V predošlej Dúhe sme sa obzreli za dobrodružnými podujatiami, poznávacími zájazdmi, športovými aktivitami, vedomostnými súťažami a osvetovými akciami, ktoré boli podporené z grantového programu ÚNSS. A hoci sme sa usilovali, podarilo sa nám zachytiť možno len polovicu z toho, čo vďaka týmto prostriedkom povstalo. Dnes zoznam úspešných projektov opäť trošku predĺžime, ale na jeho koniec sa ešte stále nedostaneme.Darmo, záujem bol veľký, nápady zaujímavé a komisia štedrá. Dnes teda aktivity metropol východného a stredného Slovenska.
Včera a dnes
Zamestnanci krajského strediska Košice zastavili čas. Lepšie povedané, zamkli ho do jednej z miestností svojho sídla. Spoznáte ju podľa toho, že na dverách má dva QR kódy, nič nehovoriaci nápis Včera a dnes v braili a v zväčšenej latinke. Keď ich otvoríte, ovalí vás čierno-čierna tma. Okná z troch tabúľ sú zatiahnuté vonkajšími žalúziami, zvnútra prekryté kartónom, závesom a vertikálnymi žalúziami. Tým z vás, čo sa teraz v duchu usmiali a spomenuli si na svoje svietiace hodinky či displej mobilu, rovno vrátim kútiky úst do priamky (možno aj ohnem nadol), pretože pred prekročením prahu sa všetko odovzdáva. Na výmenu dostanete slúchadlá s mikrofónom, ak budete chcieť, aj bielu palicu, zoznam úloh, s ktorými si tam budete musieť poradiť, a informáciu, že vás ktosi z vedľajšej miestnosti bude cez termokameru sledovať a navigovať. Potom sa za vami zavrú dvere a ostanete ponechaný sám na seba v absolútnej tme a absolútnom tichu. Znie to strašidelne? Tak začnime odznova!
Zamestnanci krajského strediska Košice zastavili čas. Lepšie povedané zamkli ho do jednej z miestností svojho sídla. Spoznáte ju podľa toho, že na dverách má dva QR kódy. Jeden vám prezradí, čo vás čaká, druhý, ako to tam vyzerá. Nápis Včera a dnes si prečítate, či tam vstupujete so skúsenosťou so zrakovým postihnutím, alebo bez nej, pretože tvorcovia ho aj vybrailili, aj zväčšene vyčiernotlačovali. Odkazuje na názov projektu, ktorý sa zrodil v hlave Petra Bakšiho – nech si skôr narodení nevidiaci a slabozrakí zaspomínajú, mladší rozšíria obzory a vidiaci nech sa presvedčia, že čierno-čierna tma nemusí byť vôbec nepriateľská a neprajná. Naopak, keď si človek všimne, že ostatné zmysly mu dodajú prekvapivo veľa informácií, adrenalín sa ustáli a prenechá krvný obeh endorfínom. Báť sa niet čoho – miestnosť je pomerne malá, vedie vás ňou niekoľko prirodzených vodiacich línií, ktoré na seba ukážkovo nadväzujú (kráčate po užšom koberci, pozdĺž stolov a stien) a vďaka modernej technike ste vždy v spojení s niekým, kto nad vami bdie, povzbudzuje vás, ak by ste zneisteli, a naviguje vás. Môže vám dokonca pustiť nejakú relaxačnú hudbu. To už neznie tak strašidelne, čo poviete?
„O tom, čo presne je súčasťou expozície, by sme vlastne veľmi nechceli hovoriť,“ začala vedúca KS Zuzana Tkáčová. Ideálne pre rozhovor do časopisu, pomyslela som si, ale výraz tváre ma asi prezradil, takže sa nadýchla a pokračovala. A to už vyzeralo sľubnejšie. „V miestnosti sú celkovo 4 sekcie. Prvá sa venuje Braillovmu písmu a vytvorili sme ju predovšetkým z pomôcok, ktoré sme mali k dispozícii na stredisku, ostatné predmety pochádzajú zo súkromných zbierok kolegov a klientov. Po tom, čo si návštevník prejde históriou zápisu bodového písma, ocitne sa pred stolom s kuchynskými potrebami a spotrebičmi, nasleduje elektronika a hračky. Ale nie všade sú výlučne kompenzačné pomôcky. Keď si to tak vybavujem, je ich skôr menej ako viac, ak vezmem do úvahy všetky vystavované predmety. Chceli sme totiž poukázať na to, že ľudia so zrakovým postihnutím nepotrebujú zas až toľko špeciálnych vecí a že si bez problémov poradia s bežnou mikrovlnkou či diktafónom,“ ozrejmuje mi Zuzana Tkáčová.
Atrakcia na stredisku je pomerne nová, ale testovaciu fázu už má za sebou. Podujali sa na ňu samotní zamestnanci, ktorí zastúpili všetky cieľové skupiny – nevidiacich, slabozrakých i vidiacich. Pýtate sa, aké sú prvé dojmy?
„Pre každého to bol zážitok,“ odpovedá Erika Forgáčová. „Vidiaci, s ktorými sme predmety do expozície vyberali, sa chvíľu domnievali, že sú vo výhode, keď ich majú denne pred očami, ale ukázalo sa, že to tak nie je. Viaceré sa im zdali akési iné – väčšie, širšie, ťažšie. Zrazu si všímali, či sú hladké alebo drsné, naďabili na detaily, ktoré predtým prehliadli a v tme ich miatli. Občas sklamal aj inak výborný odhad vzdialeností a uhlov. Podobné pocity mali však aj slabozrakí, pretože v bežnom živote predsa len v mnohom spoliehajú na zrak a až toľko nehmatajú, pri nevidiacich zas o úspechu „misie“ rozhodoval vek – schválne sme totiž na stoly umiestnili predmety, ktoré sú už dnes na polceste do múzea, takže niektoré boli pre nich skutočnou záhadou. Nechcem, aby to vyznelo, že je to nezvládnuteľné,“ dodáva rýchlo Erika Forgáčová, „len chvíľu trvá, kým si človek zvykne, že vnemy prichádzajú sluchom, hmatom a čuchom, a kým to mozog pospája do zmysluplného celku.“
Pobyt v zatemnenej miestnosti však nie je len o identifikácii exponátov (nakoniec, všetky majú brailov popis). V závislosti od veku a stupňa zrakového postihnutia dostanete pred vstupom úlohy, s ktorými si musíte poradiť. Na rozlúčku s brailovou sekciou treba napr. nájsť tabuľku a fixkou poslepiačky napísať svoje meno, s použitím indikátora hladiny naplniť pohár, zistiť, z akého materiálu je konkrétny predmet, rozmotať šnúrku, poskladať kocky… Každý má ale iný zoznam, navyše, expozícia sa bude obmieňať, takže sa z úspechu predčasne netešte. Z kolegiality by som vám nemala nič prezradiť, ale pozícia šéfredaktorky ma k tomu asi, naopak, zaväzuje, takže pred výletom do Košíc by som si na vašom mieste preopakovala zvuky vtákov a začala vo veľkom kupovať, čistiť a vôbec všestranne pracovať s ovocím a zeleninou, poriadne načúvať a fixovať zvuky domácnosti a ulice.
Zatemnená miestnosť je prístupná komukoľvek, potrebné je ale vopred sa objednať. Kontaktnou osobou je Erika Forgáčová (e-mail: forgacova@unss.sk, mobil: 0911 636 463).
Keď nás čísla unavia
Trinástka vraj prináša nešťastie, ale spýtajte sa ktoréhokoľvek z funkcionárov ÚNSS Banskobystrického kraja a vysmeje vás. Zvlášť po ďalšom zo série vzdelávacích aktivít, ktoré predsedovia, pokladníci a kontrolóri základných organizácií i Krajskej rady absolvovali 7. až 9. novembra. Možnosť osviežiť si teoretické vedomosti nadobudnuté na minuloročných celoslovenských školeniach, pocvičiť si ich na praktických príkladoch, poučiť sa z chýb iných, vyjasniť nejasnosti vo vedení účtovníctva a potreba zosúladiť pohľad zainteresovaných na internú hospodársku Smernicu ÚNSS. To boli dôvody, prečo sa počas víkendového pobytu všetci pohodlne usadili a sústredili na to, čo si pre nich pripravila najpovolanejšia z kraja – dlhoročná členka krajskej i ústrednej kontrolnej komisie Alena Paleschová. Odborné, otázkami naplnené dopoludnie, ktoré ponúklo len málo priestoru improvizovať, skončilo únavou z čísel. Organizátori však takýto scenár predpokladali a účastníkov vyliečili veselým popoludním, plným hier, súťaží a živej kapely. Pravdaže, z radov ÚNSS. Nedeľa priniesla zasadnutie Krajskej rady, ktorej hosťom bol aj predseda organizácie Ján Podolinský. Zaspomínalo sa na aktivity, prebiehajúce pod hlavičkou KR, vyzdvihli sa jej úspechy, priznali a prediskutovali problémy, dôležitou témou však bola aj činnosť ÚNSS ako takej, jej perspektívy a prípravy na blížiaci sa 10. zjazd, ktorý nás čaká už budúci rok.
Dušana Blašková
