Rimania na dotyk

Píše sa rok 2019 a v komnatách Bratislavského hradu sa pozvoľna začínajú usídľovať Rimania. Pritiahli v početnom sprievode odborníkov, pod vedením Juraja Kucharíka a ich cieľom je podmaniť si územie i ľudí. Výpravnou výstavou predmetov zo zbierkových fondov domácich i zahraničných inštitúcií, pripraviť odborný slovensko-anglický katalóg a napísať interaktívnu knihu pre žiakov a študentov. Plány sa plnia nad očakávania, rok 2021 na hrade vyprevádzajú vernisážou výstavy Rimania a Slovensko. Kroniky zachytávajú aj niekoľko individuálnych návštevníkov so zrakovým postihnutím a väčšiu skupinku nevidiacich a slabozrakých na čele s predsedom Krajskej rady ÚNSS Bratislava Jánom Cesnekom. A tým sa to celé začalo!

 

„Ja sám som tú skupinku po výstave sprevádzal a po ich odchode mi začalo vŕtať v hlave, že by sme to množstvo textového materiálu, ktoré máme, mohli sprístupniť aj im. Aspoň časť obrázkov by sa určite dala vyhotoviť v reliéfnej podobe a zároveň by sme tak mohli zúročiť už nadobudnuté skúsenosti – jednak som ja sám ešte ako múzejný pedagóg pracoval s deťmi a mládežou so zrakovým postihnutím, jednak sprístupňovanie výstav či ich častí nie sú pre nás na hrade ničím novým,“ rozhovoril sa Juraj Kucharík. „Na návštevníkov so zdravotným postihnutím sme pamätali napr. aj pri tvorbe koncepcie stálej expozície s názvom Dejiny Slovenska – Od praveku po Veľkú Moravu, kde sú viaceré stanoviská opatrené replikami, popisom v braili i QR kódmi s krátkymi videami v slovenskom posunkovom jazyku, mali sme tú česť hostiť výstavu približujúcu dielo Majstra Pavla z Levoče a inštalovali sme ju pri príležitosti vydania rovnomennej, skutočne reprezentatívnej knihy, pod ktorú sa podpísala levočská knižnica, pravidelne pripravujeme edukačné programy pre žiakov zo Spojenej školy internátnej zo Svrčej, zúčastňujeme sa konferencií o sprístupňovaní umenia a kultúry… A tak, keď začiatkom roka 2023 výstava Rimania na Slovensku oficiálne skončila, začal som sa obzerať po možnostiach, ako pretaviť svoj nápad v čin.“

 

Na fotografii sú nasvietené menšie vitríny s mincami, medzi nimi je busta cisára Caracallu. Na stene obloženej drevom za vitrínami je časová os.
Spomienka na výstavu Rimania na Slovensku. Zdroj: SNM

 

Odborný, 340-stranový slovensko-anglický katalóg hovoril o špecifickom postavení dnešného Slovenska, ktoré sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo jej priamou súčasťou, bol pomerne úzko profilovaný, a preto by zrejme oslovil len úzky okruh čitateľov, čo potvrdzoval aj záujem širokej verejnosti, ktorá v obchode SNM siahala skôr po interaktívnej knižke. Primárne bola síce určená žiakom a študentom, ale populárno-náučný štýl, akým bola napísaná, a široké pojatie témy lákalo aj dospelých. A tak sa Juraj Kucharík rozhodol, že podkladom publikácie, ktorú chcel pre nevidiacich a slabozrakých pripraviť, bude práve ona. V priebehu roka 2023 začal premýšľať nad jej štruktúrou, zhromažďovať kontakty, uzatvárať partnerstvá a hľadať potrebné zdroje. Napokon sa to všetko podarilo a v marci tohto roku vyšla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR publikácia Rimania na dotyk – Dejiny, spoločnosť, kultúra, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Na jej stránkach sa môžete vrátiť do doby kráľovskej, doby republiky i doby rímskeho cisárstva, zoznámiť sa s najvýznamnejšími rímskymi vladármi či prežiť kľúčové dejinné udalosti. Nasledujú kapitoly z každodenného života: o rímskej spoločnosti, bývaní, architektúre, umení a kultúre, obchodovaní, vojenstve a pod., na záver sa venuje pozornosť Slovensku v dobe rímskej.

 

Záber na dve knihy. Jedna leží otvorená a druhá stojí zatvorená s detailom na nadpis a obrázok na obálke.
Rimania na dotyk – Dejiny, spoločnosť, kultúra. Zdroj: SNM

 

Je pochopiteľné, že zmena adresáta na nevidiacich a slabozrakých si vyžiadala zmenu formy – tak textov, ako aj obrázkov. Bolo však ešte niečo, čo chcelo úpravu?

„Áno, jazyk,“ reaguje Juraj Kucharík. „Populárno-náučný štýl ostal, ale mal som na pamäti, že publikácia sa môže dostať do rúk aj ľuďom, ktorí nikdy nevideli a dosiaľ nemali možnosť prezrieť si predmety, o ktorých bude reč, alebo slabozrakým, ktorí síce v múzeu pri vitríne stáli, ale nedostatočné svetlo, odlesk skla, veľkosť exponátu či čokoľvek iné im znemožnilo dozvedieť sa o ňom niečo viac. Kniha mala pedagogického recenzenta, a to Janku Hutťanovú zo SNM a dvoch špecializovaných recenzentov – z ÚNSS Vás a zo školy na Svrčej nám pomohol Vladimír Cintula. Vy dvaja ste ma upozornili na potrebu upraviť niektoré možno abstraktné pojmy, ktoré by nemuseli byť dostatočne zrozumiteľné, zvlášť pre nevidiace deti. Pokiaľ ide o reliéfne obrázky, uvedomoval som si, že každý z nich musím doplniť popisom a upozorniť na niektoré zaujímavé detaily. Popisy som sa snažil štandardizovať, preto prvá informácia vždy pomenúva samotný predmet a za ňou nasleduje akoby inštrukcia, ako pri prezeraní postupovať.“

 

Záber na otvorenú knihu. Ruka sa dotýka reliéfnej podoby portrétu cisára Caracallu.
Reliéfnej podoby sa dočkala aj busta cisára Caracallu, ktorá patrí medzi najvzácnejšie exponáty SNM z doby rímskej. Zdroj: SNM

 

Keď sa knižka sama číta. Dokonca nahlas!

Publikácia Rimania na dotyk pozostáva celkovo z trinástich kapitol, pričom 10 z nich je nosných. Základné informácie si môžete prečítať vo zväčšenej čiernotlači aj v braillovom písme, témy, ktoré si našli svoje miesto v podkapitolách, zas vypočuť. Alebo vďaka priloženému CD-čku, alebo prostredníctvom QR kódov.

„Textom prepožičal svoj hlas Igor Šabek a, úprimne poviem, som s tým veľmi spokojný. Jedným dychom ale ďakujem aj Magdaléne Gajdošovej, kolegyni zo SNM, ktorá robila jazykovú korektúru a niektoré moje dlhokánske súvetia premenila na kratšie vety, vďaka čomu sa poslucháč v nahrávke nestratí,“ hovorí s úsmevom Juraj Kucharík. „Od začiatku bol plán dať čitateľom obe možnosti – staršia generácia ľudí nemusí vedieť používať QR kódy a siahne rovno po CD-čku, ale zísť sa môže aj mladším. QR kódy totiž odkazujú na úložisko SNM, ale človek nikdy nevie – technika býva náladová. Ďalšou „poistkou“ je možnosť stiahnuť si po načítaní audio priamo do mobilu.“

QR kódy sa síce nenachádzajú v reliéfnom rámčeku, ale určite nebudete mať problém ich nájsť. V úvodnej kapitolke sú totiž inštrukcie, ako s knižkou pracovať, a z nich sa všetko dozviete – ak sa na danej strane nachádza len jeden, situovaný je v hornom rohu, ak sú dva, treba ich hľadať hore aj dole. Koľko ich je, sa dočítate priamo v texte konkrétnej kapitoly. Nedalo mi a u pána Kucharíka som zisťovala aj to, či budú nahrávky dostupné akémukoľvek surferovi, keďže budú na webe SNM.

„Nie, schovali sme ich. Vypočuť si ich bude môcť len ten, kto má v rukách knižku Rimania na dotyk a načíta si ich prostredníctvom mobilu. Ale dôverne vám môžem povedať, že SKN Mateja Hrebendu v Levoči uvažuje o tom, že by publikáciu vydala ako zvukovú knihu, takže sa nám okruh čitateľov výrazne rozšíri. Je to síce hudba budúcnosti, ale keďže partitúra je hotová, možno nie až tak vzdialenej.“

 

Záber na matricu k obrázku náhrobného kameňa rímskej rodiny. V hornej časti sú rodičia, v dolnej dve deti.
Výrobe reliéfnych obrázkov predchádza výroba matrice. Zdroj: SNM

 

Obrázky odkrývajú pýchy depozitárov slovenských múzeí

Pri tvorbe katalógu Rimania na Slovensku sa podarilo zhromaždiť množstvo fotografií v naozaj špičkovej kvalite, preto sa od pracovnej tézy, že sa budú predmety kresliť, upustilo. Jednotlivé exponáty sa z fotografií akoby vyrezali, aby sa pre slabozrakých eliminovalo rušivé pozadie, zachovala sa farebnosť a tento obrázok sa prekryl reliéfom. V publikácii Rimania na dotyk si môžete prezrieť celkovo 14 exponátov, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu SNM – Historického múzea, SNM – Archeologického múzea, Múzea mesta Bratislavy a Podunajského múzea v Komárne. Slovo opäť odovzdávam Jurajovi Kucharíkovi.

„Priznám sa, že pôvodne som mal trošku inú predstavu, ale napokon som rád, že sa to takto vyvŕbilo. Dodnes najväčší amfiteáter na svete, ako i mnohé iné nápady museli bokom, reliéfnej podoby sa totiž dočkali predmety, ktoré patria k najvýznamnejším pamiatkam, aké sa podarilo získať počas archeologických výskumov na území Slovenska. Legendu o založení Ríma napr. reprezentuje minca zo 4. storočia, na ktorej je zobrazený známy motív vlčice, dojčiacej dvojčatá Romula a Réma, najdúchov z dreveného koryta, plaviaceho sa dolu prúdom rieky Tiber. V rímskej kultúre to bol častý a veľmi obľúbený motív a som rád, že sa nám s kolegom numizmatikom podarilo v našich zbierkach nájsť tento vzácny exponát.“

Kapitolu o fungovaní rímskej spoločnosti uzatvára obrázok náhrobku s vyobrazením celej rodiny, ktorý dnes uchováva múzeum v Komárne, stránky venované obchodu spestrila soška boha Merkúra, pamiatky, ktorá sa našla v Ivanke pri Dunaji, a amfora, typická nádoba na prepravu tekutých tovarov (predovšetkým vína a olivového oleja). Konkrétne túto získali archeológovia z náleziska v Gerulate a pozoruhodná je aj tým, že sa na nej zachoval nápis o vynikajúcich olivách, dnes by sme povedali reklamný slogan. Z bratislavských Rusoviec však pochádza aj typický rímsky meč, tzv. gladius, nádoba v podobe ženskej postavy či bronzová spona, vďaka ktorej možno spoznať niekdajšie rímske „módne trendy“, z okolia obce Iža zas mimoriadne vzácny medailón cisárovnej Faustiny mladšej, ktorý alegorickým spôsobom vyobrazuje jej rozlúčku s manželom Marcom Aureliom pred odchodom do bojov počas markomanských vojen.

 

Záber na farebný a reliéfny obrázok sošky boha Merkúra.
Soška boha Merkúra sa našla v Ivanke pri Dunaji. Zdroj: SNM

 

„Z čoho mám ale mimoriadnu radosť, je busta cisára Caracallu, ktorá predstavuje jeden z najvzácnejších exponátov SNM z doby rímskej,“ listuje ďalej v knižke jej autor. „Za pozornosť stojí z viacerých dôvodov, jedným z nich je to, že zväčša býva uložená v depozitári. Vystavuje sa skutočne zriedkavo. Matúšovi Vaculovi, autorovi všetkých reliéfnych obrázkov v publikácii, sa podarilo cisára vykresliť naozaj detailne – kučeravé vlasy, brada, ktorú, mimochodom, Rimania nosia až od 2. storočia, zvráskavené čelo, ktorým sa na jeho podobizniach zvyčajne zdôrazňuje prísny panovnícky pohľad. Nevidiaci a slabozrakí si ale budú môcť prezrieť aj typický pôdorys rímskeho domu a typickú mozaikovú podlahu z rozetiek. Predlohou tohto obrázka je podlaha z 1. storočia pred n. l., ktorú archeológovia odkryli na rímskej architektúre pod Bratislavským hradom.“

 

Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť

Keďže vydavateľom publikácie Rimania na dotyk je SNM, prezenčnému štúdiu sa budete môcť oddať vo vybraných organizačných zložkách a, pravdaže, v múzeách, ktoré na tvorbu obrazovej časti zapožičali pamiatky zo svojho zbierkového fondu. Prelistovať si ju však budete môcť aj v SKN Mateja Hrebendu v Levoči, v SNM v Martine, v základných školách pre deti so zrakovým postihnutím v Bratislave a v Levoči, jeden exemplár dostalo do daru aj KS ÚNSS Bratislava. V prípade, že máte záujem obohatiť o tento výnimočný kus svoju súkromnú knižnicu, môžete si ho objednať cez e-shop SNM a SKN Mateja Hrebendu v Levoči. Limitovaný počet bude k dispozícii za 99 eur, po vypredaní týchto zásob bude publikácia predávaná za výrobnú cenu 159 eur.

 

Na fotografii sedí za stolom starší nevidiaci muž a prezerá si reliéfny obrázok cisára Caracallu. Vedľa neho sedí mladší muž – autor publikácie.

 

Na fotografii sedí za stolom nevidiaca žena a prezerá si publikáciu. K nej sa skláňa ďalšia žena, odborná recenzentka publikácie, ktorá jej niečo vysvetľuje.
Jeden exemplár publikácie na vás čaká aj na KS UNSS Bratislava. Osobne nám ho priniesol jej autor Juraj Kucharík a jej pedagogická recenzentka Jana Hutťanová.

 

Publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.

 

Dušana Blašková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *