Spoznala som ho, keď ešte nosil copík a mal už zopár šedín. Bol jedným z tých, ktorí v roku 1992 prišli na celoslovenský kurz sebaobsluhy v Dudinciach. Usmiaty, dobre naladený, a hoci sme sa nepoznali, veľmi rýchlo som zistila, že je kamarátsky, výrečný a že má rád ľudí. Spomínam si na jeden večer, keď nám rozprával vtipy, jeden za druhým. Všetci sme ho počúvali a obdivovali jeho pamäť a schopnosť improvizovať. Jeho životný príbeh bol doslova nabitý udalosťami a aktivitami, napísať, čo všetko robil, čo všetko zažil, to by bolo na jednu, možno aj viac kníh.
Aldo Daxner sa narodil 26.9.1953. Problémy so zrakom mal od detstva (nosieval okuliare), ochorenie sietnice, ktoré mu diagnostikovali, bolo dedičné. Vyučil sa za strojného zámočníka, neskôr absolvoval režisérsky kurz. V roku 1975 sa oženil a s milovanou Jankou vychovávali syna Mária a dcéru Petru. Pracoval v nemocnici ako údržbár.
Vo veku 38 rokov stratil zrak. Mrzelo ho, že už nemôže šoférovať auto, no napriek tomu, že bol nevidiaci, neprestal lyžovať, splavovať rieky, režijne viesť detské divadelné štúdium v Brezne. Aldo bol totiž s divadlom spojený od malička. Množstvo postáv stvárnil v Divadle Sama Chalupku v Brezne, vidieť ho však bolo aj na televíznej obrazovke, napr. v televíznom seriáli Štúrovci.
S jeho menom sa spájajú aj ďalšie aktivity. Keďže mal vodiaceho psa Aidu, spolu so Štefanom Belíkom založil Krajskú pobočku držiteľov vodiacich psov v Banskej Bystrici. Vo viacerých mestách robili prezentácie šikovných štvornožcov a ich práce, neskôr organizovali majstrovstvá Slovenska vo výkone vodiacich psov. Úspechy jeho samého takisto stoja za zmienku: jedno prvé, dve tretie a jedno štvrté miesto. Založil ZO ÚNSS v Brezne, dal dokopy Kukuk tím, skupinu ľudí so zrakovým postihnutím, ktorí sa opakovane a s veľkým úspechom zapájali do celoslovenskej súťaže vo varení a jedení halušiek v Tureckej a účinkovali v Kabarete dobrej nálady. V roku 2003 pri príležitosti narodenia Valentína Haüya totiž pod Aldovým vedením zimprovizovali členovia vtedajších ZO v Banskej Bystrici a Brezne kaviareň. Vidiacim hosťom predviedli množstvo kompenzačných pomôcok, priniesli simulačné okuliare, aby si každý aspoň na chvíľu vyskúšal pozrieť sa na svet inými očami, priblížili prácu na počítači s hlasovým výstupom, prezentovali vlastnoručne pletený sveter, tašku z makramé, maľby i výrobky z dreva, ruky nevidiacich masérov ponúkali úľavu a upokojenie. V kabarete však nechýbal ani kultúrny program: recitácia poézie, zmes operetných melódií s klavírnym doprovodom a pásmo ľudových piesní v sprievode harmoniky,, vodiace psy sa predstavili ako pomôcky, ale aj ako tanečníci.
Aldovu aktívnu činnosť ukončili vážne zdravotné problémy. Porážka, cukrovka, amputácia dolných končatín. Hoci sa na verejnosti už neukazoval, spomenuli sme si na neho pri príležitosti vzniku ÚNSS. Neboli sme ale jediní. Spomenuli si na neho aj v Brezne – udelili mu cenu primátora za šírenie dobrého mena Divadelného súboru Jána Chalupku, Detského divadelného štúdia a mesta Brezna na Slovensku i v zahraničí. V stredu 6.7.2022 nás náš kamarát Aldo navždy opustil.
Aldík, napriek tomu, že sme Ťa nekontaktovali často, mysleli sme na Teba. Hoci už nie si medzi nami, vždy budeš v našich srdciach a mysliach. Odpočívaj v pokoji.
Renata Oláhová