Vydajte sa v ústrety dobrodružstvu! Čaká vás cesta labyrintom, ktorému vládnu všetky živly našej planéty. V jednej chodbe páli oheň, a keď mu uniknete, sila vetra vás odfúkne priamo do rozbúrených vĺn. Voda sa s vami chvíľu poihrá, po tom vás ale zmetie za roh a nemilosrdne vyplaví na breh, kde sa vám vzápätí zachveje zem pod nohami. Na každom kroku na vás číha nebezpečenstvo a vašou úlohou je živly skrotiť, vrátiť im prapôvodnú harmóniu a zachrániť planétu. Zvoľte si panáčika, hoďte kockou a zahrajte si originálnu českú spoločenskú stolovú hru Labyront.
Začalo to jednou jedinou nevinnou vetou
Bude to dobrých 11 rokov, čo sa partia troch umelcov zo Vsetína pustila do tvorby reliéfnych obrazov. Prekrižovali s nimi Českú republiku i Maďarsko, osudnou sa ale stala výstava v škole pre deti so zrakovým postihnutím v Brne, kde sa jedno chlapča z mosta doprosta spýtalo, či by neurobili spoločenskú hru. Nasledovala chvíľa ticha, týždne rozhodovania, a napokon mesiace, ba roky vytvárania a zavrhovania rôznych verzií. O papierové, drevené i kovové prototypy Labyrontu sa raz slepecké múzeá určite pobijú, bitky o amulety živlov sa však medzi nevidiacimi a ich priateľmi nestrhávali – do obehu sa totiž nedostali. Aj dobre, pretože kovová verzia vážila úctyhodných 14 kíl, tam veru nehodno riskovať rozbúrené emócie.
Umelcov však nadšenie neopúšťalo, hoci hlavami krútili čoraz častejšie a čoraz prudšie. Znovu a znovu vyhutovali, čo a ako zmeniť. Hra ale v tejto fáze potrebovala iné, už technické riešenie a na to boli prikrátki. Vyslobodenie priniesol Miroslav Dančák, programátor CNC strojov z Valašska, ktorý vytvoril formu a začal vymýšľať technológiu na ručnú kusovú výrobu. Požiadavky, z ktorých kreatívci nie a nie ustúpiť, boli dve: hra musí byť magnetická a luminiscenčná. S prvou problém nebol, ale s tým, aby vrchnú vrstvu hracej dosky „naučil“ svietiť, sa trápil zhruba rok.
„Labyront, ako ho poznáme dnes, vznikne za niekoľko dní,“ vysvetlil mi na úvod nášho rozhovoru. „Do vytvorenej formy sa postupne naleje niekoľko vrstiev živice. Prvá je obohatená práve o svietiaci prášok, medzi druhú a tretiu sa na spevnenie vkladá plech. Tento proces trvá slabé dve hodinky, po vyklopení hmota zo ďalšie 4 tvrdne. Podklad si vždy uchováva pôvodný odtieň, prstence, ktoré predstavujú chodby labyrintu, rovnako ako znaky jednotlivých živlov sú farebne odlíšené. Keďže ale hovoríme o ručnej výrobe, každý kus je originál – farby občas prejavia vlastnú vôľu a po okrajoch sa jedna do druhej jemne vlejú. Vytvorí to zaujímavý, akoby dúhový efekt, takže Labyront je aj vizuálne atraktívny. Nie je preto ničím výnimočným, ak ho niekde zbadáte na stene ako dekoráciu.“
Pri pohľade späť však nemožno opomenúť ešte jednu dôležitú vec – hra nevznikala pre nás bez nás. Od samého začiatku po chodbách blúdili nevidiaci, v životopise hry sa skloňuje Dan z Brna a spolu s ním desiatky ďalších testerov, ktorí tvorcov usmerňovali v tom, ako sa popasovať s ostrými hranami, aké veľkosti hracej dosky a jednotlivých políčok budú prístupné aj dieťaťu, aj seniorovi, ako navrhnúť zámky špecifické pre každý zo štyroch amuletov, a napokon ako nevidiaci hráč podľa panáčika zistí, ktorým smerom sa má pohybovať. To bolo azda najjednoduchšie – treba ísť rovno za nosom! Tak im všetkým na počkanie dorástol.
V tajomných chodbách Labyrontu
Paralelne s tým, ako sa na hracej doske oblili hrany, aby bola dokonalým kruhom a tvarom pripomínala našu planétu, sa upravoval príbeh. Labyront totiž nie je adaptáciou žiadnej už existujúcej hry. Vychádza z legendy, podľa ktorej v pradávnych dobách ukryli múdri vládcovia na najodľahlejšom mieste sveta, vo vnútri posvätnej horskej jaskyne amulety zeme, vody, vetra a ohňa. Aby sa planéta mohla znovu nadýchnuť, musí človek nad týmito živlami získať kontrolu. Najväčším protivníkom ale nie je hráč oproti, ale čas. Slovo má opäť Miroslav Dančák.
„Na hracej doske, kruhu s priemerom asi 40 centimetrov, sú reliéfne vyznačené prstence s políčkami (prázdnymi – teda hladkými, alebo označenými symbolmi živlov). Uprostred sa nachádza pokladnica a v nej pevne uzamknuté štyri amulety. V pravidlách, ktoré sú na stránke www.labyront.eu k dispozícii v obrazoch i vo zvuku, ale ktoré na požiadanie pribalíme aj v Braillovom písme, uvádzame dva varianty hry. Ten jednoduchší je cesta do stredu Zeme, takže hráč musí čo najrýchlejšie preniknúť do pokladnice, vyhnúť sa nástrahám živlov a získať aspoň jeden z amuletov. Víťazí ten, kto ich získa najviac. Či sa vyberie doprava alebo doľava, je na ňom, o tempe, ak to tak možno povedať, rozhoduje šťastná ruka a numerická kocka (pravdaže, s číslami v Braillovom písme),“ objasňuje Miroslav Dančák. „Druhý variant je dynamickejší a hráč pri ňom môže preukázať aj svoje strategické myslenie. Tentokrát musí amulety zvnútra posvätnej horskej jaskyne vyniesť a na štartovacom poli, ktoré je cieľom jeho misie, vrátiť každému kusu zeme, plamienku ohňa, záchvevu vetra či kvapke vody harmonickú silu potrebnú na obnovu planéty. A keďže čas plynie naozaj rýchlo a treba sa ponáhľať, hráč môže na ceste hádzať nielen numerickou kockou, ale aj kockou znakovou.“
Priebeh a dynamiku hry teda určujú prírodné živly. Každý z nich má svoj znak (na hracej ploche, hlavičke panáčika, amulete v pokladnici ako i na jednej z dvoch hracích kociek), svoju farbu a svoj význam. Zem spoznáte podľa zelenej, asi centimeter dlhej vodorovnej čiarky. Ak na ňu naďabíte, jedno kolo si postojíte. Voda, znázornená modrou vlnkou, vás môže svojím prúdom zaniesť o dve políčka dopredu alebo dozadu, spaľujúci oheň vás prinúti ustúpiť a cúvnuť o niekoľko políčok, naopak, sila vetra vás poženie vpred. O tom, aké vzdialenosti budete musieť prekonať, rozhodne v oboch prípadoch šesťhranná náhoda s vybodkovanými číslami. Červené V symbolizuje plamene, žlté otočené S prúdy vzduchu. Posledným symbolom je špirála alebo duch, ktorému tvorcovia, rešpektujúc tisícročnú tradíciu, prisúdili bielu farbu. V hre môže vášho panáčika preniesť cez pevné hradby, teda cez prstenec na hracej doske. Či to ale bude dopredu alebo dozadu, je vždy otázne.
Na Slovensku máme už dva tímy
„Doma máme plné police spoločenských hier,“ priznala sa s úsmevom Slávka Holendová z Košíc, keď som sa jej pýtala na zážitky s Labyrontom. „Od malička sme s našimi chlapcami hrávali všetko, čo nám prišlo pod ruku. Keď ale začali horšie vidieť a napokon kvôli genetickej poruche, o ktorej existencii sme dovtedy nemali ani len tušenia, prišli o zrak prakticky úplne, väčšiny z nich sme sa jednoducho museli vzdať. Pochopiteľne, nechceli sme ich pripraviť o to, čo mali radi, čo im vypĺňalo voľný čas, preto som začala hľadať možnosti, ako by mohli aj naďalej športovať, naďalej sa venovať spoločenským hrám. Zo zvukového pexesa a kariet rýchlo vyrástli, musela som sa preto poobzerať po niečom náročnejšom.“
Strýčko Google vtedy neúnavnú pani Holendovú upozornil na hru Labyront. Reliéfnu, ručne vyrábanú, drevenú, ale pomerne drahú. Tvorcovia však na znížení ceny pracovali – oslovovali firmy, hľadali sponzorov a darcov – tak si povedala, že počká. Dva roky dozadu zachytila na Facebooku súťaž, lepšie povedané výzvu: Napíšte nám, pre koho by ste hru Labyront chceli.“ Napísala.
„Chlapcom som nič nepovedala, pravdupovediac, v tom štedrovečernom virvare som na to aj zabudla. Práve, keď sme šli rozbaľovať darčeky, poslal mi pán Dančák na FB správu, že Labyront je náš. Chytilo nás to od prvej chvíle! Už na prvý pohľad i prvý dotyk je to veľmi príťažlivé – vidieť, že si na tom dali záležať, popri tom je to ale aj veľmi prehľadné. Starší syn sa orientuje len hmatom, mladší sa donedávna ešte nad hraciu dosku nakláňal a dej sledoval aj zrakom, takže mu pomáhalo, keď to svietilo. To viete, že aj my s manželom sme si to vyskúšali so zavretými očami, ale nie sme na to zvyknutí a veľmi rýchlo sme sa stratili. Hráme teda každý po svojom – my očami, synovia rukami – a dokážeme pri tom presedieť celé hodiny! Väčšinou sa držíme pravidiel, chlapci ale pomerne rýchlo našli záľubu v ich obmenách a doslova sa vyžívajú vo vymýšľaní nových podmienok a nových prekážok. Bojujeme spolu o amulety, zachraňujeme planétu a vždy sa pri tom všetci spolu vynikajúco zabavíme.“
„Blížili sa Vianoce a my sme premýšľali, čím by sme 11-ročnému nevidiacemu synovi urobili radosť. Mali sme pexeso, Človeče, nehnevaj sa!, ale chceli sme niečo nové. Vyhľadávanie na internete ma zavialo na www.labyront.eu a bolo rozhodnuté,“ povedala mi Monika Suchoňová z Bučian pri Trnave. „Je to hra pre celú rodinu. Úžasné je, že je magnetická, takže všetko drží na svojom mieste, a že svieti, vďaka čomu sa ani naša mladšia dcérka nebojí týmto zábavným a napínavým labyrintom blúdiť po tme. Veľkým plusom je, že pravidlá sú pre deti veľmi zrozumiteľné, nepotrebujú dospelého, ktorý im ich bude znovu a znovu čítať a vysvetľovať. Ale priznávam, naši si ich občas prispôsobujú,“ dodáva s úsmevom. „Vidieť a cítiť, že na vývoji hry sa podieľali aj nevidiaci, naozaj to po každej stránke zohľadňuje a rešpektuje ich možnosti a schopnosti. To sa mi veľmi páči.“
Chcete si zmerať sily s prírodnými živlami a vydať sa na záchrannú misiu?
Výborne! Ak ste sa odhodlali vykročiť do spleti chodieb a skrotiť oheň, vodu, vietor i zem, stačí zájsť do e-shopu spoločnosti Labyront Games na www.labyront.cz, kde si za 2 990 Kč môžete hru Labyront kúpiť. Podrobné informácie získate na stránke www.labyront.eu a na Facebooku labyrontgames. Hru má v rovnakej cene v ponuke aj predajňa Sjednocené organizace nevidomých a slabozrakých ČR na www.tyflopomucky.cz. Na záver si dovolím ešte jedno malé upozornenie: na výrobu hry sa používajú aj materiály, ktoré za určitých okolností podliehajú vrtochom prírody. Pri extrémnych plusových i mínusových teplotách sa môže hracia doska mierne deformovať, preto je nutné uskladňovať ju v originálnom balení. Ostatné komponenty, súc dielom 3D tlačiarne, sú voči takýmto vplyvom imúnne.
Prajeme príjemnú zábavu!
Dušana Blašková
