Za našou Marienkou

Strata blízkej osoby patrí k najbolestivejším situáciám v ľudskom živote. Priatelia, aj nám je veľmi smutno. Odišla žena s veľkým srdcom. My – členovia všetkých ZO, našej KR a KS v Banskej Bystrici, ale aj členovia ÚKK a ÚR ÚNSS si spomíname na úžasnú, elegantnú a veľmi distingvovanú dámu. Vždy usmiatu, dobre naladenú, ľudskú a pokornú. Keby mohol hovoriť každý, kto ju poznal, počuli by sme aj slová ako spoločenská, pedantná, milujúca manželka, matka, sestra, švagriná. Slovom, jedinečná žena. Odišla Marienka Zubáková. 

 

Marienka Zubáková sa narodila 19.5.1952 v Závadke nad Hronom. Vyštudovala strednú ekonomickú školu, odbor všeobecná ekonomika. Financie a čísla ju sprevádzali v profesijnom, úniovom i v súkromnom živote. Jej svadobným dňom bol 19. august 1972, 10. marca 1975 sa stala mamou dcéry Alenky.

 

Fotografia manželského páru
Marienka a Milan Zubákovci. Zdroj: MZ

 

Kvôli závažným problémom so zrakom jej opakovane transplantovali rohovky na obidvoch očiach, ako 34-ročná odišla na invalidný dôchodok. V osemdesiatom deviatom vstúpila do Zväzu invalidov a odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby sa v roku 1990 stala členkou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

V našej organizácii zastávala viacero pozícií: predsedníčka ZO ÚNSS Banská Bystrica, 1. podpredsedníčka, neskôr členka našej KR, členka ÚKK, Marienka bola aj prvou sekretárkou banskobystrickej KR. Vždy ochotne a rada pomohla, poradila, usmernila – bez jej pomoci by mnohé ZO mali s účtovníctvom problémy. Popri aktívnej činnosti v ÚNSS dokonca s účtovníctvom pri podnikaní pomáhala aj svojmu manželovi Milanovi.

Veľmi rada čítala, venovala sa ručným prácam, krásne štrikovala a šila. Ako hovoria jej príbuzní: s nedostatočným zrakom, viac silou vôle a šikovnými rukami dokázala na šijacom stroji ušiť zimné bundy a iné krásne veci pre seba i pre celú rodinu.

Kvôli zákernosti Parkinsonovej choroby musela postupne prestať robiť všetko, čo mala rada. Darmo, choroba si vypýtala svoju daň a čoraz viac bola odkázaná na pomoc milujúcej rodiny. Keď jej to ale zdravotný stav dovolil, v sprievode svojich blízkych prišla na aktivity ZO, na vianočné posedenia, ktoré každoročne organizuje naše KS. Vždy bola vítaná, vždy sme sa na ňu tešili.

Pondelok 25. január 2021 bol posledným dňom Marienkinho života. Utíchol tlkot jej láskavého a silného srdca. Marienka, budeš nám chýbať. Ale ako hovorí Seneca, kto bol milovaný, nikdy nebude zabudnutý. Odpočívaj v pokoji a ďakujeme, že si bola súčasťou našich životov.

 

Renata Oláhová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *