Jedenásť medailí počas desiatich dní – to je nádherné skóre, ktoré získali slovenskí športovci so zdravotným postihnutím na tohtoročných 12. zimných paralympijských hrách, ktoré sa uskutočnili v kórejskom Pjongčangu 9. až 18. marca.
Šesť medailí zo zimnej paralympiády bolo zlatých – vybojovali ich traja zrakovo postihnutí zjazdári, z nich až štyri najcennejšie (a k nim jednu striebornú) získala Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou. Tri strieborné a jednu zlatú medailu vybojoval Jakub Krako s navádzačom Branislavom Brozmanom. Jednu zlatú a jednu bronzovú doviezol Miroslav Haraus s navádzačom Marošom Hudíkom.
Na paralympiádu vycestovalo zo Slovenska dovedna jedenásť športovcov so zdravotným postihnutím. Celkovo sa jej zúčastnilo viac ako šesť stoviek športovcov zo 49 krajín, slovenská výprava si za šesť zlatých, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu vybojovala krásne siedme miesto v celkovom hodnotení krajín. V rámci zjazdového lyžovania bola najúspešnejšou na svete. Krátko po návrate na Slovensko sme oslovili našich medailistov.
Henrieta Farkašová: S medailami a v kroji
Na paralympiáde získala štyri zlaté a jednu striebornú medailu v lyžovaní a stala sa najúspešnejšou pretekárkou Zimných paralympijských hier v Pjongčangu. Zo zlatých medailí sa nesmierne tešila aj so svojou navádzačkou Natáliou. Pri striebornej však v televíznych záberoch pôsobila smutne.
„Prvotné a bezprostredné pocity po dojazde slalomu, boli pocity smútku, sklamania, hnevu, ale nie z umiestnenia, ale zo samotného výkonu. Mala som stanovený určitý cieľ, ktorý som nesplnila a hlavne je to najobľúbenejšia disciplína mojej navádzačky a mrzelo ma, že som ani do tretice nedokázala vybojovať zlatú medailu v tejto disciplíne. Preto ostáva pre mňa aj do budúcna ako výzva,“ hovorí Henrieta. Vynikajúci športový výkon si vyžaduje dobrú prípravu. Základ prípravy tvorí kondičná časť, na ktorú nadväzujú lyžiarske tréningy. V kondičnej príprave športovci absolvujú rôzne vytrvalostné tréningy, najmä na dynamiku, statiku, posilňovanie, rôzne koordinačné a balančné cviky. Lyžiarske tréningy absolvujú na rakúskych ľadovcoch, ktoré ponúkajú vynikajúce tréningové podmienky, nakoľko u nás je zimná sezóna dosť krátka.
„Každý športovec, ktorý chce dosiahnuť úspechy, musí na sebe systematicky a tvrdo pracovať. Veľmi dôležitou zložkou je aj mentálny tréning, nakoľko psychika výrazne dokáže ovplyvniť pretekový výkon,“ zdôrazňuje Henrieta.
K lyžovaniu ju ako mnohých iných priviedla účasť na lyžiarskom kurze na strednej škole pre zrakovo postihnutých v Levoči. „Tam bol môj prvý kontakt s lyžami a na prvý ´pohľad´ alebo skôr ´zošuchnutie´ a tam ma tento šport očaril. Hlavne rýchlosť, adrenalín, vietor vo vlasoch a sloboda, ktorú pri lyžovaní pociťujem,“ hovorí Henrieta.
S Natáliou pôsobia ako pohodový a priateľský tandem. „Sme síce úplne rozdielne povahy, ale skvelo sa dopĺňame. Na svahu fungujeme s pomocou vysielačiek, ktoré máme namontované na prilbách. Takto mi dáva pokyny k trati, aj k mojej technike, tiež ma povzbudzuje. A keď ideme na lanovke, tak mi opisuje a komentuje dianie okolo nás, aby som aj ja mala ako – taký prehľad,“ smeje sa lyžiarka.
Na paralympiáde sa objavila v slovenskom kroji. Ako hovorí, bola to jej krojová premiéra a zároveň krásny zážitok. Navádzačka Natália v minulosti tancovala v súbore a obom sa zapáčilo zakomponovať ľudové motívy aj do športového oblečenia – preto si navrhli aj pretekovú kombinézu podľa kroja.
S nápadom nastúpiť na otvárací ceremoniál v krojoch však prišla maminka Natálie, ktorá pre športovkyne na paralympiádu zapožičala piešťanské kroje zo Šatnice z Matice slovenskej.
Jakub Krako: Chceli ho najskôr iba naučiť lyžovať
Vybojoval si aj zlato, no strieborná medaila zo zjazdu, tak ako jeho reakciu tesne po dojazde zaznamenali kamery, bola pre Jakuba šťastným prekvapením.
„Aj keď som dúfal v minulosti, že ju získam, časom som už prestal veriť a začal som sa špecializovať na technické disciplíny,“ hovorí o tom.
Jakubovými osobnými cieľmi bolo získať medaile v slalome a v superkombinácii. Nad tým, akej budú farby, vopred vôbec neuvažoval. Po zisku medaile zo zjazdu sa však jeho očakávania zvýšili a lyžiarsky tandem Jakub Krako a Branislav Brozman (navádzač) dosiahnutý výkon napokon milo prekvapil.
„Rodičia vždy chceli, aby som robil nejaký šport,“ rozpráva Jakub o svojich začiatkoch. Skúšal plávanie, karate a neskôr sa dozvedeli o klube Pegas Remata, ktorý sídlil neďaleko bydliska. Dnes už Jakubov bývalý tréner Peter Matiaško ho získal pre lyžovanie. A hoci prvým cieľom bolo naučiť Jakuba lyžovať, nakoniec to dotiahli až na paralympijskú medailu.
„Šport je v mojom živote veľmi dôležitý a veľa ma naučil,“ hovorí Jakub. „Hlavne prekonávať bariéry. A bez toho, aby som mal lyžovanie rád by to nešlo,“ vysvetľuje.
Na lyžovaní si cení najmä to, že mu dáva pocit voľnosti a aj to, že mu umožňuje užívať si vysokú rýchlosť, a to napriek zrakovému postihnutiu. „Je to skvelý adrenalín!,“ dodáva.
K športu ako k základu pre život („Človek sa naučí disciplíne, pokore, ale aj sebavedomiu a cieľavedomosti,“ hovorí Jakub) chce viesť aj svojho syna Leonarda. Či to bude lyžovanie, to zatiaľ rodičia neplánujú.
Málokto o Jakubovi Krakovi vie, že pred dvoma rokmi v Bratislave prevádzkoval skvelú čokoládovňu.
„Čokoládovňu sme mali s manželkou otvorenú v čase, keď som bol zranený a nemohol som lyžovať,“ rozpráva Jakub. Ako hovorí, zbožňuje kávu a v budúcnosti by sa jej chcel viacej venovať. Čokoládovňa bola teda príležitosťou získať skúsenosti v tomto odvetví.
Neskôr, keď začal lyžovať, už nebolo možné sa naďalej venovať obom aktivitám a Jakub sa čokoládovne musel vzdať.
Paralympiáda v Pjongčangu už bola Jakubova štvrtá. Nad tou ďalšou, v Číne, ešte neuvažuje. „Je za mnou náročný štvorročný paralympijský cyklus. Teraz si budem musieť oddýchnuť a venovať sa mojej milovanej rodine. Nad ďalšou kariérou musím ešte porozmýšľať a nechávam si na to čas. Tak uvidíme, čo mi budúcnosť prinesie,“ dodáva úspešný paralympionik.
Miroslav Haraus: Lyže, tanec i vesmír
Šport a hlavne lyžovanie. No aj príroda, cestovanie, vesmír a tancovanie. To sú najväčšie záľuby ďalšieho slovenského medailového paralympionika so zrakovým postihnutím – Miroslava Harausa.
„K lyžovaniu ma priviedlo to, že mám rád šport a od malička som k nemu inklinoval,“ hovorí Miroslav. Skúšal viaceré disciplíny – napríklad aj atletiku, plávanie. No o jeho športovej kariére napokon rozhodol lyžiarsky výcvik. Začal chodiť na žiacke preteky a postupne sa vypracoval až po reprezentáciu na paralympiáde. „Šport mi dáva voľnosť, relax, adrenalín. Lyžuje sa v horách, v prírode, a tak obdivujem aj takúto krásu,“ rozpráva.
Z Pjongčangu domov spolu s navádzačom Marošom Hudíkom doviezli zlatú a bronzovú medailu a jedno krásne 4. miesto.
„Štartoval som vo všetkých disciplínach, v ktorých som mohol pretekať. Bolo ich päť. Ide sa od najrýchlejšej až po najpomalšiu – Zjazd, Super-G, Super kombinácia, ktorá je najrýchlejšia disciplína spojená s najpomalšou, nasleduje Obrovský slalom a slalom. Snažím sa, aby všetky disciplíny boli moje obľúbene. Ale viac sa mi darí v tých rýchlostných a v slalome,“ hovorí Miroslav o disciplínach na paralympiáde a jeho preferenciách.
V televíznej reportáži po paralympiáde vysvitlo, že najmä zlatú medailu v Super kombinácii mu celá výprava želala.
A aké ďalšie športové sny a túžby Miroslav má?
„Určite chcem pokračovať v tom, čo robím, teda reprezentovať našu krajinu v zahraničí a po celom svete, čo najlepšie a s čo najlepšími výsledkami,“ vymenováva Miroslav. V osobnom živote sníva o tom, že si založí športový klub. „Šport je aj môj osobný život bez ktorého by sa mi ťažko žilo,“ vysvetľuje.
O Pjongčangu
Pjongčang je kraj v provincii Gangwon, Južná Kórea, nachádza sa v horskej oblasti Tchebek. Tá je tiež domovom pre niekoľko budhistických chrámov, vrátane Woljeongsa. Nachádza sa približne 180 km na východ od Soulu, hlavného mesta Južnej Kórey.
Zdroj: Slovenský paralympijský výbor
Halka Tytykalová
