieho vosku je podľa Jany Hvolkovej jednoduchá a človek ju hravo zvládne aj doma, dokonca s minimom pomôcok. „Počas stretnutia v povinskom včelíne som nevidiacim a slabozrakým členom našej základnej organizácie ukázala, ako sa sviečky z vosku odlievajú a z medzistienok šúľajú. Voskové medzistienky samy o sebe vyzerajú úžasne, my sme ich ešte trošku vylepšili pridaním farby a jednoduchých dekorácií, čím získali výnimočnosť. Vyskúšali sme si vyrobiť točené i stĺpové sviečky, roztápali sme vosk v nádobe s dvojitým dnom alebo vo vodnom kúpeli, konce knôtov sme namáčali do vosku, ktorý sa roztápa pod plameňom, tiež sme vyskúšali odlievanie sviečok do sklenených nádob, foriem a svietnikov. Za svoju šikovnosť si popri vlastnoručne vyrobenej sviečke každý odniesol na pamiatku aj voskovú medailu,“ uzatvára svoje rozprávanie Jana Hvolková.
Dušana Blašková
