Komiks z antológie Kdesi pod povrchom
Scenár a kresby: Rina (Paulina Rudel)
Alternatívny popis: Marcin Opolski
Konzultácia alternatívneho popisu: Magdalena Rutkowska
Preklad: Dušana Blašková
Komiks má šesť strán. Kresba je čiernobiela, na viacerých zobrazených predmetoch a prvkoch pozadia je detailne zvýraznená ich textúra, väčšinou pomocou množstva krátkych rovných čiar.
Na prvej kresbe je zobrazený tunel, ponorený do tmy. Má nepravidelné okraje, ktoré pripomínajú prírodnú jaskyňu alebo steny bane. V pozadí sa chodba mierne zatáča doprava, spoza zákruty preniká slabá žiara.
V ďalšej sekvencii vnímame pohľad na tunel z kratšej vzdialenosti, približujeme sa k zákrute. Z nej sa vynára drevený, plachtou krytý voz. Strechu má husto zarastenú svetlými hubami, na plachte sa črtá veľká, tmavšia záplata. Voz poháňa zamyslené dievča, zahalené v plášti s kapucňou, na ktorej má nasadenú širokú pokrývku hlavy, pripomínajúcu klobúk huby. Vedľa nej sa nachádza stojan, o ktorý je opretá dlhá rúčka s klietkou na konci. V jej vnútri čosi jasne žiari, pripomína lampáš.
Nasleduje ďalšia sekvencia, záber na dva krty s obrovskými labami, ktoré ťahajú voz.
Ďalšiu stranu začína sekvencia, ukazujúca dievča z profilu. Priťahuje opraty a snaží sa zastaviť zvieratá. Pri bližšom pohľade si možno všimnúť, že na okraji jej klobúka rastie zopár malých húb.
V ďalšej sekvencii sa otočí k vozu a odchýli plachtu. Vo vnútri stojí škatuľa a ďalšie predmety, ktoré nevieme identifikovať.
Záber preskočí na dievča mimo voza. Stojí a po svojej ľavej strane drží dolný koniec trúby. Horná, rozšírená časť trúby sa dotýka línie sekvencie. Trúbu zdobia pásy s etnickými vzormi. Na úrovni hlavy hrdinky vyrastá z trúby tenký rastlinný výhonok, ktorý sa mierne krúti a končí v jej uchu.
Dievča skúma najvyšší bod v klenbe tmavej jaskyne.
Krty čakajú pokojne, pritúlené k sebe.
Nasleduje detail na tvár podzemnej cestovateľky, spočiatku je pokojná. Po chvíli sa na nej objaví mierna grimasa vyjadrujúca znepokojenie.
Schová trúbu za plachtu voza.
Posledná sekvencia na strane ukazuje z profilu krta, ktorý kráča tmou.
Ďalšia strana začína úzkymi, vysokými sekvenciami, umiestnenými vedľa seba. Ukazujú dievča, ktoré skúma steny a klenbu v rôznych zákutiach podzemného sveta tunelov a jaskýň.
V prvej sekvencii priloží trúbu neďaleko miesta, kde niečo rastie.
Z miesta, kde steny pokrývajú malé výrastky, však odíde nespokojná.
Unavená si sadne v prázdnom zákutí a skúma ho.
Na štvrtej sekvencii prejde na miesto, kde si vo výške možno všimnúť množstvo výrastkov – podzemných húb, a na špičkách sa za nimi načahuje.
V novom riadku nasleduje detail na tvár výskumníčky, ktorej sa v očiach zračí únava a má napoly privreté viečka.
Na poslednej sekvencii sa zrazu záber opäť o čosi priblíži, dievča vystupuje za hranicu sekvencie a čiastočne prekrýva okolité kresby. Otvára oči dokorán a radostne sa usmieva.
Ďalšia strana začína sekvenciou, na ktorej výskumníčka vyťahuje z vnútra voza dlhú palicu, ktorej koniec sa stráca za plachtou. Trúba je opretá o bok voza.
Keď predmet z voza vytiahne, chytí ho v strede a drží vodorovne pri tele na úrovni hrudníka. Palica je dlhá a z jednej strany je zakončená kužeľom, pripomínajúcim mušľu. V kuželi je vyrytá ryha, vďaka ktorej slúži ako vrták.
Zdvihnutý kužeľ sa zavŕta do klenby.
Záber preskočí na tvár dievčaťa, otočenú nahor. Na jej líce padá niekoľko hrudiek hliny.
Záber opäť preskočí na klenbu. Nástroj, ktorý výskumníčka používa, klesá. Z kúska hliny na vrtáku vyčnievajú drobné korienky. Z otvoru, ktorý v klenbe vznikol vŕtaním, vychádza jasné svetlo. Na hrude pôdy na vrtáku vidno kôpku listov.
Prestrih na tvár výskumníčky ukazuje jej plné sústredenie.
Hrdinka stojí v lúčoch svetla, ktoré na ňu dopadajú zhora. Nástroj nakloní tak, aby sa nález dostal nižšie. Opäť ho chytí do vodorovnej polohy a s nadšením sa otočí k vozu.
Vloží do voza hrudu zeme s listami.
Dievča s miernym úsmevom na tvári a stále trocha zablateným lícom zatiahne za sebou plachtu.
Ďalšia strana začína obrázkom dieťaťa zabaleného v deke, ktoré pokojne spí v košíku s poduškou pod hlavou.
Výskumníčka vezme drobca do náručia a napriek únave sa naň usmieva.
Keď ho ukladá medzi listy, dieťa sa začne mračiť.
Začne ho prikrývať listami rastliny, dieťa poplakáva.
Dievča opäť umiestni hrudu hliny s listami na nástroj, ktorý pred chvíľou použila, a ako sa blíži k osvetlenému otvoru v klenbe, zdvihne kužeľ spolu s dieťaťom nahor. Pôda sa vráti na svoje pôvodné miesto a vrták sa z nej vytiahne.
Stranu uzatvára okrúhla sekvencia, ktorá zakrýva časť predchádzajúceho obrázku. Jeho centrálnu časť zaberá výskumníčka, ktorá má ruky vbok a napriek zatvoreným očiam sa široko a úprimne usmieva. Sprava i zľava pri nej stoja dva krty, jeden sa pozerá nahor, druhý približuje ňufák k dievčaťu, akoby kontroloval, či je všetko v poriadku.
Na poslednej stránke komiksu je jediná veľká kresba. Dolná štvrtina je priečny rez zemou, nad ktorou vidno svet na povrchu. Pod povrchom si možno všimnúť korene – tiahnu sa v zemi, tunel alebo jaskyňu a vrchnú časť voza výskumníčky. Na povrchu je deň a je svetlo. V pozadí sa črtá niekoľko budov, za nimi stoja stromy.
V popredí, v strednej časti obrázka, stojí dvojica starších ľudí oblečených vo vidieckom odeve – muž so sivou bradou a žena so šatkou na hlave. Z okna najbližšieho domu sa na nich pozerá veselé dievčatko. Muž vyzerá mierne znepokojený, žena unavená. Objíma perinku s dieťaťom. Obaja stoja na kapustnom poli.
