Pravdupovediac, ani neviem, ako začať. Či Matronaliami, teda prvým marcovým dňom, ktorý starovekí Rimania zasvätili bohyni Juno, ochrankyni vydatých žien a budúcich rodičiek, či sa prejsť k susedom a uctiť si pre zmenu matku gréckych bohov Rhey.
Teoreticky by som sa tu vôbec nemusela rozpisovať a mohla preskočiť dobrý kus histórie – čo bolo, bolo – a začať rovno 16. storočím, konkrétne štvrtou nedeľou od začiatku pôstu, kedy dostávalo mnoho chudobných, slúžiacich ďaleko od domova, voľno na návštevu kostola v mieste svojho rodiska či miesta, kde žili ich rodiny a matky. Ľahko by som sa vyhovorila, keby ma niekto upodozrieval z úmyselného naťahovania, keďže táto tradícia sa vo Veľkej Británii a Severnom Írsku dodržiava dodnes. Hm, ešte je tu Amerika, ktorú by som asi nemala vynechať, lebo práve tam všetko smeruje, ak už je reč o pravidelných medzinárodných oslavách dňa matiek. Česť treba oddať aj Anne Marie Jarvisovej, ktorá je považovaná za ich iniciátorku, a prezidentovi Woodrowi Wilsonovi, ktorý v roku 1914 tento sviatok oficiálne vyhlásil za národný. Ale keď sa už pustím do histórie, bol by hriech nespomenúť Československo, kde tento sviatok priniesla v roku 1923 prezidentská dcéra Alica Masaryková, to, že po II. svetovej vojne bol viac-menej vytlačený Medzinárodným dňom žien a že znovuzrodenia sa dočkal až po Nežnej revolúcii. Obšírny úvod by mal ešte jednu výhodu. Mohla by som spomenúť, že Deň matiek pripadá v rôznych krajinách na rôzne dátumy. Proste tradícia! Slovensko, Česká republika, Amerika, Nemecko či Rakúsko dávajú prednosť druhej májovej nedeli, Veľká Británia a Severné Írsko, ako som už písala, štvrtej nedeli pôstu), Poliaci 26. mája, Rusi poslednú nedeľu v novembri, Arabi 21. marca.
Najlepšie bude asi začať in medias res – na kieho sa tu motať? Predstavte si, že v niektorých pôrodniciach vám okrem čiernobielej fotografie, plastického 3D zobrazenia a 4D záznamu, kde môžete sledovať pohyby svojho malého pampúcha, ponúknu aj hmatateľnú pamiatku na tehotenské časy. Lekár vás normálne vyšetrí špičkovým ultrazvukovým prístrojom a zábery pošle priamo do 3D tlačiarne. Pre figúrku, lepšie povedané tabuľku s tvárou, ktorá je trošku menšia než bábätková predloha, si môžete prísť na druhý deň. Najvhodnejšie je „cvaknúť“ potomka okolo dvadsiateho až tridsiateho prvého týždňa tehotenstva, akurát treba zapôsobiť rodičovskou autoritou, pretože by mal byť natočený nosom priamo na ultrazvukovú sondu. Ja som sa tiež pousmiala, ale len do chvíle, kým som zistila, že (nielen) české mamičky už zo tri roky odchádzajú z rutinných predpôrodných kontrol s deťmi vo vreckách 😉 Takže to asi fakt ide!
Prajem vám, aby ste mali celé leto svojich drahých stále so sebou. Na fotografiách, nahrávkach, videách či na reliéfnych tabuľkách 😉 Pravdaže, keď sa tí z mäsa a kostí na chvíľku rozhodnú relaxovať inde 😉
Dušana Blašková
