Aby sa Braillovo písmo nevytratilo z pamäti, prstov a povedomia, aby sa nestalo len nápevom nostalgických piesní predávaných z generácie na generáciu, rozhodli sa východniari podniknúť patričné kroky. V Košickom i Prešovskom kraji venovali posledné týždne podujatiam, ktoré sa pripočítali k celoročnej šnúre osláv dvojstého výročia vzniku písma pre nevidiacich.
V metropole Abova
Dom aktívneho videnia na adrese Park obrancov mieru 1 (medzi priateľmi známejší ako sídlo KS ÚNSS Košice) privítal v sobotu 24. mája svojich pracovníkov, zástupcov krajskej rady a Slovenskej autority pre Braillovo písmo (SABP), ale predovšetkým jedenástich brailistov. V kalendári im v ten deň svietila poznámka Hravo s brailom v Košiciach a oni, rozdelení do dvoch kategórií, sa usilovali získať čo najviac bodov. Čítanie a písanie na stroji ako samostatné disciplíny sa tento raz nekonali, pretože pri dvojstom výročí treba položiť základy novej tradície. A tak sa, nevidiaci len tak a prakticky nevidiaci s klapkami na očiach, chopili jedálneho lístka a pousilovali sa vyskladať obedové menu. Ale aby rozhodovanie nebolo len vecou chuťových pohárikov a osobných preferencií porotcov, museli sa zmestiť do ceny, ktorá bola oznámená pred spustením časomiery. Pre detailistov dopĺňam, že podrobnosti nájdete v kronikách pod názvom Návšteva reštaurácie. Druhou súťažnou úlohou bolo vybrať obaly liekov podľa zoznamu a zároveň ich usporiadať v správnom poradí, treťou napísať diktát na brailovej klávesnici mobilného telefónu, štvrtou zistiť, čo je na obrázku.
„Nás samých to prekvapilo, ale najväčší záujem vzbudila bodová grafika. Postupne sme pred súťažiacich kládli 8 obrázkov, ktoré Levoča pripravila a Košice trošičku zjednodušili. Motívy boli rôzne – od mesiaca, topánky a dlane cez auto a bicykel až po bonusový, ktorý predstavoval kozu zavalenú stromom,“ priznala s úsmevom jedna z porotkýň súťaže Erika Forgáčová. „Začiatočníci mali k dispozícii aj popis, tí ostrieľanejší si museli poradiť bez neho. Pasovali sa s tým statočne, to treba povedať, staršia generácia ale priznala, že to bolo náročné, keďže v časoch, keď oni drali školské lavice, sa tyflografike nevenovala až taká pozornosť ako dnes. Ale snažili sa, hľadali spôsoby, vlastne pri každej disciplíne. Aj pri tej „najhladnejšej“ – jedni čítali poctivo celý jedálny lístok, iní sa rovno pozreli na ceny a prestierali primárne podľa nich.“
Sprievodnú aktivitu zastrešila vedúca Bezbariérového centra Technickej univerzity Košice Alena Galajdová, ktorá brailistom i inštruktorom odprezentovala špeciálne elektronické zariadenie Dot-Pad od firmy KVANT, spol. s r. o, určené na dynamické zobrazovanie reliéfnej bodovej grafiky. Vysvetlila, že informácia na zobrazenie sa doň odosiela z externého zariadenia (počítača, mobilu alebo tabletu) a že je rozdelený do troch častí. V hornej si vďaka desiatim, 30-bunkovým riadkom môžete prezrieť bodovú grafiku, nižšie nájdete tlačidlá, ktoré umožňujú navigáciu v grafickom a textovom zobrazení. V spodnej časti zariadenia sa nachádza riadok s dvadsiatimi bunkami, ktorý slúži výlučne na vybodkovanie textu.
Na výsledkovú listinu sa budete musieť pýtať v Košiciach – rozsah Dúhy nepustí. Ja vám prezradím len toľko, že titul absolútny víťaz si tohto roku odniesla Diana Verešová zo ZO č.16 Košice – okolie, ktorá nevynechala azda jedinú súťaž v čítaní a písaní. Všetkým srdečne blahoželáme!
V metropole Šariša
Bodové písmo a zábava. To boli oficiálne ingrediencie štvordňového pobytu v Ľubovnianskych kúpeľoch, ktorý od 26. do 29. mája upieklo 5 pracovníčok KS ÚNSS Prešov a 5 externých lektorov. Neoficiálna bola len jedna, a to odbúrať strach z toho, že naučiť sa braila je ťažké, ba nemožné. „Stravníkov“ bolo 26 (sedemnásti so zrakovým postihnutím, deviati bez neho). O „apetíte“ rozhodoval vek (najmladší mal 23, najstarší 78 rokov) a skúsenosti, ale ukázalo sa, že ani aktivity pre začiatočníkov sa dlhoročným brailistom nezdali nezáživné. Pridali sa aj ku gymnastickým cvičeniam rúk a prstov, aj k spoznávaniu šesťbodu aj k vyvodzovaniu abecedy.
Ste zvedaví, čo sa servírovalo? Ako predjedlo orientácia v šesťbode, oboznamovanie sa so všetkými písmenami Braillovej abecedy a odhalenie toho, že jeho systém má prísnu logiku, ktorá pri učení môže pomôcť. A, pravdaže, test hmatu. Koordinátor SABP Michal Tkáčik a hostia z SKN Mateja Hrebendu v Levoči Mariana Kraková a Zuzana Medvecová ponúkli besedu, plnú informácií o bodovom písme a jeho využívaní v súčasnosti, ktorú spestrili možnosťou ohmatať si viacero reliéfnych materiálov a publikácií, ktoré vydali. Rozšírenie braila v bežnom živote mnohých prekvapilo, zvlášť tých, ktorí už dávnejšie vyšli zo školských lavíc alebo z RSZP a veru kúpeľnými chodbami sa niesli vážne predsavzatia, že sa k bodkám vrátia. Veľký ohlas však vzbudili aj pomôcky na zápis Braillovho písma. Roman Martinovič a Peter Lecký z neziskovej organizácie Touch&Speech odhalili, čo v súvislosti s brailom ponúka aplikačný set Corvus.
„Z môjho pohľadu bol najväčšou výzvou blok, v ktorom sme zostavovali celú abecedu. Naším cieľom nebolo, aby si ju účastníci hneď zapamätali, skôr aby pochopili systém a logiku, ktorou sa kedysi riadil mladý Louis, tzn. pridávanie a odoberanie bodov, zrkadlové postavenie a pod. Viacerých to dokonca namotivovalo natoľko, že sa k abecede chceli vrátiť a znovu si ju prejsť,“ hovorí vedúca KS Prešov Katarína Šmajdová Búšová. „Keď sme dali slovo Ružomberčanom a téme využitia písania v Braillovom písme na smartfóne a na brailovom riadku, starší sa trošku znepokojili, naopak, mladšie ročníky si pochutnávali. Zábavkou boli najmä hry Včelár a Brailový tetris, na ktorých sa dá pekne precvičiť písanie bodov a hmat. Naozaj veľa sme sa nasmiali.“
O to, že by mali účastníci z tak bohatého menu tráviace ťažkosti, sa báť nemusíte. Nie nadarmo sa ubytovali v Ľubovnianskych kúpeľoch! Ich najvýznamnejší liečebný prameň Andrej má totiž blahodarné účinky práve na zažívací trakt. Oddychové aktivity v bazéne, vo welnese a prechádzky v parku plnom vzácnych druhov borovíc, bielych jedlí, dvestoročných bukov a dubov a náučným chodníkom popri piatich minerálnych prameňoch sa zabavili aj so štetcami, lepidlom a polystyrénovými guľôčkami. Pretože brailom možno písať aj bez stroja či tabuľky.
„Veľmi ma potešilo, že aktivity zaujali aj sprievodcov, ktorí sa mohli do všetkého zapojiť. S klapkami na očiach, samozrejme,“ pokračuje Katarína Šmajdová Búšová. „Veľa sme totiž pracovali so scitlivovaním hmatu, orientáciou v mikropriestore a vytváraním predstáv toho, čo majú pod prstami, či už to boli rôzne materiály, povrchy, tvary, línie alebo body. Príjemná atmosféra a čas bez náhlenia utužili vzťahy, dokonca vytvorili nové, čo je pre nás asi tá najlepšia spätná väzba,“ uzatvára vedúca KS Prešov.
Pobyt bol súčasťou projektu „Braill – mostom ponad prekážky“, ktorý sa uskutočnil vďaka podpore Nadačného fondu Kaufland
Dušana Blašková
