Ivan Páleník. Pán, ktorý stojí za nápadom vytvoriť platformu na podporu umelcov, remeselníkov a iných tvorcov so znevýhodnením. Pred ôsmimi rokmi filozofoval, sníval, a keď boli vzdušné zámky do detailov skonštruované, nechal sa stiahnuť na pevnú zem a dal si urobiť analýzu, či by sa do takéhoto zámku vôbec niekto nasťahoval. Ukázalo sa, že áno, a z pôvodných takmer troch desiatok „obyvateľov“ je dnes sedem. Silná komunita vymýšľa, tvorí a následne svoje umelecké diela či služby predáva prostredníctvom eshopu www.hendikup.sk.
Pátranie po činnosti go-ok, registrovaného sociálneho podniku, by vás zaviedlo k vývoju mobilnej aplikácie (dokonca hry), ktorá poskytovala prehľad bez/bariérovosti divadiel, reštaurácií, lekární a iných objektov pre ľudí pohybujúcich sa na vozíku a k monitoringu vyhradených parkovacích miest. Šťastena však mala iné plány. Včas ukázala dieru na trhu a spôsob, ako ju zaplátať. Dnes je vlajkovou loďou spomínanej neziskovej organizácie platforma HendiKup, ktorá zastrešuje umelcov, remeselníkov a tvorcov so znevýhodnením.
Pôvodný zámer bol podchytiť ľudí s akýmkoľvek druhom zdravotného postihnutia, ktorí sa nedokážu pohybovať v podnikateľskom prostredí. Ľudí, ktorých pri surfovaní po internete strhávajú vlny, neorientujú sa v tom, ako sa zviditeľniť, efektívne spropagovať, kde hľadať príležitosti na predaj, alebo čo znamená vybaviť reklamáciu. Ľudí, ktorí sú odkázaní na to, kto a kedy bude mať možnosť pomôcť im tovar napr. zabaliť, vypísať adresu, odniesť balík na poštu a pod. Prečo ale potrebujeme osobitný e-shop? V čom je naše podnikanie iné? A v čom je iný HendiKup? Po odpovede o fungovaní jediného e-shopu svojho druhu na Slovensku som si zašla k jeho zakladateľovi, konateľovi a headhunterovi (lovcovi talentov) Ivanovi Páleníkovi.
„Jednoducho k tomu mám blízko,“ začal odpoveďou na azda najčastejšie kladenú otázku – prečo takýto koncept. „Sám som vozičkár, a preto tej komunite rozumiem, viem, kde je jej potenciál a kde sú jej limity. Uvedomujem si, že na zdravotné či iné znevýhodnenie firmy počúvajú, zároveň mám dosť triezvy pohľad, aby som sa oblúkom vyhol slzavému údoliu, kam často táto téma zavedie, ale kam nik z nás dôjsť nechce. Veľmi prísne preto dbám o to, aby boli na prvom mieste naše talenty a schopnosti a až potom čosi o tom, prečo máme preukaz ŤZP. Zákazník nemá u nás nakupovať z ľútosti, ale preto, že sa mu naše diela páčia. Áno, príbeh, ktorý je za nimi, zaznie. Prezradíme, že autorku k maľovaniu priviedla bezútešnosť a fádnosť nemocničných stien, na ktoré celé dni hľadela po operácii, alebo že sa zdatný chlap vrátil k rezbárčine po tom, čo ho úraz priviedol na vozík. Ale rozhodne to nie je téma č. 1.“
Komu: ahoj@hendikup.sk
Najčastejšia cesta, ktorou nové talenty prichádzajú, je, pochopiteľne, elektronická. Väčšinou to začína nesmelou otázkou, reakcia obsahuje stručnú informáciu o hodnotách, ktoré v HendiKupe vyznávajú, princípoch, na ktorých fungujú, pomoci, ktorú ponúkajú. Nechýba výzva predstaviť sa, prosba o zaslanie fotografií svojich diel alebo priblíženie ponúkanej služby, príp. odkazy na stránky, kde si to všetko možno prezrieť a prečítať. A potom…
„Zvyčajne raz do týždňa sa stretneme, aby sme kriticky a s odstupom posúdili, či v tom konkrétnom človeku vidíme potenciál, či sú jeho diela kvalitné a predajné,“ pokračuje Ivan Páleník. „Usilujeme sa hodnotiť to objektívne, určite nie sme zástancami toho, aby sa ľudia schovávali za zdravotné postihnutie či iné znevýhodnenie. Stránka to síce znesie, ale je to riskantné a môže sa to škaredo vypomstiť… vlastne všetkým predajcom, nie len tomu jednému. V prípade, že sa nám diela nepáčia, považujeme ich za nepredajné, alebo tvorca nerešpektuje hodnoty ľudskosti a otvorenosti, diplomaticky to sformulujeme a spoluprácu jednoducho nenadviažeme. Občas síce počúvam výhrady typu „Ako môžeš odmietnuť toho človeka, keď má postihnutie?“ a ja reagujem: „Úplne v pohode!“. Naším zámerom nie je ponúkať niečo, čo si zákazníci kúpia len z ľútosti alebo zo súcitu, ale pritom sa im to vôbec nebude páčiť. Nikto si predsa nezavesí na stenu mazanicu len preto, že to maľoval „nejaký chudák“ nohami. Pravdaže, aj to sa stáva, ale to nechceme, všakže (smiech)?“
A čo pocity druhej strany? „Šok,“ priznáva Ivan Páleník. „Nie vždy, ale často. Doma ich totiž chvália, okolie je fascinované, ale ono ozajstnou skúškou je až moment, kedy vkročia na trh. Až vtedy sa ukáže, či tie výrobky a služby obstoja aj v konkurencii. Ja hovorím, že nie je nič horšie, ako pochvala od mamy (úsmev).“
Ak ale záujemca v teste kvality obstojí a chémia nesklame, tím HendiKupu vám ako novému predajcovi vytvorí na stránke konto, vy si vyplníte profil, ponahadzujete fotografie a popisy. A keďže v e-shope sú naozaj nohami pevne na zemi a uvedomujú si, že nie každý je rovnako zručný, v tejto fáze môžete očakávať ich asistenciu. Po dohode môžu napr. vašu tvorbu nafotiť v profesionálnom štúdiu a texty zveriť tímu copywriterov, aby ste oslovili čo najväčší okruh zákazníkov a zároveň mali priestor venovať sa tomu, čo vás napĺňa a v čom sa cítite doma.
„Áno, predajcovia sa o svoje portfólio starajú sami,“ pritaká konateľ HendiKupu. „Dostanú priestor, aby si ho vytvorili podľa vlastných predstáv, pretože my ani nevieme to ich podnikanie nacítiť. Ak ale vnímame, že tomu niečo chýba, zasiahneme a pomôžeme napr. s profilovou fotografiou, grafikou alebo zobrazením produktov. Najmä tie portrétovky sa usilujeme urobiť čo najzaujímavejšie. Moja filozofia je totiž upútať človekom, až potom tým, čo vytvára, tým, akú službu ponúka. Marketéri nado mnou krútia hlavou, ale ja chcem propagovať v prvom rade šikovnosť ľudí,“ vysvetľuje Ivan Páleník. „Takže, aká-taká počítačová zručnosť sa hodí. Viem ale, že nevidiacim, viacerým ľuďom s duševným ochorením, ľuďom pozbaveným spôsobilosti vykonávať právne úkony, ale aj neplnoletým a seniorom s tým pomáhajú blízki, priatelia či asistenti. Veľmi by som si prial, aby sme mali k dispozícii niekoho, kto bude v tomto neustále nápomocný tým, čo si sami neporadia, ale, žiaľ, zatiaľ to nie je v našich možnostiach. Ani personálnych, ani finančných. Sem-tam vieme zasiahnuť, ale priebežne aktualizovať niečí profil, to sľúbiť nevieme.“
Poskytnúť predajcom takýto servis (aj tým, ktorí to bez problémov zvládnu) je v plánoch, ale zatiaľ časovo neurčitých. Riešením by ale mohla byť spolupráca.
Momentálne sa chystáme na HendiKup 2.0, bol by som rád, keby sa nám podarilo dohodnúť na tom, že by o prístupnosť dbali zástupcovia jednotlivých komunít. Vzali by si to na starosť nielen personálne, ale pokryli by to aj finančne. Ja nie som odborník na tie špecifiká, neviem, čo potrebuje čítač obrazovky, nepoznám pravidlá, ktoré sprístupňujú weby ľuďom so sluchovým postihnutím, ani zásady ľahko čitateľného formátu. Ale som presvedčený o tom, že spoločne to zvládneme.“
Takí istí, a predsa iní
Zo strany zákazníka pôsobí HendiKup ako obyčajný e-shop, zo strany predajcu je to ale úplne o niečom inom. Najmarkantnejší rozdiel oproti iným internetovým obchodom, ktoré ponúkajú handmade výrobky, je v tom, že HendiKup sa o svojich ľudí stará. Výrobcom poskytuje právnu ochranu pri predaji, chráni ich pred insolventnosťou, nesie zodpovednosť za technické zázemie, zabezpečuje administratívu, logistiku a PR, rieši reklamácie.
Tému rozvíja Ivan Páleník: „Právnym základom našej spolupráce je Rámcová zmluva o dielo. Vďaka tomu si človek podnikanie ochutná, vyskúša si, či mu to vôbec pôjde a či ho to chytí. Každý mesiac vyhotovujeme vyúčtovania a posielame platby, príjem si ale musí sledovať každý sám, a ak prekročí zákonom stanovenú hranicu, musí si založiť živnosť a raz mesačne nám posielať faktúry. Keď si niekto niečo vloží do virtuálneho košíka, výrobcovi príde e-mailom informácia, ale my vždy počkáme, kým prebehne platba, a až potom dávame nášmu človeku pokyn, aby sa pustil do práce. Veľké e-shopy naučili ľudí, že tovar budú mať doma z noci na ráno, u nás to tak ale rozhodne nie je, a to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, a to je najdôležitejšie, u nás sa tvorí pre radosť, a tam pásová výroba neprichádza do úvahy. A po druhé, u nás sa dielo väčšinou tvorí pre konkrétneho človeka, na konkrétnu objednávku,“ zasväcuje ma do procesov Ivan Páleník a pokračuje: „Po vyhotovení produktu sa predajca ozve nám, my k nemu vyšleme kuriéra, ten preberie tovar a doručí ho zákazníkovi. Prípadné reklamácie riešime takisto my, aby sme našich predajcov odbremenili čo najviac.“
Len pre úplnosť dodám, že cena výrobku alebo služby je na vás, HendiKup si berie províziu vo výške zhruba 30 percent z ceny predaja.
Osoby a obsadenie
Ak sa chcete stať súčasťou komunity, stačí málo – mať buď zmenenú pracovnú schopnosť, alebo preukaz ZŤP. Predávať cez HendiKup môžete zadarmo, žiadne „zápisné“ nemajú. Pýtate sa, kto vám bude robiť spoločnosť? Aktuálne sa celkový počet predajcov pohybuje okolo sedemdesiatky, ak by sme vyratúvali výnimočne aktívnych, to číslo, prirodzene, klesne, ale aj ročné obdobia sním hýbu – ak niekto vyrába plavky, väčší obrat má, pochopiteľne, na jar a v lete, výrobcovia vianočných ozdôb sa zas nezastavia v októbri a v novembri.
„Ťahúňmi“, ktorí mi v tejto chvíli prichádzajú na um, sú rozhodne nepočujúca Nadežda Durcová, ktorá sa venuje výrobe textilných dekorácií a úžitkovému textilu, ale predovšetkým má skutočne podnikateľského ducha a hneď po tom, čo zloží vianočný stromček, mi píše, čo bude pripravovať pre šibačov, a nevidiaca Soňa Zelisková, ktorá sa venuje keramike a popri podnikateľskom má aj mimoriadne veselého ducha,“ listuje portfóliom HendiKupu jeho konateľ. „A čo ponúkame? Všetky handmade výrobky, aké si len viete predstaviť – z hliny, prútia, pedigu, papiera a textílií (veci šité, vyšívané, patchworkové, háčkované, pletené i plstené), vybrať si môžete z bohatej ponuky obrazov, bižutérie i kníh, napr. od nevidiacej Michaely Mihókovej či Michala Škombára, ktorý kvôli svalovej atrofii a dýchaciemu prístroju písmená neťuká, ale kliká len pomocou myši. Zastrešujeme aj rezbárov a sklárov, ľudí, ktorí sa venujú interiérovým či záhradným doplnkom.“
Ivan Páleník priznáva, že v oblasti služieb zaznamenávajú o čosi menší záujem, hoci výber je pomerne pestrý: „Grafické práce, 3Dtlač na mieru, on-line doučovanie cudzích jazykov, či psychologické poradenstvo, točenie videoklipov, UGC contentu na sociálne siete, zabezpečenie live streamu na akékoľvek podujatie (napr. koncert, festival, diskusiu, prednášku, športovú udalosť), točenie svadby či stužkovej, kondičné tréningy a pod. Do ponuky plánujem zaradiť aj workshopy, chcel by som aj nejako systematickejšie podchytiť predaj voucherov práve napr. na športové či kondičné tréningy.“
Nedalo mi a spýtala som sa aj na vylúčenie z okruhu predajcov. Nie je to síce častý scenár, ale za roky existencie sa už stalo aj to. Dôvody objasňuje Ivan Páleník.
„Usilujeme sa chrániť značku, pretože v konečnom dôsledku s kožou na trh ideme my. Snažím sa to trochu sledovať, a ak narazím na to, že niekto z našich predajcov sa verejne stotožňuje, povedzme, s extrémistickými názormi, hlási sa ku kontroverzným myšlienkovým prúdom, šíri nenávisť a pod., bez milosti je vylúčený – nechceme, aby s ním bol HendiKup spájaný. Dosiaľ to bolo ukotvené len v etickom kódexe, v budúcnosti však za nevhodné správanie, resp. za správanie, ktoré je v rozpore s naším hodnotovým systémom, budeme na základe rámcovej zmluvy udeľovať aj sankcie.“
Za čo ale po prstoch určite nedostanete (práve naopak, vyslúžite si pochvalu a podporu), je vlastná iniciatíva v oblasti reklamy. Na Instagrame, facebooku či iných sieťach – využiť treba každú príležitosť zviditeľniť sa. HendiKup ale ani v tomto smere nesedí so založenými rukami a ponúka pomoc.
„Malo by to ísť ruka v ruke. Pod polovicu reklamy by sa, skloňujúc HendiKup, mali podpisovať samotní tvorcovia, druhej polovice sa môžeme zhostiť my. My ich propagujeme reklamou na Googli a marketingom, ktoré financujeme z rôznych projektov, publikovaním rozhovorov s našimi ľuďmi, písaním článkov. Dávame však priestor aj blogom, tvorivých a šikovných ľudí HendiKupu propagujeme na sociálnych sieťach, usporadúvame súťaže. Organizujeme podujatia (napr. Charitatívny koncert členov Slovenskej filharmónie), dekorujeme výklady OD Dunaj, už tradíciou možno nazvať sériu putovných výstav v bratislavských obchodných centrách, ktoré nám tieto často neosobné priestory pomohli umením pretvoriť na miesta s dušou a príbehmi. Darí sa nám tým nielen zvýšiť ich estetický dojem, ale predovšetkým zlepšiť ich atmosféru a zvýšiť povedomie o životoch a tvorbe umelcov so znevýhodnením. Zúčastňujeme sa ale aj súťaží (napr. Chivas Venture), predávame v našich stánkoch na Dobrom trhu, ale aj na vianočných, remeselných či firemných trhoch v Bratislave. Už teraz môžem prezradiť, že v oblasti výstav chystáme novinky s dvomi profesionálnymi kurátorkami.“
Dvere sú stále otvorené
HendiKup nemá personálne limity, ak teda pociťujete túžbu vyskúšať si svoje kvality, stačí sa ozvať na ahoj@hendikup.sk. Či už sa pustíte do mikropodnikania, alebo svojím talentom a zručnosťami pomôžete ako člen tímu. Mnohí umelci rastú a dokážu reagovať na to, po čom je akurát na trhu dopyt, starajú sa o svoje portfólio, obmieňajú ho, dopĺňajú a je evidentné, že sa od svojho príchodu do HendiKupu výrazne posunuli. Časť ale mikropodnikanie nevie správne uchopiť, alebo zaspala na vavrínoch. A práve pre tých by potrebovali motivátora. Pomocná ruka sa ale zíde aj v otázke prístupnosti internetovej stránky. Pýtala som sa, či pri novej stránke riešia napr. kontrast, alternatívne popisy obrázkov, texty v easy to read, videá s popismi a titulkami a pod., aby mohli pohodlne nakupovať aj priamo ľudia so znevýhodnením. Ivan Páleník priznal, že stránka je staršieho dáta, nazvať ju prístupnou by bolo veľmi optimistické. Požiadaviek, ktoré by chceli zapracovať, resp. skupín ľudí, ktorým by chceli vyjsť v ústrety, je veľmi veľa. A to tak na strane predajcov, ako aj na strane zákazníkov. Svoje potreby dokážu sformulovať najlepšie, preto opäť apeluje na spoluprácu.
„Na záver by som vás všetkých, milí čitatelia, chcel povzbudiť: tvorte! A vôbec to nemusí byť cez HendiKup! Umenie a cestovanie sú oslobodzujúce, inšpirujúce a bezbariérové, nenechajte si tú príležitosť ujsť. Ak sa rozhodnete pre HendiKup, bude nám cťou vás previesť svetom mikropodnikania a privítať vás v našich radoch. Rovnako ako p. Blaškovú, ktorá sa nám „nechtiac“ sľúbila,“ uzatvára so smiechom Ivan Páleník.
Čo dodať? Riziká žurnalistického chlebíka vidíte sami! Raz budem redaktorom Forbesu hovoriť, že to všetko začalo článkom v Dúhe. Nič! Keď bude vydanie ďalšieho čísla meškať, vedzte, že háčkujem, aby som mala čo ponúknuť jesennému trhu.
Dušana Blašková
