Koľko krajín sveta používa unifikovaný brailový zápis? Čím do európskeho a svetového diania prispieva Slovenská autorita pre Braillovo písmo? Ako s brailom súvisí chôdza, beh, jazda na bicykli či kolieskových korčuliach? Prečo som si to namieril do Amsterdamu? Čo dostalo Braillovo písmo na narodeniny? A čo by ste mu dali vy?
Brailovým dianím na Slovensku sa v periodikách ÚNSS a SKN Mateja Hrebendu v Levoči tento rok zaoberáme intenzívnejšie. Nečudo, veď si spoločne pripomíname, že práve pred 200 rokmi ho Louis Braille po prvýkrát predstavil v parížskom ústave. O braili sa dočítate v Dúhe, pravidelne v Prameni i Novom živote a stálicou je, samozrejme, podcast Slovenskej autority pre Braillovo písmo (SABP) s názvom Stobodové šesťbodové. Už štvrtý rok v ňom SABP pravidelne prináša množstvo informácií o braili a hmatovej grafike. Spoločným menovateľom príspevkov, článkov či epizód, ktoré pod touto hlavičkou uverejňujeme, je skutočnosť, že brail je pevnou súčasťou životov nevidiacich, a to aj napriek občasnej otázke o význame či udržateľnosti jeho aktívneho používania.
Na Slovensku nemáme žiadne oficiálne, ani neoficiálne štatistiky, koľko nevidiacich ľudí aktívne používa brail. Ostatne, také štatistiky nemáme ani o skutočnom počte ľudí so zrakovým znevýhodnením. To, či ich je 15 %, 30 % či 90 % nie je dôležité, pretože ja za brailistu považujem aj toho, komu pomôže brailový názov na liekoch či označenie tlačidiel vo výťahu. Číslam a percentám v tomto ohľade nie je možné veriť. Po mojich posledných skúsenostiach v zahraničí som sa utvrdil v tom, že zaoberať sa takýmito štatistickými otázkami v skutočnosti nemá vôbec zmysel. Brail je taký živý a taký prítomný v životoch nevidiacich ľudí, ako si to sami zvolia. Je dôležité uvedomiť si, že brail je pre nás skutočne tým, čím je pre vidiacich ľudí latinka. Len ho máme vo svojom okolí podstatne menej. Spoločne však môžeme pracovať na tom, aby sme sa naň spoliehali viac a dožadovali sa jeho implementácie v prostredí.
Nazrime za hranice
Mohli by sme začať tým, koľko inštitúcií sa v zahraničí venuje výlučne brailu vo všetkých jeho podobách, ktoré krajiny majú silné inštitúty brailovej autority, koľko ľudí také inštitúcie zaujímajú. A opäť by sme boli pri číslach. Stojím si za tým, že číslami sa ďaleko nedostaneme, preto vám radšej ponúkam skúsenosť, emóciu, esenciu brailového diania v zahraničí. Sú to svojím spôsobom perličky a zaujímavosti, zďaleka nie všetko, čo sa v súvislosti s brailom vo svete deje. Bez seriózneho výskumu akademikov, tvrdej práce pedagógov, špecialistov, rehabilitačných pracovníkov, výrobcov pomôcok, podporovateľov vzdelávania či obhajcov potreby hmatových informačných prvkov by to nešlo. Bez tejto mravčej práce odborníkov by sme nemohli brail efektívne implementovať do vzdelávacieho procesu, do nových pomôcok a v konečnom dôsledku ani do bežného súčasného života.
Braille Across America: kampaň na podporu brailovej gramotnosti. Každoročne sa v USA stovky ľudí zapájajú do zbierkovej aktivity inštitúcie National Braille Press (NBP). Počas jedného mesiaca sa chôdzou, behom, jazdou na bicykli či kolieskových korčuliach môže ktokoľvek zapojiť do zbierania kilometrov, či skôr míľ za Braillovo písmo. Individuálne či tímovo účastníci svojím úsilím zvyšujú počet odšportovaných míľ, čím získavajú podporu a finančné prostriedky pre tvorbu brailových materiálov. V roku 2024 takto najazdili a nachodili 41 679 amerických dolárov.
Braillists.org: nezisková organizácia podporujúca brail v Spojenom kráľovstve. V podcaste Braillecast neustále prinášajú zaujímavé témy od odborníkov zo všetkých anglicky hovoriacich krajín sveta. Svojim členom poskytujú množstvo príležitostí na stretávanie sa pri braili, čitateľský klub brailových kníh a podobne.
Braille Bombing Tour: V austrálskom meste Melbourne dôležitosť brailu nevidiacim aj širokej verejnosti v roku 2022 pripomenula tamojšia univerzita a jej tím špecialistov. Počas tejto udalosti poskytli širokej verejnosti informácie o braili, naučili ľudí základy a vybavili ich abecedami a nástrojmi na vyhotovenie brailových štítkov. Tie potom spoločne vyrábali a rozmiestňovali po verejných priestranstvách.
Braille Challenge: celosvetová súťaž Brailového inštitútu Ameriky (Braille Institute of America) v používaní brailu a hmatovej grafiky. Každoročne sa súťaží v USA a Kanade, prípadne sa môžu zapojiť žiaci a žiačky z iných anglicky hovoriacich krajín. Súťaž prebieha najskôr na regionálnych úrovniach, následne na medzinárodnom stretnutí tých najlepších brailistov základných a stredných škôl. Deti a žiaci súťažia v troch rôznych úrovniach brailovej gramotnosti, od brailového plnopisu až po brailový anglický skratkopis a hmatové grafy a diagramy. Na víťazov každoročne čakajú lákavé ceny, no ešte viac ich láka slávnostný večer plný svetiel, slávy, radosti a priateľstiev.
Na starom kontinente
Zdá sa vám, že sa všetko deje len v anglicky hovoriacich krajinách? Nie je to tak. Toto bola len malá ochutnávka z celosvetovo známych aktivít v USA, Kanade či Austrálii. Nám je však bližšia Európa. A hoci nemôžeme ťažiť zo spoločného jazyka či unifikovaného brailového zápisu (Unified English Braille), ktorý vznikal od roku 1995 a ktorý v súčasnosti oficiálne používa 7 krajín sveta, aj v Európe vieme nájsť spoločné slovo.
O súdržnosť európskych krajín v oblasti brailu sa stará Európska únia nevidiacich (EBU). V podobe pracovnej skupiny pre Braillovo písmo vedie brailové dianie v Európe. Od roku 2021 v tejto skupine zastupujem Slovensko a pracujem na rôznych projektoch v rámci riadiacej komisie tejto skupiny. Prácu skupiny môžete vidieť v krátkych videách na YouTube kanáli EBU s názvom Význam Braillovho písma v ôsmich európskych jazykoch, pričom jedným z nich je slovenčina. Na prelome rokov 2023 a 2024 sme uskutočnili celosvetový prieskum používania brailových riadkov a zozbierali sme 912 odpovedí od brailistov z 59 krajín. Na výsledky tohto prieskumu sme nadviazali viacerými diskusiami s používateľmi, ale aj výrobcami brailových riadkov. Priniesli sme hĺbkovú analýzu plynulosti čítania v braili, zostavili zoznam brailových autorít v Európe a vypracovali stanovisko EBU, dôležité vyhlásenie o podpore brailu v súčasnosti i budúcnosti. Všetky tieto aktivity zastrešuje portál livingbraille.eu, ktorý sme v rámci tejto pracovnej skupiny zriadili, ktorý administrujeme a napĺňame zaujímavým obsahom. Je robustným zdrojom brailových a hmatových informácií z mnohých krajín. Na portáli nájdete všetky projekty tejto pracovnej skupiny, niektoré výstupy sú dostupné v slovenskom preklade na stránke SABP.
Dvojsté výročie brailu na livingbraille
Ako by to bolo, keby hlavný európsky zdroj brailových informácií poriadne neoslávil významné výročie vzniku brailu? Celý tento rok sa nesie v znamení tohto významného jubilea a mnohé inštitúcie po celom svete pripravujú rôzne aktivity, semináre, stretnutia. Livingbraille je on-line priestor, preto nie je možné jeho priaznivcov a návštevníkov zhromaždiť pri jednom stole, nech by bol akokoľvek veľký a ponúkal akokoľvek vyberané jedlá a zákusky. Sme skrátka vo virtuálnom spojení a tak musí livingbraille oslavovať len virtuálne.
Braille 200 Initiative je celoročná udalosť Európskej únie nevidiacich a jej portálu livingbraille.eu. Každý deň od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 na tomto portáli uverejňujeme príspevok o braili. Príspevky môžu byť básne, piesne, eseje, obrázky, brailom zdobené medovníčky, brailové štrikované ponožky – skrátka čokoľvek, čo sa týka brailu alebo brail predstavuje. Do tejto fantastickej on-line udalosti sa môžu pridať ľudia z celého sveta. A veru tak i robia. Máme množstvo príspevkov z Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, Španielska, Fínska, zopár z Poľska či Maďarska a mnohých iných krajín. Na Slovensku sme sa nateraz blysli príspevkami od Ondreja Rosíka (pieseň Tribute to Louis Braille) a od Michaely Dlhej (esej It is not to read as to hear). Výnimočné príspevky od brailistov v Poľsku sú dve piesne zložené s pomocou umelej inteligencie: Kamila Naruszewicz a Amelia Emilianów: „Kroki w ciemności“; Tomasz Matczak: „Song 200“. Z iného súdka je brail vyštrikovaný na ponožkách, ktoré v príspevku „Wool meets Words“ predstavila Tiina Pikkala z Fínska. Ako príspevok sme prijali aj fotku krásneho hmatového obrázka Louisa Brailla od Inky Romanez z Maďarska. A takto by sa dalo pokračovať, veď na livingbraille je už… Veď si viete vypočítať, koľko príspevkov Braille 200 v závislosti od toho, kedy tento článok čítate. 😊
Aj ja, aj ja
Povedali ste si tieto čarovné slovíčka a tiež by ste sa chceli zapojiť? Nič ľahšie! Váš príspevok nemusí byť v angličtine, ak je to pieseň či obrázok alebo iný jazykovo nezávislý obsah. Ani esej nemusí byť preložená, ak pošlete jej krátky opis (abstrakt) v angličtine. Každopádne aj váš príspevok má šancu dostať sa medzi 365ku holdov brailu. Stačí poslať e-mail na braille200@livingbraille.eu. A ešte som vám neprezradil, že každý mesiac je najlepší vybraný príspevok odmenený 100 eurami. Tak do toho! Zviditeľnime spolu Slovensko!
Livingbraille v Amsterdame:
Tieto a mnohé iné informácie sme prezentovali aj na veľkej konferencii Tactile Reading and Graphics Conference 2025 v Amsterdame. Bola to fantastická skúsenosť, z Amsterdamu som na Slovensko priniesol množstvo veľmi dôležitých informácií. Oslávili sme tam dvojsté výročie brailu pred zhromaždením vyše 500 účastníkov, prezentovali sme 5 príspevkov pracovnej skupiny EBU, medzi ktorými bola aj prezentácia livingbraille a prezentácia Braille 200 Initiative.
Ak sa o Amsterdame chcete dozvedieť viac, množstvo informácií a osobných výpovedí nájdete v podcaste SABP Stobodové šesťbodové, konkrétne v epizóde zo 4. júla 2025. Veľký priestor Amsterdamu venuje aj podcast Téčko Plus z projektu SONS Online. Súhrnný článok o konferencii ponúka aj letné dvojčíslo časopisu Nový život z SKN Mateja Hrebendu v Levoči.
Uplynulo dvesto rokov od vzniku nášho písma. Písma, ktoré si jednoznačne získalo našu pozornosť, vyhralo všetky boje a rozdrvilo všetky námietky a nevôle pedagógov v minulosti. Bojovalo s nejedným pokusom o hmatové písanie a čítanie, s názorom, že hmatové písmo sa má čo najviac podobať latinke. Jeho bleskové rozšírenie do celého sveta v priebehu ani nie 50 rokov hovorí jasne: toto je písmo nevidiacich, toto je geniálny systém umožňujúci rýchle a efektívne čítanie a orientáciu v texte. Roky preverili, že sme schopní si tento systém adaptovať na akýkoľvek jazyk a na akýkoľvek kontext, či už ide o hudbu, prírodné vedy alebo pletacie vzory. Technológie nám v súčasnosti brailovo veľmi prajú, od možnosti písať brailom priamo na obrazovkách mobilov cez prepojenie brailových riadkov s počítačmi, tabletmi a telefónmi až po viacriadkové hmatové displeje. Máme dostupné nesmierne množstvo materiálov na YouTube o tom, ako používať tabuľku a bodkovadlo, ako si označovať predmety v domácnosti, ako tvoriť hmatové tréningové úlohy pre dieťa… Na internete máme veľa vzdelávacích materiálov, v SKN dostupné brailové digitálne knihy z nášho fondu, ale aj z celého sveta vo viac ako 80 jazykoch. Iste, chceli by sme mať brailu viac na produktoch či v prostredí verejných priestranstiev. A na tom SABP spolu s inými inštitútmi brailových autorít v Európe neustále pracuje. Hoci ho stále nie je dosť, rozhodne je ho dosť na to, aby sme si už nikdy nekládli otázky o jeho dôležitosti a využiteľnosti v 21. storočí. Aby sme už nikdy nepoužívali argumenty a frázy, že sa na brail zabúda alebo že ho do úzadia utlačili audioknihy či technológie. Sme to my sami, my ľudia, ktorí buď s brailom žijeme, alebo sme sa rozhodli vzdať sa využívania jedného z komunikačných prostriedkov, ktoré nám po strate zraku zostali k dispozícii. Brail je nespochybniteľne naším písmom a obhajobu nepotrebuje. Bude tu, geniálne vymyslený a pripravený poskytovať nám informácie v takej miere, akú sa rozhodneme sami využívať. Pamätajme na to, že ak nám chýba zrak, na získavanie informácií tu stále máme sluch a hmat, a tie nám môžu rovnocenne a efektívne pomáhať.
Michal Tkáčik
