Združenie umelcov Cultura Humana má na konte množstvo umeleckých aktivít pre dospelého diváka, deťom a mládeži po celom Slovensku nepochybne utkveli v pamäti podujatia s tematikou klasickej, sakrálnej či filmovej hudby, vyššieho populáru, muzikálu, rapu i folklóru. Bohaté skúsenosti, niekoľko vystúpení v ZŠI pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave a pochvalné slová tamojšej riaditeľky im vnukli nápad pustiť sa na Svrčej do hip-hopového workshopu a uplynulý rok primiešali do projektu aj energiu, kreativitu a radosť z pohybu žiakov SŠI v Levoči. Nuž ale umelci mienia, korona mení. Pôvodne tiež zamýšľaní študenti z CEZAP-u boli odrazu z hry, z plánovaných 10 osobných stretnutí bolo nakoniec 7 a cez ZOOM. Ale aj tak to stálo za to!
Hip-hop vznikol v 70. rokoch v prostredí pouličných gangov New Yorku, z tanca, gymnastiky a bojových umení. Dlho čelil odmietaniu, napokon však svoje miesto obhájil a už v 80. rokoch jeho prvky obleteli prostredníctvom médií celý svet, dokonca i vtedajšie Československo. Dnes sú hip-hopové variácie veľmi populárne, venujú sa im milióny tanečníkov a dosahujú s nimi obrovské úspechy. Mladej generácii je blízky aj streetdance – zmes viacerých tanečných štýlov, ako sú hiphop, breaking (rôzne točenia na chrbte, hlave atď.), popping (robotické pohyby), locking, house dance a iné. Bývajú naň mimoriadne pozitívne ohlasy, a preto padla pri realizácii projektu Tanečný workshop pre nevidiacich a slabozrakých voľba práve naň.
„Tancom sa bavíme, dávame najavo svoje emócie a aj pre deti je to jeden z najlepších spôsobov, ako sa vyjadriť, preto som s ponukou OZ Cultura Humana súhlasil,“ hovorí Norbert Grofčík, zakladateľ tanečnej školy N Dance Company a muž ovenčený toľkými medailami, vyznamenaniami a titulmi z najprestížnejších slovenských i svetových podujatí v oblasti tanca a choreografie, že mi to vyrazilo dych. „Bratislavské i levočské deti som chcel pre tanec zapáliť, preto som vlastne nejaké veľké kritériá na tanečníkov nemal – nerobil som ani konkurz do súťažných tímov, ani výber do nejakého videoklipu…. Išlo mi hlavne o to, aby z toho mali radosť.“
Keď sa vyjadrujeme tancom
Viera Múdra vedie tanečný krúžok už vyše 8 rokov. Vďaka nej objavujú v Levoči krásy spoločenských i ľudových tancov, latinorytmov či tancov s rôznymi rekvizitami prváčence i študenti na prahu dospelosti, podpísala sa pod choreografie muzikálu Príbeh môjho života, ktorý vznikol na námet nezabudnuteľného filmu Rebelové, vlastnými nápadmi hýria aj jej scénické tance. Každý pohyb rukami i nohami má svoje „heslo“, každý je zakreslený. Keď na vystúpeniach či súťažiach zahlásia The Eyes, tak to sú oni.
„Nevidiaci majú v sebe taký stop-systém, preto ich najskôr vždy s priestorom oboznámim. Pri tanci totiž človek musí tomu priestoru veriť, musí veriť, že sa tam nenachádza nič, čo by mu ublížilo,“ približuje Viera Múdra. „So streetdance som skúsenosti nemala, ale spomínam si na jedného chlapca, ktorý sa veľmi chcel naučiť breakdance, teda točiť sa na hlave, podoberať si telo rukami, nohy mať vo vzduchu. Bolo to náročné, ale zvládli sme to – na vystúpení sa rozbehol a vo vzduchu urobil premet. Bola som naňho veľmi pyšná.“
Tanečný workshop prebiehal v Bratislave i v Levoči on-line. Norbert Grofčík jednotlivé prvky ukazoval a obe školy premietali jeho pohyby na veľkoplošnej obrazovke. Pravda, takto bolo možné robiť len jednoduchšie choreografie, chcelo to oveľa viac vysvetľovania a pri deťoch pani učiteľku alebo vychovávateľku.
„Predstavte si, že z gauča sledujete nejaký koncert,“ hovorí Norbert Grofčík na margo on-line. „Vychutnáte si ho, možno máte aj zimomriavky, ale po týždni naň zabudnete. Naživo sa vám ale do tela i mysle zapíše celková atmosféra, dav ľudí, hlasná hudba, vône a vybavíte si ho aj po desiatich rokoch. A tak je to aj s našimi workshopmi. Off-line môžeme s deťmi pracovať osobnejšie a viesť ich pohyby. Inak vnímajú tú atmosféru, energiu a hudbu, tú choreografiu si zapamätajú rýchlejšie a lepšie, nehovoriac o tom, že sa cítia bezpečnejšie.“
Napriek tomu, že ZOOM nebol úplne ideálny spôsob na tanečný workshop, žiaci oboch škôl si ho užili. Keď tanečnice z Bratislavy začuli meno Norbert Grofčík, nedali sa odradiť ani pandémiou, ani školským internetovým pripojením.
„Kým inokedy je spolupráca s našou partnerskou školou v Levoči samozrejmosťou, tu sa to veru s takým nadšením nestretlo – dievčatá si totiž Nora tak trochu prisvojili,“ spomína s úsmevom Sandra Botlíková, riaditeľka školy. „Ďakujeme za jeho milý prístup, pochopenie, neustále povzbudzovanie a dúfame, že sa čoskoro opäť stretneme.“
Projekt finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR
Dušana Blašková
