Vo štvrtok 21. marca sa v priestoroch spoločnosti REMING CONSULT, a. s., v Žiline konalo školenie pod názvom Princípy aplikácie špeciálnych reliéfnych prvkov pre osoby so zrakovým postihnutím v projektovej dokumentácii v nadväznosti na ich praktické využívanie. Školenie viedli dámy z KS ÚNSS Banská Bystrica Ivana Frčová a Vladimíra Ezr, ktorej som zahorúca položila niekoľko otázok.
Vráťme sa, prosím, na začiatok. Prečo si s takouto iniciatívou vlastne prišla?
„Dôvodov bolo niekoľko. Jedným, že stavebné úrady z Banskobystrického kraja s nami napriek našim opakovaným prosbám nespolupracujú a neposielajú nám na kontrolu projektovú dokumentáciu, druhým, že sa mi na stole začali hromadiť návrhy riešení zastávok, podchodov a verejných priestranstiev železníc vo viacerých mestách. Chyby v materiáloch sa opakovali, a keďže viacerí architekti boli zastrešení spoločnosťou REMING CONSULT, a. s., rozhodla som sa ponúknuť im konzultáciu, kde by som všetkým naraz vysvetlila, čo znamená prístupnosť z hľadiska ľudí so zrakovým postihnutím (ZP) a ako je potrebné predložené materiály upraviť. Medzi rečou som sa zmienila o tom, že by som chcela zorganizovať školenie (možno aj sériu školení), kde by mali architekti a projektanti možnosť získať ucelený obraz o tom, čo hovorí na túto tému slovenská legislatíva a čo dodávajú priamo nevidiaci a slabozrakí, ktorí tieto prvky využívajú. Vo februári mi z Remingu zavolali, že ma chytajú za slovo a pozývajú do ich žilinského sídla.“
Marcové stretnutie si otvorila ty, a to paragrafmi vyhlášky stavebného zákona, ktorá je platná od roku 2002. Čomu konkrétne si sa venovala?
„Rozobrali sme si pojmy ako umelá a prirodzená vodiaca línia, varovný a signálny pás, hovorila som o tom, ako majú vyzerať, z akých materiálov musia byť zhotovené, aby boli nielen trváce, ale predovšetkým funkčné, prečo je aj napriek tomu, že hovoríme o prvkoch pre ľudí so zrakovým postihnutím, dôležitá ich farebnosť a pod. Pripravila som si množstvo ukážok správnych, ale aj nesprávnych riešení, s ktorými sa, žiaľ, v praxi stretávam pomerne často. Z môjho pohľadu bolo kľúčové, aby porozumeli tomu, že univerzálne navrhovanie sa netýka len priechodu pre chodcov, len parku, len zastávok MHD, ale je to filozofia, ak to tak môžem povedať, a že všetky prvky debarierizácie musia na seba nadväzovať. Upozorňovala som na to, že keď dochádza k rekonštrukcii nejakého miesta, musia sa poobzerať, aké prvky univerzálneho navrhovania sú v okolí využité, posúdiť ich správnosť a nadviazať na ne. Nezriedka sa stretávam s tým, že sa ma projektanti a architekti pýtajú, koľko nevidiacich asi tak tou trasou pôjde, resp. či vôbec nejaký. Je to dôkaz hlboko nepochopenej prístupnosti! Neustále im opakujem, že človek so ZP má predsa takisto právo pohybovať sa samostatne po celom meste, nie len po vyhradených uliciach či priestranstvách!“
Kto vlastne je človek so ZP, aké sú najčastejšie očné diagnózy a ako ovplyvňujú zorné pole, ostrosť videnia či vnímanie farieb, to boli niektoré z tém, ktoré predstavila Ivana Frčová. Čo ešte zahŕňala praktická časť školenia?
„Prítomní si mohli nasadiť simulačné okuliare a na vlastné oči sa presvedčiť, či slabozraký človek môže rozoznať tvár okoloidúceho, či si dokáže prečítať odchody spojov na grafikone, či na bielej chodbe nájde biele dvere zasadené v bielej zárubni a pod. Jej prezentácia sa týkala toho, čo všetko predchádza momentu, keď sa človek so ZP vyberie niekam sám. Reč bola teda o bezplatných kurzoch priestorovej orientácie a samostatného pohybu, efektívnom využívaní zvyškov zraku alebo techník bielej palice. Priblížila im ale aj to, že inštruktor vlastne vytipuje najvhodnejšiu trasu, upozorní na najvhodnejšie orientačné body a línie, využívajúc predovšetkým hmat, sluch a zrak, ak je to čo i len trochu možné.
Ale ani v tomto prípade neostalo len pri slovách! Na parkovisku pred budovou sa účastníci rozdelili do dvojíc, pričom jedného sme klapkami premenili na nevidiaceho a druhý si skúšal techniky sprevádzania. Potom sme sa presunuli na železničnú stanicu Varín, kde mali možnosť skúsiť si, ako sa bielou palicou i nášľapom dajú identifikovať nielen umelé vodiace línie, ale aj iné zmeny povrchu, usilovali sa porozumieť logike ich usporiadania a tomu, ako človeku so ZP pomáhajú. Vnímajúc ozvenu, kráčali podchodmi, pridŕžajúc sa zábradlia, zostupovali a vystupovali po schodisku, prezerali si nápisy v braili i v latinke.“
Ďalšia otázka sa vlastne kladie sama: Ako to, že to nevedia? V legislatíve sú predsa prvky univerzálneho navrhovania ukotvené, skriptá s touto problematikou určite nie sú nedostatkovým tovarom, sama som ich zopár prelistovala.
„Ťažko povedať. Niektoré univerzity už predmet univerzálne navrhovanie ponúkajú, ale nie som si istá, či ako povinný. Architekti a projektanti, ktorí sú už zabehnutí, zvyčajne poznajú vyhlášku stavebného zákona, resp. časti týkajúce sa sprístupňovania len povrchne. Alebo mi povedia: „Veď vo Zvolene je to tak už 15 rokov a nikomu to nevadí!“. Niekedy tomu nepripisujú takú dôležitosť. Predo mnou sa občas obhajujú tým, že toho jednoducho v projekte majú veľa. Ako argument to u mňa nikdy neprejde – keď dokážu myslieť na to, že obrubník treba znížiť, aby nepredstavoval bariéru pre ľudí pohybujúcich sa na vozíku či matky s detskými kočiarmi, musia vedieť aj to, že to chce kontrastný reliéf. A správny! Pretože oni nie vždy rozumejú tomu, prečo je napr. z nášho hľadiska neprípustné, aby bol signálny pás pred priechodom pre chodcov v 90-stupňovom uhle a nie v osi priechodu. Oni ako keby nerozumeli tomu, že nevidiaci podľa toho zistí, akým smerom sa má vybrať, a že ak to bude urobené zle, vojde priamo doprostred križovatky medzi autá. A práve preto som iniciovala to školenie! Lebo takto to architekti zle navrhnú, stavebný úrad zle odobrí, zhotoviteľ zle urobí a už potom niet tej sily, ktorá by ich donútila to opraviť.“
Aký je ideálny scenár?
„Keby nás stavebný úrad zaradil do zoznamu tých subjektov, ktoré musia projektovú dokumentáciu skontrolovať a odobriť ešte na papieri, t. j. že by popri elektrárňach, vodárňach, hasičoch a ďalších vyše desiatich subjektoch musela k žiadosti o stavebné povolenie pridať svoju pečiatku aj únia. Predišlo by sa tým mnohým chybám a hádkam, dosť by sa aj ušetrilo, pretože dodatočné opravy sú nielenže nákladné, ale často ani niet toho, kto by to vlastne financoval. Oddelenie prevencie architektonických a dopravných bariér ÚNSS má odborníkov v Bratislave a v Košiciach a tam to funguje a stavebné úrady posielajú projektovú dokumentáciu na zhodnotenie automaticky, ja spolupracujem skôr s konkrétnymi stredoslovenskými mestami, veľmi dobrým partnerom v sprístupňovaní sú mi aj železnice, tie k tomu pristupujú naozaj zodpovedne. Ale verím, že týmto školením sa celková situácia zlepší, minimálne v tom, že architekti a projektanti budú od začiatku navrhovať riešenia, ktoré budú prístupné aj pre ľudí so ZP.“
Máte nejaké spätné väzby?
„Máme, pravdaže, a musím povedať, že mimoriadne pozitívne. Viackrát v dotazníkoch zaznievalo „vynikajúca úroveň“, „vysoká odbornosť“, „pútavý a zrozumiteľný výklad“, „ľudský prístup“, „primerané tempo reči“, „prehľadná prezentácia“, dokonca „predstihlo očakávania“. Videli sme, že ich to zaujalo, počas prestávky som si nestihla ani len vypiť kávu, čo ma nasilu odprevádzali do svojich kancelárií, rozprestierali na stoloch rozrobené dokumentácie a pýtali sa ma na to, či správne pochopili, ako to ktoré miesto navrhnúť. Už mi dokonca prišlo niekoľko mailov s projektmi – tak, ako vyzerali pôvodne, a ako ich na základe našich informácií prepracovali. Veľmi sa teším, že to padlo na úrodnú pôdu.“
Spomínala si, že to bolo len úvodné školenie. Plánujete, alebo už aj pripravujete ďalšie? Na rovnakú tému?
„Vyzerá to tak, že tamtamy nám nedovolia prestať, aj keby sme chceli (smiech). Už sa mi ozvali zo spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., že by mali takisto záujem. Ale rady by sme šli aj ďalej. Na školení v Žiline sme sa venovali predovšetkým označovaniu verejných priestranstiev, samotní architekti a projektanti nás však prosili, aby sme im priblížili aj to, ako sprístupniť pre ľudí so ZP interiéry budov, tak uvidíme.“
Tak držím palce a prajem veľa sily na boj za správnu vec!
Dušana Blašková
