Keď sa rozdávali talenty, šiel si dvakrát

A možno nešiel vôbec, možno ho nimi sudičky zahrnuli ešte v kolíske, keď ticho a voňavo spal. Ktohovie. Isté ale je, že tá, ktorá prisudzuje odvahu a obratnosť, na neho prinajmenšom jedným očkom žmurkla. Už o čosi dlhšie pri ňom pobudla pani, čo učí vnímať pôvab slov, ale i krásu nevypovedaného, a tá, vďaka ktorej svetom neustále znejú tóny a melódie. Celú noc pri ňom ale prebdela pani v šatách s pestrofarebnými machuľami. Literárne nadanie sa pretavilo do viacerých textov piesní, scenárov či do knižky pre deti s názvom Tulíňkovi, hudobné sa podpísalo pod produkciu skupiny Cold Licks a pod albumy otca Janka Ledeckého, potvrdením výtvarného cítenia, videnia i zručnosti sú maľby olejom i akrylom, knižné ilustrácie, komiksové stripy a komiksový seriál v časopise Playboy, samostatné komiksy či designovanie kombinéz pre sestru Ester. Predstavujeme vám Jonáša Ledeckého.

 

Kresba - na okrúhlom drevenom stole sú položené staré vychodené baganče.
Vo vychádzkových topánkach a s poviedkami Karla Čapka v kapse. Zdroj: jonasledecky.com

 

To, že Jonáš vidí svet trochu inak, si rodičia uvedomili, keď im ako malý priniesol obrázok indiána so zelenou pokožkou. Postupne odhalili, že má problémy s rozoznávaním červenej a zelenej, ich odtieňov a odlíšením podobných farieb (hnedej od zelenej alebo fialovej od modrej). Ak sú však farby poriadne sýte, dostatočne kontrastné a osvetlené (ako napr. na semafore), dokáže ich identifikovať bez problémov.

V prípade, že človek nemá žiadnu inú diagnózu, pod ktorú by sa oftalmológ podpísal, porucha farbocitu nemusí byť na ceste za snami a úspechom neprekročiteľnou prekážkou. Nejeden výtvarník už takto prekračoval. Vedela som, že španielskemu renesančnému maliarovi, sochárovi a architektovi El Grecovi sa spätne diagnostikoval astigmatizmus, ale že svetoznámi Vincent van Gogh, Claude Monet či Edgar Degas nerozoznávali toľko farieb, koľko by zdravé ľudské oko rozoznávať malo, bola pre mňa novinka. A ak sa prizrieme tvorcom komiksov, môžeme zoznam rozšíriť o mená ako John Byrne (ktorý vdýchol život X-Menom alebo Spidermanovi), Albert Uderzo (autor Asterixa), a to ani zďaleka nie sme na konci. Priznám sa, že toto odhalenie zmiernilo moje prekvapenie z toho, že sa Jonáš Ledecký napriek deuteranomálii rozhodol pre štúdium na strednej škole reklamnej a umeleckej tvorby. Nedôvere niektorých učiteľov a profesorov sa, pravdaže, počas povinnej i nepovinnej dochádzky vyhnúť nedalo, ani horším známkam napr. pri vyfarbovaní topografickej mapy Českej republiky či na hodinách farebnej teórie, ale on sám bol presvedčený, že to pôjde.

„Väčšina mojich ilustrácií je čiernobiela. Začínam vždy ceruzou na papier, pokračujem atramentovými linerami a plniacimi štetcami. Ale ani farbám sa nevyhýbam. Nijako zvlášť o nich nepremýšľam, jednoducho používam tie, ktoré sa mi akurát hodia. To, že niektoré z nich rozoznám lepšie, iné horšie, nehrá žiadnu úlohu,“ objasnil mi situáciu Jonáš Ledecký. „Stalo sa, že som na komikse spolupracoval s ďalšími výtvarníkmi, ktorí moje kresby vyfarbovali (jednak som si až tak s farbami neveril, jednak nás vtedy prenasledovali termíny a takto sme si ušetrili čas), viaceré svoje kresby však vyfarbujem v počítači, takže ich môžem pohodlne upraviť aj sám. Nedávno som takto ilustroval knihu detských básničiek o zvieratkách Verše potrhlé, ktorej autorom je môj otec. Musím povedať, že tá práca ma veľmi tešila. Knižné ilustrácie majú viacero podôb, mňa najviac baví tá výpravná, keď príbeh môžem niekam posunúť, dorozprávať ho, nielen navodiť atmosféru. Kniha mala veľký úspech, takže by sme sa chceli pustiť do druhého dielu,“ uzatvára s úsmevom.

 

Prvý komiks Jonáša Ledeckého KIWI - ukážka jednej strany
Prvý komiks Jonáša Ledeckého KIWI. Zdroj: jonasledecky.com

 

Komiks ako vášeň

Vedeli ste, že prvé kreslené príbehy či reklamné komiksy sa objavili ako prílohy amerických nedeľných novín koncom 19. storočia v USA? O čosi neskôr (v 30. rokoch 20. storočia) si mládež z časopisov už vystrihovala Tarzana, Mickey Mousea či Flasha Gordona, a keď sa na trhu objavil mimozemšťan, ktorý prijal identitu novinára Clarka Kenta, a o čosi neskôr Batman, prepuklo v Spojených štátoch amerických hotové šialenstvo a v dejinách odštartovala zlatá éra komiksu. Do strieborna sa začala sfarbovať v 50 rokoch, kedy superhrdinov v superkostýmoch, ktorí vďaka svojim superschopnostiam dokázali čeliť superzločincom vystriedali sci-fi, westernové, kriminálne, hororové alebo romantické komiksy. O to, aby nadpriemerné a nadľudské hlavné postavy predsa len celkom neupadli do zabudnutia, sa v tých časoch postaral jeden zatúlaný rádioaktívny pavúk (Spider-Man), Zmutovaný gén, ktorý sa u zopár jednotlivcov objavil v dôsledku evolučného skoku (X-Meni), a ak sa popozeráme po starom kontinente, čarovný nápoj, ktorý obyvateľom dedinky v Galii dodával nadľudskú silu (Asterix).

Pravdaže, životné osudy všetkých týchto hrdinov počas ich dlhoročnej mediálnej kariéry usmerňovalo množstvo scenáristov a výtvarníkov, preto hovoriť v prípade Jonáša Ledeckého o inšpiráciách americkou komiksovou superhrdinskou produkciou ako celkom nie je veľmi presné. Študoval rukopis legiend ako John Byrne (autor napr. X-Menov), Mike Mignola (Hellboy) John Romita Jr. (napr. Spider-Man), Todd McFarlane a Greg Capullo (Spawn), Jim Davis (Garfield), Albert Uderzo (Asterix) a postupne sa ťahy „len tak na skúšku“ začali ukladať do prvého vlastného komiksu. V roku 2009 mu ako pätnásťročnému vyšiel pod názvom KIWI. Koncom roku 2014 sa na trh dostalo pokračovanie KIWI: Frajeři choděj. V súčasnosti sa vtáča uhniezdilo v magazíne Paraple.

„Ako dieťa ma fascinovali nelietavé vtáky. Uvedomil som si, že práve z toho paradoxu sa dá veľa vyťažiť a cezeň vtipne poukázať na množstvo ľudských vlastností, najčastejšie na sebaľútosť,“ vrátili sme sa s Jonášom na začiatok, čiže do lavice 6. triedy ZŠ, na hodiny matematiky, kde si žiak Ledecký kreslil do zošita vtipy. Uchvátilo ho totiž, že prostredníctvom komiksu možno prerozprávať celý príbeh a že na rozdiel od knihy, kde si čitateľ všetko vizualizuje sám, alebo filmu, kde je obraz výsledok kompromisu, má autor komiksu absolútnu kontrolu nad tým, ako ho bude čitateľ vnímať. „O nejakých prepracovaných ilustráciách sa ale hovoriť nedá. Bola to jednoduchá čiernobiela štylizácia v linke, zdalo sa mi, že takto to najväčšmi sedí k štýlu humoru.“

Priblížte nám, prosím, ako vlastne komiks vzniká, myslím, keď si ním už človek nemusí spríjemňovať hodiny matematiky, ale môže sa mu oddať naplno. Vy ako výtvarník dostanete námet, hotové texty, alebo tvoríte spolu s autorom dialógov?

„Býva to rôzne. Pracoval som aj podľa scenárov spoluautorov, ale radšej si príbehy vymýšľam a píšem sám. Prácu vždy odštartuje nejaký námet. Napíšem si scenár, popíšem jednotlivé scény, dialógy a rozpočítam panely na stránku. Potom si urobím storyboard, teda hrubú verziu komiksu, ktorú kreslím na malý formát. V tejto fáze musím vyriešiť tvary panelov, umiestnenie bublín s dialógmi, celkovú štruktúru a kompozíciu, aby sa komiks dobre čítal. Keď som s tým spokojný, prichádza na rad samotná kresba. Najprv kreslím ceruzou, linky povyťahujem atramentom, všetky archy naskenujem a v počítači ich vyfarbím. Poslednou fázou je tzv. lettering, osadenie všetkých textov (bublín, zvukových efektov a pod.). Tie prípravy sú najzábavnejšie, samotná kresba býva otročina, pretože si vyžiada hodiny a hodiny za stolom.“

 

Kráľ Karel IV. v komikse, čiernobiela kresba

Kráľ Karel IV. v komikse, farebná kresba
Jeden z najvýznamnejších panovníkov vrcholného stredoveku Karel IV. v komikse. Zdroj: jonasledecky.com

 

Českí velikáni v komikse

Otvoriť tie správne dvere do komiksového sveta pomohlo Jonášovi Ledeckému spracovanie príbehu jedného z najvýznamnejších panovníkov vrcholného stredoveku. Po strednej škole zašiel s portfóliom svojich prác za šéfredaktorom časopisu ABC Zdeňkom Ležákom, ktorý mu ponúkol spoluprácu na komikse o Karlovi IV., do ktorého sa pri príležitosti blížiaceho sa 700. výročia jeho narodenia akurát ako scenárista pustil. V prospech mladého výtvarníka hral nezameniteľný štýl, inklinácia k superhrdinskému prúdu a fakt, že dokázal kresliť zvieratá, najmä kone. A tak vznikol Karel IV. Pán světa, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Albatros začiatkom mája 2016. Pošepkám vám, že originálny návrh obálky bol v tom istom roku súčasťou dražby na charitatívnej akcii Pomozte dětem.

 

Karel IV. ako malý chlapec s dreveným koníkom v ruke, čiernobiela kresba

Karel IV. ako malý chlapec s dreveným koníkom v ruke, farebná kresba
Karel IV. rukou Jonáša Ledeckého. Zdroj: jonasledecky.com

 

„O čosi neskôr sa na pretras dostal nápad prekresliť R.U.R.,“ pokračuje Jonáš Ledecký. „Na mňa to v tej dobe bolo priveľké sústo, ale pozdávala sa mi myšlienka urobiť komiks podľa Karla Čapka. Prišli mi na um jeho Povídky z jedné a druhé kapsy. Vybral som päť z nich, ktoré boli na komiksové spracovanie najvhodnejšie a začal som písať scenáre. Aby sme stihli termín Čapkovho výročia, oslovil som niekoľko ďalších výtvarníkov: Matyáša Namaia, Stana Sola, Petra Straníka a Martina Pospíšila. Ja sám som kreslil dve poviedky, a to Případ dr. Mejzlíka a Vražedný útok.“

Treba povedať, že netradičné spracovanie Čapkovho hľadania pravdy a spravodlivosti prijala široká verejnosť, dokonca i kritika (šlo o legendu, takže zvlášť prísna) veľmi pozitívne. Priam cítite, ako recenzenti v duchu pritakávali, píšuc „autor ide po zmysle“, „ostáva verný Čapkovmu jazyku“, „os deja nevychyľuje“ „čitateľa, pravdepodobne aj s originálom neoboznámeného, prevedie príbehom s gráciou“ a „úspešne stupňuje pocit zvedavosti a napätia“.

 

Ukážka z komiksu Případ Dr. Mejzlíka
Z komiksu Případ Dr. Mejzlíka. Zdroj: jonasledecky.com

 

Šaty robia človeka a kombinézy superhrdinu

Ale aby ste držali krok aj v spoločnosti fanúšikov zimných športov, pospytovala som sa na jedno z tajomstiev úspechu svetovej špičky v zjazdovom lyžovaní a snowboardingu Ester Ledeckej. Pretože ono takisto súvisí s Jonášom a jeho komiksovou tvorbou.

„Nápad urobiť z Esterky takého “Ironmana“ som dostal počas ZOH 2014 v Soči, čo bola jej prvá olympiáda a od štartu ju nemohlo nič odradiť, dokonca ani zranenie chrbtice. Keď som videl, ako v takých bolestiach dokáže bojovať, cítil som, že bude potrebovať aj trochu psychickej podpory. Navyše, chcel som, aby medzi ostatnými pretekárkami vyzerala naozaj dobre a aby ju každý poľahky rozoznal,“ zaspomínal si Jonáš Ledecký. „A tak som pre ňu navrhol kombinézu, ktorá vyzerá ako jej exoskelet. Na helme si môžete všimnúť malé zlaté krídla, tie sú alúziou na zlaté krídla na sandáloch posla olympských bohov menom Hermes, boha rýchlosti, športu a športovcov. Ich tvar som poskladal z písmen S, T a R (eSTeR), ktoré sestra používa ako svoje logo. Členovia jej tímu majú na bundách logo All STR Team.“

Reprezentantka, ktorej bratova tvorivosť zlúčila do jednej viaceré jej lásky (sneh, rýchlu jazdu a kresleného Iron Mana, Kapitána Ameriku či Spider-Mana), netají svoje nadšenie. Držíme palce, aby sa vďaka unikátnej kombinéze s komiksovým motívom zakaždým menila na superhrdinku a aby sa ako na zlatých krídlach neohrozene nechala unášať priamo za zlatými medailami.

 

Ester Ledecká v unikátnej kombinéze s komiksovým motívom, v jednej ruke drží snowboard a v druhej bábiku Barbie oblečenú v rovnakej kombinéze.
Vďaka unikátnej kombinéze s komiksovým motívom sa Ester Ledecká mení na superhrdinku. Zdroj: jonasledecky.com

 

V mene čitateľov Dúhovky veľmi pekne ďakujem za výlet do farebného sveta zázrakov, kde dobro víťazí nad zlom a kde nádej a spravodlivosť ešte neumreli.

 

Dušana Blašková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *