Jedni hovoria o staroarabskom kahva alebo gahvah, iní za tým vidia turecké kahweh. Najväčšia skupina sa ale prikláňa k názvu etiópskeho regiónu Kaffa, ktorý je za pravlasť kávovníka považovaný azda najčastejšie. My sa, vďakabohu, o pôvode slova káva škriepiť s nikým nemusíme a môžeme rovno prejsť k voňavým a chutným momentom histórie.
Pokojne sa pridajte, šálok je dosť pre všetkých. Choďte rovno za nosom! Stretneme sa na Orave, v Múzeu Kávy.
Rozprávanie v prvej osobe
V Krušetnici vám svoj príbeh vyrozpráva káva sama. Takmer celý interiér expozície totiž obklopuje mozaika, stvorená z viac než štyroch miliónov kávovníkových zŕn. Tie vás odprevadia do tzv. kávového pásu, na územie medzi Obratníkom Raka a Obratníkom Kozorožca, kde sú najrozsiahlejšie kávovníkové plantáže, ukážu vám prierez kávovníkového zrnka, pražičku, mokka kanvičku, šálku s horúcim nápojom, portrét výnimočného znalca kávy Jozefa Augustína a napokon producenta jednej z najdrahších káv sveta – ovíjača škvrnitého alias cibetku. Na druhom poschodí múzea má na stene svoje čestné miesto etiópsky pastier menom Kaldi a jeho zážitok približne z roku 840. Príbeh, s ktorým sa pri ceste do lahodnej minulosti možno stretnúť asi najčastejšie, hovorí o zvláštnych červených bobuľkách a listoch akéhosi stromčeka a neprimerane bujarom až divom správaní kozičiek po tom, čo sa na nich popásli. Kaldi sa rozhodol prísť záhade na koreň, a keď sa po požití sám cítil povzbudený, zveril sa so svojím objavom miestnemu šamanovi. Keď sa ale pred historikmi – labužníkmi zmienite o počiatkoch praženia, pravdepodobne opäť vypukne škriepka. Jedni hovoria, že onen šaman bol objavom nadšený, pretože mu umožnil prebdieť nočné modlitby, a ihneď sa pustil do experimentovania, druhí že chcel čudesné plody zničiť a hodil ich do ohňa, podaktorí sa prikláňajú k teórii náhodného požiaru. Ktožehovie. Nejaké to voňavé a chutné zrnko pravdy bude asi vo všetkých troch.
„Mozaika v našom múzeu je skutočným unikátom,“ ujala sa v prvej miestnosti slova sprievodkyňa Frederika Lučivňáková. „Rozprestiera sa na sto siedmich metroch štvorcových a svetový rekord prekonáva až päťnásobne. Obrázkový životopis kávy vytváralo v priebehu štyroch rokov asi 250 dobrovoľníkov, ktorí tých 400 kilogramov stopercentnej Arabiky lepili ručne. Niektoré výjavy mali na stenách predkreslené, mapu sveta sme ale museli nasvietiť, aby to bolo naozaj verné.“
Robusta sa za rozprávača nástenného príbehu nehodila, pretože je menšia a okrúhla, ale Arabika má zrnká podlhovasté a tvarovo veľmi podobné. Tie v Krušetnici sa odlišujú len veľkosťou a farbou: najmenšie, zelené sú surové, tvrdé kávovníkové zrnká, svetlohnedé prešli stredným a tmavohnedé vysokým stupňom praženia, vďaka čomu nadobudli objem a skrehli. Je to úplne prirodzený proces premeny, žiadne zo zrniek nie je prifarbované.
Očití svedkovia histórie
„Aj počet zozbieraných exponátov, ktoré sa spájajú so spracovaním a prípravou kávy, priviedol naše múzeum na stránky Slovenskej knihy rekordov,“ pokračuje Frederika Lučivňáková. „Momentálne ich uchovávame vyše 650, ale číslo neustále stúpa, pretože zbierku rozširujeme či už nakupovaním, alebo prijímaním darov – občas nám totiž ktosi z dovolenky prinesie, povedzme, šáločku, alebo nám zverí pamiatku po starých, ba prastarých rodičoch. Potešíme sa naozaj všetkému. Zastúpené tu máme Turecko, Belgicko, Nemecko, Maďarsko a, pravdaže, Etiópiu, odkiaľ pochádzajú aj naše najstaršie exponáty: pražička a mlynček – ťažko povedať, či mosadzný alebo železný, pretože je už naozaj dosť opotrebovaný–, ktorý premlel už dve storočia.“
Cestu do Krušetnice si našli aj Leinbrocky, vystavujeme aj niekoľko keramických nástenných mlynčekov z Nemecka a Holandska, krásne zdobených čerešňami, kvetinovými vzormi a typickými mlynmi, ktorých sa vzhľadom na krehkosť použitého materiálu dodnes zachovalo v celosvetovom meradle naozaj málo. Dovoliť si ich mohli len skutočne zámožné rodiny, rovnako ako mlynčeky a kávové servisy z čistého striebra, ktoré sa na trhu udržali len veľmi krátko. Ďalším unikátom, ktorý si na Orave môžete prezrieť, je korkový mlynček značky Peugeot. Áno, ten Peugeot. Bol jedným z prvých, čo sa pustil do výroby mlynčekov. Spočiatku na korenie, potom na kávu, bicykle a autá ich uchvátili až neskôr. Svoj pôvab majú však aj bakelitové ručné mlynčeky, legendárne Trampy, ktoré boli v žltom, červenom, modrom alebo tmavohnedom prevedení takmer povinnou výbavou každej československej domácnosti, či nezameniteľné ruské výrobky, tepané z mosadze, ťažké a výrazne zdobené. Keď sa ale niekedy v Oravakafe zhmotníte, nezabudnite sa porozhliadnuť a načiahnuť aj po drevených a medených mlynčekoch (dokonca po jednom precízne poskrúcanom z drôtu), po ručných pražičkách, šálkach, celých servisoch a po nádobách na uskladňovanie kávy.
„Pravdaže, v našej expozícii nechýbajú ani belgické samovary, maďarské koťogá, talianske mokka kanvičky a pressostroje. Svoje miesto tu majú aj pradávne etiópske jebeny, ktoré sa používajú dodnes,“ pristavila sa pri jednej z množstva políc Frederika Lučivňáková. „ Sú to typické hlinené nádoby v tvare hrušky, ktoré sa okrúhlou spodnou časťou vkladajú do pahreby alebo do priameho ohňa. Zaujímavé je, že každý tamojší kmeň má svoj vlastný rukopis, zdobenie a farebnosť. Naše múzeum dostalo pred istým časom do daru okrem jebeny aj celý servis – tácku so šálkami (menšími ako tie, ktoré sú určené na cappuccino). Zdobené sú trojuholníkmi a bodkami, všetko v kombinácii bielej, žltej, červenej a zelenej.“
Vďaka exponátom sa však môžete preniesť aj do horúceho Turecka, ktoré sa preslávilo džezvou, kávou, ktorá má byť podľa tradície čierna ako peklo a sladká ako žena. Ide vlastne o najstarší spôsob prípravy kávy vôbec a jeho autorstvo sa dokonca nepripisuje ani tak Turkom, ako Egypťanom. Povinnou výbavou každého cestovateľa púšťou bola totiž mosadzná alebo medená kanvička kónického tvaru s dlhou rúčkou, zavesená na sedle. Nápoj si pripravovali v horúcom piesku, a to z ťavieho mlieka, s množstvom cukru a voňavých orientálnych korenín. Dodnes je základom tureckej džezvy cukor alebo karamel (inak by bola priťažká, pretože kávovníkové zrnko sa do nej melie na prach), veľmi často sa chuť doladí kardamómom, škoricou, vanilkou, anízom alebo zmesou rôznych korenín.
„Kultúra pitia kávy je všade iná, ale keď hovoríme o Turecku, tam je to doslova rituál. Väčšinou sa vychutnáva z maličkých šálok, s priateľmi sediacimi v kruhu. Debatuje sa, debatuje, a keď si prítomnosť niekoho už neželajú, jednoducho mu nedolejú. Nik to tam za prejav nezdvorilosti nepokladá, Slováci ale bývajú nemilo prekvapení, preto na to našich návštevníkov radšej upozorňujeme,“ usmieva sa naša sprievodkyňa.
Reči sa hovoria, káva sa pije
Určite preto neobíďte druhú budovu múzea, dreveničku, v ktorej sa nachádza kaviareň zariadená v štýle začiatku 20. storočia. Môžete sa v nej usadiť na jednej z krásnych drevených thonetiek, vychutnať si kávu z krušetnickej pražiarne a prezrieť si expozíciu venovanú obchodovaniu s druhou najpredávanejšou komoditou sveta. Na všetko, čo by bolo hriechom prehliadnuť, opäť ochotne upozorňuje Frederika Lučivňáková.
„Priestory dekorujú staré obalové materiály z Oveky, Frankovky a veľmi vzácnej balonkovej kávy, ktorú uchovávame ako jedni z mála, ak nie jediní, zbierka faktúr a pokladnice, ktoré sa kedysi používali. Unikátom sú najmä dve z nich, a to kasa z roku 1906 so šiestimi zásuvkami a model z roku 1910, ktorý má len jednu. Vytvorené sú z dreva a tepanej mosadze, vyleštenej úplne dozlatista, takže svojou nádherou upútajú na prvý pohľad. Dominantou našej kaviarne je však nepochybne veľký pressostroj striebornej farby so znakom orla na vrchu. Ide o trojpákovú Elektru Belle Epoque, ktorá je výsledkom jedinečnej úpravy najslávnejšieho a najuznávanejšieho modelu tejto spoločnosti. Je jedným zo sedemdesiatich kusov exkluzívnej edície, ktoré putovali do celého sveta pri príležitosti 70. výročia výrobcu prvého pressostroja.“
Sto ľudí, sto chutí
Kultúru pitia kávy v jednotlivých krajinách formovali celé stáročia. Taliani vám ponúknu napenené espresso Italiano, pripravené podľa špeciálnej receptúry Národného inštitútu Espresso, Francúzi cafe au lait (kávu s horúcim mliekom), cafe liegois (s vanilkovou zmrzlinou a smotanou) alebo caffe fouette (z rumom, šľahačkou a nastrúhanou čokoládou), Íri dodajú do kávy percentá. Správna Irish coffee obsahuje totiž aromatickú whisky, trstinový cukor a množstvo šľahačky. Ak zameníte whisky za koňak, vznikne vám french coffee, ak vodkou, Black Russian. Krátko vylúhované nahrubo pomleté kávovníkové zrno, množstvo speneného mlieka, cukru, čokolády, vanilky, karamelu, zmrzliny, sladkých sirupov a šľahačky sa zmestí do dvoch slov: Americano espresso. Pripravuje sa v tzv. Chemexe, prekvapkávači na kávu v tvare presýpacích hodín, ktorý v polovici 20. storočia predstavil svetu nemecký chemik, žijúci v USA, Peter Schlumbohm. Pri výrobe sa inšpiroval odmernými bankami, akurát čo trochu zúžil stred, pridal drevenú obruč a nadčasový dizajn bol hotový. V Mexiku vám do šálky s kávou pridajú škoricu, v Etiópii štipku soli, Maroku čierne korenie, Belgičania, Švajčiari a Nemci dochutia čokoládou, Vietnamci nadýchanou penou vyšľahanou z vaječných žĺtkov a cukru, v Texase nájdete v kaviarni kávu zmiešanú s chladeným pivom. Do silného, čerstvo pripraveného espressa si ale môžete doliať aj tonik, milovníkov káv z afrických plantáží istotne poteší nápad zvýrazniť prirodzenú kyslosť kávovníkových zrniek citrónovou šťavou, zvedavcov spojenie kávy s maslom alebo olejom, ktoré vytvoria neopakovateľnú chuť a skutočne krémovú konzistenciu. Na naše zvyky a tradície som nezabudla. Dejiny na nás zabudli. Vývoj sa nám akosi vyhol – drahé kvalitné kávy sme si dovoliť nemohli, a preto sa u nás pili skôr náhrady ako melta, karo či cigorka.
„Káva je univerzálny nápoj, každá ingrediencia vyzdvihne iné tóny, nebála by som sa preto ničoho, hoci to možno na prvé počutie viac odradí, ako pritiahne,“ hovorí Frederika Lučivňáková všetkým, ktorým v malých šálkach servíruje čerstvo pripravenú maškrtu. „Zakladateľ nášho múzea, pán Roman Florek, jedno leto napríklad navrhol, aby sme v dreveničke podávali uhorkovú kávu. Pripravovali sme ju v belgickom samovare, ozvláštnili uhorkovým sirupom, osladili cukrom, ochladili ľadom a dekorovali plátkom uhorky. Vznikol z toho veľmi chutný a zároveň osviežujúci nápoj. Hovorím, vôbec sa nemusíte báť skúšať nové chute. Káva vám vyjde v ústrety.“
Stačí málo
Aby ste si pripravili naozaj kvalitnú kávu, netreba mať drahý kávovar. Stačí zovrieť vodu, počkať zo 10 sekúnd, zaliať čerstvo namleté kávovníkové zrnko, nechať vylúhovať 2 – 3 minúty a napokon nápoj scediť alebo len preliať do inej šálky. Inak by ste drevo v zrnku spálili, káva by zhorkla a začala by sa z nej uvoľňovať trieslovina a nie zdravý olej. Takto pripravenú kávu môžete piť aj studenú, odstránená usadenina nech poslúži, dajme tomu, ako hnojivo alebo peeling na tvár či celé telo.
„Profesionálni degustátori dostávajú pri hodnotení tri šálky espressa: čisté, s mliekom a s cukrom. Inak by nedokázali posúdiť, aké má daná odroda telo, či je v ňom čokoláda, orechy, jahody, grepy, whisky, bourbon či drevo. Pravdaže, mlieko musí byť zohriate (nie však na teplotu vyššiu ako 60 stupňov), pretože studené by sa v horúcej káve zrazilo. Degustácia je ozajstný rituál, trvá dlho a vôňa, farba i chuť sa hodnotia v niekoľkých krokoch. Instantná káva sa takejto výsady nedočkala, pretože tá si pojem káva len požičiava. Masu, z ktorej sa vyrába, tvoria zvyšky upražených zrniek, bobúľ či kríkov kávovníka, prilepených na steny bubna pražičky. Studeným spôsobom sa usuší, pomocou rôznych stabilizátorov premení na granulky a na záver sa pridá umelá kávová aróma. Je to kávovinový, nie kávovníkový nápoj, a to je veľký-preveľký rozdiel,“ uzatvára Frederika Lučivňáková.
Múzeum, ktoré vás zaručene neuspí
Oravakafe, Krušetnica 131, 029 54 Krušetnica
Otváracie hodiny: utorok až Sobota od 9:00 do 18:00, v nedeľu od 13:00 do 18:00
Mobil: 0948 566 677
e-mail: info@oravakafe.sk
Web: www.muzeumkavy.sk
Dušana Blašková
