Ruky robia človeka

„Ako ste sa k tejto muzike dostali?“ pýta sa moderátorka, ktorá cimbalovú muziku (ďalej len CM) Falešnica uvádza s drsným moravským humorom ako „mladé mäso“.

„No, ako by som to povedal? Ako slepý k husliam,“ odpovedá nevidiaci primáš Radim Vojtek. Nasleduje smiech a potlesk.

(Hudecké dni Břeclav 2016). 

 

Aj keď od tejto úsmevnej epizódy uplynulo už 5 rokov a CM Falešnica vlani oslávila desaťročnicu svojej existencie, jej muzikanti sú stále ešte mladí. Jednoducho začali skoro. Dvoje husle, viola, cimbal, klarinet, kontrabas. Skvelý základ na produkciu plnokrvnej ľudovej hudby, zvyšok dotvárajú vynikajúce interpretačné výkony hudobníkov. Sami seba lokalizujú do oblasti Uherského Ostrohu, ich domovskou obcou sú však Boršice u Blatnice. Milovníkom slováckeho folklóru ale rozdávajú radosť nielen na Morave.

Ako talentovaný sólista sa Radim Vojtek presadzoval už v detských folklórnych súboroch, napr. v Praménku, kde sa uplatňoval ako spevák. Od štyroch rokov hral na zobcovej flaute, husličky chytil do rúk v desiatich a rýchlo si s nimi porozumel. Neskôr bol primášom vo viacerých mládežníckych cimbalovkách, ktoré sa však postupne rozpadli – tvorili ich väčšinou študenti a tí sa časom rozpŕchli po školách v celom Česku. Chlapcovi s bohatými skúsenosťami tak ostala „len“ Falešnica a on jej. Proti označeniu zakladajúci člen sa ohradil s tým, že súbor založil (dnes už bývalý člen) Radek Dula, ktorý hudobníkov takpovediac zozbieral. Nepopiera však, že prvej skúšky medzi súdkami vína v istej firemnej krčmičke sa zúčastnil. No čo? Každý sme si pojem zakladajúci člen vysvetlili po svojom.

Označenie kapelník nie je celkom presné, frontman alebo líder k folklóru akosi nepasujú. V cimbalovkách je prvý huslista vždy primášom, určuje začiatky a konce pesničiek, udáva rytmus. Ako si s tým poradí nevidiaci?

„Chlapci ma už poznajú,“ hovorí Radim Vojtek. „Začnem a oni už prvú dobu vycítia a nabehnú. Keď začíname všetci naraz, tak jednoducho mávnem, keď chcem, aby hrali potichu, tiež stačí pohyb slákom alebo husľami. Ale to sú zaužívané primášske gestá, nie je to nič špeciálne naše. Ani s komunikáciou medzi nami nie je počas hrania problém – zvyčajne sa nahnem k terckášovi, teda druhému huslistovi, alebo violistovi a tí mi všetko povedia. A keď ľudia tancujú, dohodneme si takto aj prídavky.“

 

Od piesne k piesni

Ďalšou úlohou primáša by malo byť aj zabezpečenie notového materiálu. Ale, povedané slovami Radima Vojtka, s rozpisom pesničiek nie je problém, chlapci z Falešnice sú ako mnohí ľudoví hudobníci „sluchári“, takže to ani nie je treba. A nové pesničky aranžujú spoločne. V repertoári majú známe národné piesne ako Ešte som sa neoženil alebo Zaspala nevěsta, prevažujú však piesne z mikroregiónov, ktoré si muzikanti medzi sebou odovzdávajú. Mňa osobne však zaujala veselá pesnička „Boty sem si kúpil, sňúrky do nich stratíl“. Vyvolala vo mne dojem, že ide o ľudovú tvorbu, primáš Falešnice ma ale vyviedol z omylu: „No, je to pieseň umelá. Či ju ale zložil niekto z mojich kamarátov, alebo má pôvod až v Maďarsku, to naozaj neviem.“

Okrem CM Falešnica hrá Radim Vojtek s Martinom Deylom, a to v duu Vojodeyl. Radim strieda klávesy a husle, Martin ho sprevádza na gitare. Žánrovo je to skôr pop, rock a folk, ale tú slovácku ľudovú tu cítiť – sem-tam nejakú dajú (rovnako ako vo Falešnici si občas strihnú niečo „dnešné“) – najmä cez to srdiečko a náboj v speve. Martin nezaostáva – takisto je folklorista, keď v niektorej kapele vypadne basista, tak ho zavolajú a ide. Nejaký čas hral na kontrabas dokonca aj vo Falešnici.

V repertoári Vojodeylu ma prekvapilo aj pomerne výrazné zastúpenie slovenských pesničiek, najmä od skupiny Desmod. „Máme radi slovenské pesničky, tak ich hráme,“ reaguje lakonicky Radim Vojtek.

 

členovia CM Falešnica pri hraní
CM Falešnica. Zdroj: RV

 

Profesia a profesionalita

Profesiou je Radim Vojtek učiteľ hudby. Vyučuje vo svojich rodných Boršiciach, kde má ZUŠ Dolní Němčí detašované pracovisko. Pandémia však všetky školy zavrela, preto som sa opýtal, ako sa mu hudba vyučuje dištančne.

„Úlohy zadávam e-mailom, takisto ako e-mailom posielam nahrávky etúd či prednesových skladieb,“ objasnil mi. „Žiaci mi rovnakou cestou odpovedajú. Doplnkom sú telefonáty, to keď sa oni alebo ja chceme niečo opýtať. Niekoľkokrát som sa dokonca nechal nahrať, aby mali aj názornú ukážku. Cez aplikácie sa vyučovať veľmi nedá – ten zvuk nie je veľmi kvalitný a ja by som aj tak nevidel, či má žiak napr. správne položenú ruku. Navyše, internet posúva veci s oneskorením, takže keby som aj chcel žiaka sprevádzať, nemáme šancu rytmicky sa zohrať. Okrem kvality má nahrávka výhodu aj v tom, že žiak sa k nej môže kedykoľvek vrátiť a lepšie ju pochopiť. U prvákov je to, pravdaže, horšie,“ pokračuje pán učiteľ a primáš Falešnice. „Tam sa musí ísť celkom od začiatku a to dištančne veľmi nejde. Našťastie, nastal aspoň krátky čas uvoľnenia a niečo sme predsa len stihli klasickou výučbou. Ale musím priznať, že prváčikov ubudlo.“

Niekedy počúvam ponosy, ako nám na Slovensku zas ubudlo nevidiacich učiteľov hudby, ako sa táto bývalá a rešpektovaná slepecká profesia stala doslova Popoluškou. Jedným z dôvodov je zrejme aj rozvoj výpočtovej techniky a informačných technológií, ktorý priniesol množstvo iných študijných príležitostí a možností uplatnenia, dokonca aj v samotnej informatike. Nechcem vytvárať zavádzajúce teórie, ale myslím si, že redukcia počtu učiteľov so zrakovým postihnutím priniesla vyššiu kvalitu tých, ktorí tejto múze ponechali v živote dominantnú úlohu. Nepochybne je to aj prípad Radima Vojtka. Aj keď si s IT veľmi dobre rozumie, život bez hudby si nevie predstaviť. Ako huslista i ako primáš si svojou brilantnou technikou vydobyl medzi odborníkmi a autoritami z brandže skutočne vysoké renomé.

 

Aby všetko spolu ladilo

Radim Vojtek je teda spevák, huslista, primáš, pán učiteľ a občas i ladič klavírov a príbuzných nástrojov, ktorými sú čembalo, spinet a cimbal. Má absolútny sluch, čo ale pri ladení klavírov nie je žiadna výhoda, práve naopak.

„Keby sme klavír naladili absolútne presne, nedalo by sa to počúvať. Preto sa zaužívali určité postupy, napr. kvarta sa necháva mierne väčšia, kvinta zase menšia.“

Nedalo mi a opýtal som sa, či Radim ladí cimbal aj kolegovi z Falešnice Jiřímu Galuškovi.

„Nie, on je šikovný, naladí si sám.“

 

Radim Vojtek pri ladení cimbalu
Radim Vojtek pri ladení cimbalu. Zdroj: RV

 

Radimovi Vojtkovi želáme, aby mu ladilo všetko – život i kapely – pre potešenie uší i duší jeho blízkych i poslucháčov. Má to vo svojich rukách a tie majú na naplnenie týchto želaní všetky predpoklady.

 

Josef Zbranek

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *