Vizuálne vnímanie sa vyvíja po celý život, od narodenia až po starobu. Vek ho neohraničuje, pretože vidieť znamená skĺbiť fyziológiu s fyzikou a čerpať zo skúseností, ktoré si každý z nás archivuje v mozgu.
Nesprávne návyky pri pozeraní, narušený vývin u detí, ale napr. aj zmeny po mozgovej príhode u dospelých môžu viesť k vzniku rôznych funkčných porúch očí. Spôsobom, ako ich opäť zladiť a naučiť ich správne spolupracovať, sa zaoberá špeciálny odbor, ktorý sa sformoval v 20. rokoch minulého storočia v USA a dnes je na celom svete známy ako funkcionálna (behaviorálna) optometria.
Funkčná optometria vychádza z predpokladu, že vizuálne problémy nestačí riešiť iba zásahom na jednom mieste v tele (napr. predpísaním okuliarovej korekcie), ale že sa treba zamerať na celkovú nápravu nesprávnych návykov, ktoré si človek v priebehu života pri pozeraní osvojil. Tzv. vizuálny tréning je určený pre ľudí s problémami okulomotoriky (pohybmi očí), akomodácie(zaostrovaním pri pohľade do blízka a do diaľky), vergencie (otáčaním očí smerom k sebe – pri pohľade do blízka, a od seba – pri pohľade do diaľky) a vizualizácie (spracovaním informácií prijímaných zmyslami v mozgu). Jeho cieľom je vytvoriť komplexné vizuálne schopnosti, ktoré možno využívať s maximálnou výdržou a minimálnou námahou.
Vizuálny tréning nie je vhodný pre každého. Cviky sa neodporúčajú ľuďom, ktorí majú poškodené alebo choré tkanivá oka alebo mozgu, pričom poškodenými tkanivami rozumieme napr. zmeny spôsobené nádorom, vysychanie zrakového nervu, degeneráciu buniek atď. Pacientov so zrakovým postihnutím prijímame, pri slabozrakosti sme ale ohraničení jej pôvodom a kvalitou. Slabozrakí (hlavne deti) nemusia totiž mať na tkanivách oka alebo mozgu patologické zmeny, jednoducho sa vo vývoji nenaučili vidieť, správne sa pozerať. Dôvodom môže byť tak zanedbaná korekcia ako aj funkčná porucha spolupráce oboch očí. Dôležité je začať s cvikmi čo najskôr, pretože ak sú deti v staršom veku (t. j. po siedmom –ôsmom roku) a vízus majú nižší než 40-50 percent, pozitívne výsledky sa dosahujú veľmi ťažko a doba cvičenia sa predlžuje.
Stačí 10 až 15 minút denne
V prvom rade musí klient absolvovať špeciálne optometrické merania, ktoré odhalia, ako oči vidia, na koľko percent, a určia, ako, resp. či vôbec spolupracujú. Na základe výsledkov vypracuje skúsený optometrista alebo oftalmológ individuálny vizuálny tréning, tzn. klient dostane pár cvikov, inštrukcie a potrebný materiál. Cvičí sa doma, spravidla každý deň, približne 10 až 15 min. Raz za 2 týždne sa stav vyhodnotí a klient pokračuje v tréningu s novými cvikmi – buď o stupeň ťažšími, alebo modifikovanými. V prípade, že sú prevádzané kvalitne a pravidelne, výsledky sa dostavia približne po pol roku, pri vážnejších diagnózach (manifestné škúlenie alebo slabozrakosť) si niekedy treba počkať aj rok až dva.
Pokiaľ ide o materiál, používajú sa predmety ako šnúrky, loptičky, farebné fólie ale aj rôzne obrázky s geometrickými tvarmi a úlohou klienta je (v závislosti od oblasti) používať obe oči rovnocenne a spolu. Tupozraké deti s ostrosťou videnia nižšou ako 70 – 80 percent cvičia najprv klasické ortoptické cvičenia, používame oklúziu (prelepovanie jedného alebo striedavo oboch očí), rytmicky však zapájame celé telo. Samozrejme, spolupracujeme aj s detskými oftalmológmi a pediatrami, ale aj s inými odborníkmi, napr. v prípade, že sa poruchy videnia premietajú do špecifických porúch čítania a písania (dyslexie a dysgrafie), sme v spojení so špeciálnymi pedagógmi.
Vizuálny tréning na Slovensku
Pôsobíme v Bratislave, Trnave, Malackách a v Banskej Bystrici, očakávame, že tento rok sa pripoja aj kolegovia v Košiciach. Na záver len dodám, že vizuálny tréning sa nenachádza v katalógu Ministerstva zdravotníctva, klienti si ho v plnej výške hradia sami.
Tatjana Hošková, funkčná optometristka
