Vzduchovým prúdom, ktorý vzniká vdýchnutím, kmitaním jazýčka, vibrovaním pier, krúžením a vírením korpusu vo vzduchu. Rozochvením a rozkmitaním blany úderom ruky, prstov alebo paličky. Údermi, natriasaním, drnkaním, trením, klopaním, kývaním, otáčaním či pohybom v rytme. Všakovaké tóny a zvuky vyludzuje ľudstvo odpradávna, odpradávna nimi prináša správy a signály, plní dni všedné i sviatočné.
Sedemdesiate piate výročie vzniku Ústredia ľudovej umeleckej výroby bolo príležitosťou zdôrazniť silu posolstva tónov a zvukov, melódie a vizuálnej krásy hudobných nástrojov. Ponúknuť prierez minulosťou i prítomnosťou ľudovej hudobnej kultúry na Slovensku prostredníctvom nástrojov vyrobených súčasnými výrobcami, zbierkových predmetov, ikonografického materiálu a filmových ukážok rôznych druhov výrob hudobných nástrojov. A tak vznikla výstava, ktorej výnimočnosť dodávajú nielen samotné historické zbierkové predmety a diela dneška, ale aj 3D modely vybraných exponátov a sprievodca v Braillovom písme.
„Myšlienka sprístupniť výstavu Majstri hudobných nástrojov aj nevidiacim a slabozrakým sa zrodila spontánne, po rozhovore s lektorkou galérie, ktorá je ako prvá v kontakte s návštevníkmi. Jednoducho sme sa rozprávali o svojich postrehoch, názoroch a nápadoch,“ zverila sa mi Libuša Jaďuďová, riaditeľka Múzea ľudovej umeleckej výroby (MĽUV). „Myšlienka sa nám pozdávala, ale aby sme sa tejto témy chopili čo najlepšie a aby to malo pre túto skupinu čo najväčší efekt, bolo potrebné porozhliadnuť sa po niekom, kto by nám pomohol a usmernil nás. Oslovila som vedenie Múzea špeciálneho školstva v Levoči a odtiaľ mi po krátkej konzultácii odporučili obrátiť sa k susedom, na Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu.“
Zóna nie len pre nás
3D modely sú lákadlom pre všetkých, nepristavujú sa pri nich len nevidiaci a slabozrakí návštevníci. Umiestnené na stojanoch (ktoré kopírujú tvar nástroja, takže každý je iný) a s „vybodkovaným“ popisom, menom autora a rokom výroby tu môžete nájsť napríklad hračkársku píšťalku, liaty zvonec, hrkálku, malé oktávky – korýtkové husle, ale i vyobrazenia ozajstných unikátov. Medzi ne rozhodne patrí vábec (bezdierková kostená píšťala) z polovice 13. storočia, päťdierková kostená píšťala z polovice 18. storočia či rovnako staré dvojhlasé gajdy – gajdica, ktorá je najstaršími doloženými gajdami na Slovensku.
A prečo práve tieto nástroje?
„Kľúčom pre výber konkrétnych predmetov, ktoré sa potom tlačili na 3D tlačiarni, bol jednoducho náš pocit, čo by bolo zaujímavé vidieť rukami,“ približuje Libuša Jaďuďová. „Sústredili sme sa na nevšedné detaily, tvary a formy. Takýmto spôsobom sme zároveň mali možnosť prezentovať predmety, ktoré na výstave inštalované neboli. Päť nástrojov vyberal kurátor výstavy Peter Jantoščiak zo zbierok SNM – Hudobného múzea, šesticu z fondu MĽUV som vyberala ja. Samozrejme, všetko sme konzultovali s firmou Studio 727 z Bratislavy, ktorá mala digitalizáciu a samotnú tlač na starosti. Asi najtvrdším orieškom bolo zdigitalizovanie gájd,“ spomína Libuša Jaďuďová.
Tie rozhodne neobíďte! Ich koženému mechu dominuje vsadená drevená kozia hlava, ktorú krásne rozoznáte. Na čele má biele srdce, z ktorého vychádza jedna zo zvukových trubíc s tónovými dierkami.
Niektoré modely hudobných nástrojov majú veľmi jemnú štruktúru, takže ak by vás vlastné prsty zrádzali, siahnite po sprievodcovi v Braillovom písme. Vďaka nemu sa dozviete o ručnej reliéfnej rezbe, florálnom motíve a portrétoch J. A. Komenského, Ľ. Štúra, J. Kollára a znaku mesta Bratislavy, ktoré zdobia signálny roh. Okrem samotného popisu vám však riadky brožúry odhalia napríklad aj využitie vystavených nástrojov. Možno aj pre niekoho z vás bude novinkou, že s klepákom, resp. klepačkou obchádzali v minulosti deti dedinu a v období od Zeleného štvrtka do Bielej soboty (v čase, keď nezvonia zvony) takto zvolávali ľudí na omšu. Posledným kúskom, ktorý si môžete prezrieť, je ozembuch. Ale predpokladám, že s ním už nejeden z vás tú česť v živote mal.
Miesto: Galéria ÚĽUV Bratislava, Obchodná 64
Kurátor výstavy: Mgr. art. Peter Jantoščiak
Námet: prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc.
Libreto a scenár: prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc., PhDr. Martin Mešša
Produkcia výstavy: Mgr. Libuša Jaďuďová, Ing. Andrea Orelová
Výstava bude sprístupnená do 26. marca 2021
Dušana Blašková
