Zlatá jeseň dávno za nami, bielej zimy ešte niet, začala som sa teda obzerať po niečom farebnom. Hľadala som nezvyčajné techniky, jemné ťahy, výnimočné plátna, nečakanú estetiku, originálne sebavyjadrenie, živé umenie a, pravdaže, spojitosť s očami a zrakom. Neuveríte, kde som sa dopracovala! K tetovaniu očí!
Ale nielen k permanentnému make-upu, ktorý vás zbaví nepokoja z nepravidelne nanesenej hornej a spodnej linky či vám opticky zahustí riasy. Stopa ma zaviedla aj k medicínskym zákrokom, ktoré dodajú pigment vašej rohovke a zreničke. Môže sa to hodiť, ak jedno oko po úraze či chorobe pôsobí rušivo, alebo sa od druhého výrazne odlišuje, kozmetické kontaktné šošovky vás dráždia a o protéze nechcete ani počuť. Jedným dychom dodám, že na Slovensku sa už na očných klinikách niekoľko rokov takéto zákroky robia, pokojne sa porozhliadnite, so zdravotnou poisťovňou by som na vašom mieste čas nestrácala.
Ponorená do témy som sa ale ocitla celé stáročia späť. Škvrny na rohovke sa totiž redukovaným síranom meďnatým pokúšal zamaskovať už antický liečiteľ gladiátorov Claudius Galénos (často len Galen) v roku 150 nášho letopočtu. História sa však prekresľovala aj indickým a čínskym atramentom, kovovými práškovými substanciami, organickými farbivami, zvieracím uveálnym pigmentom, chloridmi zlata a platiny či sadzami. Spektrum farieb bolo obmedzené, ich stabilita pochybná a o rizikách pomlčím radšej úplne.
Na telo pokreslené od hlavy po päty si pomaly zvykáme, ale keďže v posledných rokoch si ľudia voľkajú v extrémoch, „umelci“ začali ponúkať aj tzv. sklerálne tetovanie. Inými slovami, možnosť zafarbiť si očné bielko. Prvé zmienky o takomto počine pochádzajú z Kanady, z roku 2007. Chlapík jednoducho prišiel k tatérovi, položil pred neho fotografiu Fremena, jedného z pôvodných obyvateľov planéty Arrakis, postavy vedecko-fantastického románu Duna Franka Herberta, ktorí mali vďaka konzumácii korenia Melange oči tmavomodré. Neviem, či to prvý „modrooký“ človek na Zemi dočítal dokonca, alebo sa zastavil iba pri „predĺžení života“ a „schopnosti nahliadnuť do blízkej budúcnosti a bezpečne riadiť kozmické lode“. Lebo v pôvodnom texte sú tie oči príznakom závislosti a bez pravidelných dávok človek najprv oslepne, a potom v strašných bolestiach umrie. Tak či tak, v Kanade sa zmena podarila – chlapík to dotiahol do extrému, takže žiadne bielko, žiadna zrenička! Iba temná modrota! – a trend sa rozšíril. Pomaly, ale predsa.
Tetovanie bielok… hm, presnejšie je asi zafarbenie, pretože o ornamentoch či iných obrázkoch nemôže byť ani reči… takže zafarbenie bielok sa údajne stáva módou najmä medzi brazílskou mládežou a v niektorých ruských komunitách. Ale podstúpenie tohto nebezpečného a bolestivého zákroku vraj vyžadujú aj niektoré zločinecké gangy, ako dôkaz vernosti a vyjadrenie príslušnosti. Modrá pritom ani zďaleka nie je jedinou farbou, ktorou sa ľudstvo usiluje „vylepšiť“ zámer Matky prírody. Za hlavy sa ale chytajú nielen lekári, ale aj sociológovia a psychológovia. V puberte vás asi rovesníci budú považovať za cool, ale v štyridsiatke a v osemdesiatke… Ak chcete dramatický efekt, skúste radšej divadelné šošovky – účel to splní a vy nebudete vyzerať, akoby ste vyliezli zo stránok sci-fi alebo z hororového plátna. Keď sme pri tých hororoch, skúšali ste Perception? Vytvorilo ju štúdio The Deep End Games a hráč sa v nej vtelí do nevidiacej ženy, ktorá blúdi tajomnou starou usadlosťou. Všetko, čo je vôkol vás, zisťujete tak po našom – cez zvuky, dokonca aj cez odrazy palice. Ale o tom vám poviem niekedy nabudúce, lebo pozerám, že sa mi to tu uberá viac helloweenským, než vianočným smerom. Prepáčte, v budúcom čísle si to ustrážim lepšie.
Dušana Blašková
