Všetkým, čo veria na zázraky!

Takej zimy veru ani starý Metel nepamätal! Snehu vyše pása, ani stromov v hore nebolo vidieť, čo ich prikrylo. Len líca červené, mrazom vyštípané, a veselé čapice, čo nám stará mama na uši ponaťahovala, z tej bieloby kričali. „Zaveje mi vás a nešťastie je hotové!“, lamentovala, keď nás za celý svet nevedela doma udržať. Ale raz darmo! Z neba sa už tretí deň sype, cesty sú zaviate a listy, čo sme na parapety poukladali, aby ich bolo z diaľky vidno, tam stále tichučko ležia.

Vilko ten svoj adresoval Ježiškovi, to je vraj istota. Rudko písal svätému Mikulášovi, lebo ten chodieva skôr a jemu je dlho čakať do Štedrého dňa. Dorotka je pod oknom noc čo noc, papierikom šuchoce, až všetci z postelí skáčeme, že po písma konečne ktosi prišiel. Ale to len ona lístoček vylepšuje, lebo raz bábu, raz knižočku zabudla. Litery nepozná, preto kreslí, čmára, nik nevie, čo z toho v nebi poskladajú. Ona jediná sa nestrachuje. Svätosväte tvrdí, že po jej priania priletí anjel a tomu že cestičku vyšliapavať netreba. Zhora ho za dobrými deťmi sfúknu a hore vyletí po svojich. Malá je, rozumu nemá za máčny mak. Ako žeby proti toľkej snehovej ťažobe späť vyletel?

Nám sa to ale celé voľajako nevidí – tri dni sú tri dni. Dali sme preto hlavy dokopy a poďho Vianociam pomôcť! Pehavý Ondrík, čo mu vlasy horia a nosom vždy k oblakom hľadí, povedal, že to zariadi. Dobre on vie, kadiaľ vedú poštárske chodníčky. Hnedák je už pripravený, sane dekou vystlané, štyria sa na ne pohodlne zmestíme. Vyrážame zajtra na svitaní, listy z celej dediny sme už pozbierali, lebo v každom domci sa na sklo lepili nedočkavé tváre a všetky tiene sledovali. Stará mama podchvíľou stenká, ale sama vidí, že inej cesty niet. V kuchyni sa zvŕta, určite nám chystá čosi pod zub, aby jej „potechy na výprave hladom nepomreli“.

Neviem ja, kde sa detské sny nosia, ani kedy sa znovu k starej mame pritúlime, ale Ondríkovi verím. A otáľať nám nemožno, lebo čas sa kráti. Keď chcete, môžeme sa zastaviť aj u vás – batôžtek máme plný len z polovice, zopár listov doň ešte určite schováme.

V mene celej redakcie vám prajem, aby ste ani budúci rok neprestali usilovať o zázraky a aby ste vždy našli priateľov, ktorí sa s vami na cestu za splnením snov ochotne vyberú.

 

Šťastné a veselé čítanie!

autorka

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *