V utorok 15. októbra sme v 49 mestách a na 54 priechodoch pre chodcov zisťovali, ako vodiči dodržiavajú literu Zákona o cestnej premávke 8/2009 Z. z. V užšom centre Bratislavy sme sledovali, či rešpektujú Vyhlášku č. 532/2002 Z. z. Slovom, ako sú na tom dopravné a architektonické bariéry z hľadiska ľudí so zrakovým postihnutím.
Už 10. raz sme na priechodoch pre chodcov po celom Slovensku mali svoje tímy: figurantov, zapisovateľov, informátora a príslušníkov Policajného zboru, a aj tento rok sme boli vo všetkých krajoch: v Banskobystrickom a Žilinskom na ôsmich stanovištiach, v Košickom, Trenčianskom a Trnavskom na siedmich, v Bratislavskom a Prešovskom na šiestich a v Nitrianskom na piatich. Oproti vlaňajšku sa motoristi zlepšili o 2,3 %, čo je pomerne výrazný úspech. V celkovej štatistike Dňa bielej palice 2019 svieti pri „nezastavilo“ 18,8 %.
Ako sa darilo jednotlivým krajom?
Prvú priečku obsadil Trnavský kraj, kde na bielu palicu nereagovalo len 11,7 % motoristov. Druhé miesto patrí Žilinskému s 12,4 % a tretie Banskobystrickému s 16,3 %. Nasleduje Nitriansky (18 %), Trenčiansky (20,6 %), Košický (22,4 %) a Bratislavský kraj (24,7 %). Pozornejšie by sa dianiu na ceste mali venovať vodiči z Prešovského kraja, kde chodca s bielou palicou nerešpektovalo a nedalo mu na priechode prednosť až 27,5 % vodičov.
Bariéry v Bratislave
Už 2. raz sme sa počas Dňa bielej palice pozreli na to, ako je na chodca s bielou palicou pripravené užšie centrum metropoly. V priebehu jednej hodiny sledoval vedúci Oddelenia prevencie architektonických a dopravných bariér ÚNSS Pavol Korček spolu so zástupkyňou Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy prekážky dočasného charakteru umiestnené na reliéfnych prvkoch. V danom čase sme prichytili 6 vozidiel, ktoré parkovali na umelých vodiacich líniách. Vodiči boli poučení a dostali informácie o tom, čo je a čo, naopak, nie je pre ľudí so zrakovým postihnutím bariérou.
Na počiatku nebolo slovo, ale dve
Nevidiaci a bezpečnosť. A za tým tieň Guilly d´Herbemontovej (1888 – 1980). Podobne ako mnohé iné dámy z vysokej parížskej spoločnosti, si aj ona krátila dlhú chvíľu prepisovaním kníh do Braillovho písma, okrem toho však zvykla nevidiacich prevádzať cez križovatky. Dlho premýšľala nad tým, ako znížiť nebezpečenstvo úrazu u tých z nich, ktorí sa pohybujú samostatne, a obmedziť ich závislosť na iných. Napokon na to prišla. Inšpirovali ju biele palice, ktorými policajti riadili dopravu na parížskych križovatkách.
Biela palica bola spočiatku určená len oslepnutým vojakom, po vlne protestov zo strany ostatných nevidiacich sa to ale zmenilo. Vo Francúzsku bola ako oficiálny znak nevidiacich prijatá v roku 1931, Guilly d´Herbemontová však vyvinula veľké úsilie, aby sa rozšírila do celého sveta.
Kolektívny úspech
Za stále nižším číslom nedisciplinovaných vodičov stojíme spoločne. Každý jeden člen tímu, ktorý ide odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti, každý jeden krajský koordinátor, ktorý všetkých zúčastnených usmerňuje, Prezídium Policajného zboru a Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, ktorých uniformy vzbudzujú rešpekt, Poisťovňa Allianz, ktorá chráni našich figurantov, Zelená vlna RTVS, ktorá o nás informuje motoristov, a Nadácia Allianz, ktorá nás finančne podporuje. Všetkým vám ďakujeme za pomoc a spoluprácu.
Dušana Blašková
