V stredu 20. mája 2020 bol v Zbierke zákonov SR pod číslom 124/2020 Z.z. zverejnený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2018-104 z 2. apríla 2020 vo veci nesúladu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 5 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 19 písm. b) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Zástupcovia občanov so zdravotným postihnutím dlhodobo (vlastne už od zavedenia vekovej hranice 65 rokov v prípade poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu i v prípade peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v roku 2001) poukazovali na diskriminačný charakter týchto ustanovení z dôvodu veku. Štátne orgány ani poslancov NR SR sa nám však o „svojej“ pravde presvedčiť nedarilo. K zrušeniu vekových diskriminačných ustanovení v zákone o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia však napokon predsa len došlo a zásadný podiel na tom má komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Po oznámení o výsledku rokovania pléna ústavného súdu vydala vyhlásenie, z ktorého tu uvádzame podstatnú časť:
„Ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím som od vzniku úradu (1. marca 2016) z pohľadu ochrany ľudských práv upozorňovala na to, že peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia sú z dôvodu vekovej hranice diskriminačné, že pre uvedenú skupinu ľudí so zdravotným postihnutím neexistuje zo zákona žiadna alternatíva pomoci štátu a že neexistuje legitímny dôvod na vekové obmedzenie pre priznanie peňažných príspevkov. Už v prvej Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2016 som na tieto diskriminačné ustanovenia upozornila.
Ústavný súd Slovenskej republiky to na neverejnom zasadnutí pléna 2. apríla 2020 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 16/2018 potvrdil. Posudzoval súlad ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúcich sa vekovej hranice 6 rokov a 65 rokov podľa § 22 ods. 2 na získanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a vekovej hranice 65 rokov podľa § 34 ods. 3. na získanie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
Ako komisárka som niekoľkokrát žiadala Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR o zmenu ustanovení zákona, avšak toto sa s argumentáciou nestotožnilo so slovami, že k danému problému neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by diskrimináciu potvrdilo. Nakoľko sa mi uvedenú zmenu nepodarilo presadiť ani v pracovnej skupine na prípravu novely zákona o kompenzáciách účinnej od 1.júla 2018, rozhodla som sa podať podnet na Ústavný súd SR z dôvodu rozporu zákona s Ústavou SR a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná – Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vzhľadom na zákonné prekážky a nedostatok pôsobnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím namietať nesúlad zákona s medzinárodnou zmluvou na ústavnom súde, postúpila som tento podnet spolu s vypracovaným materiálom odôvodnenia a podnetmi, ktoré sme riešili na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, koncom decembra 2017 kancelárii verejnej ochrankyne práv so žiadosťou o podanie podnetu na Ústavný súd SR.
Verejná ochrankyňa práv sa s argumentáciou stotožnila a rozšírila ju o dôvody patriace do jej pôsobnosti. Následne podnet na ústavný súd podala 4. septembra 2018, pričom 14. novembra 2018 ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie. To bol už polovičný úspech podania. 2. apríla 2020 sme sa dočkali očakávanej zmeny a teším sa, že spolupráca s verejnou ochrankyňou práv našla pozitívny záver.“
Praktické dôsledky
Zo záverečných bodov odôvodnenia nálezu ÚS vyplýva, že úlohou Národnej rady SR bude do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR ustanovenie § 22 ods. 2 prvú vetu v časti „najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku“ a druhú vetu „Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku.“ a ustanovenie § 34 ods. 3 v časti „najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku“ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia uviesť do súladu s vyššie citovanými článkami Ústavy SR a vyššie citovanými ustanoveniami medzinárodných zmlúv, inak tieto ustanovenia stratia platnosť. Účinnosť, teda uplatnenie v praxi, strácajú citované ustanovenia dňom vyhlásenia nálezu ÚS v zbierke zákonov, t.j. dňom 20. mája 2020.
V praxi to v prípade osobnej asistencie znamená, že od 20. mája 2020 nemôžu úrady práce zamietnuť žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu z dôvodu, že žiadateľ nedosiahol vek 6 rokov, resp. žiadateľ dovŕšil vek 65 rokov a pred dosiahnutím tohto veku príspevok na osobnú asistenciu nepoberal.
Ak máte záujem prečítať si nález ÚS v plnom znení, nájdete ho v Zbierke zákonov SR pod číslom 124/2020, resp. na stránke www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/124/.
Milan Měchura
