Každý pohyb môže byť tancom. Každý človek môže pohybom rozprávať. Vyjadriť aj to, na čo slová nejestvujú.
Poznáme viacero druhov terapií. Na niektoré sa nám nechce ísť, na niektoré dokonca nechceme ani pomyslieť, na iné sa tešíme. Verme, že stretnutia tanečno-pohybovej terapie, ktoré sa uskutočnili vlani na jeseň, bude väčšina účastníčok v spomienkach zaraďovať do tej tretej skupiny. Rovnomenný projekt zorganizovala bratislavská ZO ÚNSS č. 57., finančne ho podporila Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska prostredníctvom svojho grantového programu, priestory bezplatne poskytlo KS ÚNSS Bratislava, neskôr za zvýhodnených podmienok aj tanečné štúdio Sahra. Cieľom projektu bolo aj naďalej rozširovať možnosti voľno-časových aktivít, ktoré sú pre ľudí so zrakovým postihnutím plne prístupné, cez tanečno-pohybovú terapiu pomôcť účastníčkam lepšie spoznať samu seba, svoj pohybový štýl v súlade s vlastnými osobnostnými charakteristikami a aktuálnym emočným stavom. Od 3. októbra do 5. decembra sa uskutočnilo celkovo desať stretnutí, na ktorých sa zúčastnilo jedenásť žien, z nich väčšina so zrakovým postihnutím.
Čo to znamená
Skúsili ste si, ako sa správa vaše telo, keď chcete pohybom vyjadriť hnev alebo šťastie? Na stretnutiach sme prepájali pohyb, emócie a ich pomenovanie. Pomocou pohybu mali účastníčky možnosť nachádzať cestu k sebe samej, k ostatným v skupine a k okolitému svetu.
K najčastejším pohybovým témam patrila práca s napätím v tele a s jeho uvoľnením. Pracovali sme však aj s témou strachu, ktorú so sebou priniesla jedna z pomôcok, hnevu, ktorá prišla do nášho bezpečného kruhu z ulice, no aj dôvery a radosti zo skúsenosti s voľným pohybom.
Podmienkou účasti nebolo vedieť tancovať či zdokonaľovať techniku niektorého z tancov. No terapiu ako takú sme na niektorých stretnutiach obohatili aj o terapeutický tanec – užili sme si ženskosť v tancoch orientu a v zahrievacích aktivitách zlepšili svoju kondíciu.
Pohyb odráža osobnosť človeka
Tanečno-pohybová terapia je jednou z umeleckých terapií. K jej základným princípom patrí to, že telo a myseľ sú neustále v interakcii, že v pohybe sa odráža osobnosť človeka a že tvorivý pohyb má terapeutický potenciál.
Pri ľuďoch so zrakovým postihnutím má určité špecifiká: využíva iné formy zrkadlenia či vzájomnej neverbálnej komunikácie. Stretnutia mali podľa hodnotení aj ďalší rozmer, a to radosť z možnosti stretávať sa v priestore bezpečnom pre vzájomné zdieľanie a podporu.
Halka Tytykalová
