Mimoriadne láskavý a úctivý pán, gentleman v pravom slova zmysle. Vždy usmiaty a pokojný, vždy pripravený podať pomocnú ruku nielen svojej rodine, ale predovšetkým svojim žiakom a komunite nevidiacich a slabozrakých. V piatok 12. januára nás navždy opustil Imrich Bartalos.
Narodil sa 8. júla 1950. Popoludnia žiackych čias trávil s akordeónom v základnej umeleckej škole a nevzdal sa ho do konca života – ani ako študent Konzervatória Jana Deyla v Prahe (ktoré ukončil ako sólista po boku symfonického orchestra), ani ako člen skupiny Pastieri balónov, ani ako pedagóg základnej umeleckej školy v Zlatých Klasoch, kde pôsobil 47 rokov. Ale ak pripočítame aj 4 roky učiteľovania popri konzervatóriu a dochádzanie do ZŠ pre nevidiacich na Hradčanoch, číslo podskočí na skutočne úctyhodné. Treba dodať, že súbežne s akordeónom sa posledných 22 rokov venoval aj výučbe hry na keyboard. Imrich Bartalos bol okresným metodikom hry na akordeón, autorom viacerých príspevkov v odborných časopisoch, na konferenciách, ako aj rozsiahleho výskumu hudobných schopností detí so zrakovým postihnutím, ktorý sa stal témou jeho doktorandskej práce. Za svoju húževnatosť a vynikajúce pracovné výsledky si vyslúžil pochvalné uznanie aj od Ministerstva školstva SR.
V roku 1965 vstúpil do Zväzu invalidov, neskôr sa zúčastnil ustanovujúceho zjazdu ÚNSS a v období od 1996 do 2022 bol členom Ústrednej rady ÚNSS, pri ktorej dlhé roky viedol komisiu učiteľov hudby.
Pravdaže, meno Imrich Bartalos je nerozlučne späté aj so začiatkami výcviku vodiacich psov. Spočiatku sa vo výcviku angažoval v Českej republike, v roku 1993 s pomocou vlastnej rodiny vycvičil vodiaceho psa, ktorý zložil skúšku v Prahe, a tým začal písať históriu slovenskej tyflokynológie. Pri ÚNSS vzniklo najprv oddelenie, neskôr Výcviková škola pre vodiace psy, ktorá sa pod vedením Imricha Bartalosa stala medzinárodne uznávanou a rešpektovanou organizáciou. V čase, keď stál na jej čele, bolo vycvičených a odovzdaných 80 štvornohých pomocníkov. V roku 1993 inicioval i založenie Klubu držiteľov vodiacich psov, ktorého bol 8 rokov predsedom.

Ďakujeme Ti, Imro, za kusisko práce, za láskavé slová, ktoré si vždy pre nás našiel, za to, že si nás dokázal nakaziť svojím optimizmom a nadšením. Odpočívaj v pokoji!
Tvoja ÚNSS