Jozef Balužinský sa v našich kruhoch preslávil tým, že návštevníkom so zrakovým postihnutím sprístupnil kultúrne inštitúcie. Hrad a skanzen v Starej Ľubovni prakticky (vodiacimi líniami, sprievodcom v Braillovom písme, drevenými tabuľkami s bodkovaným popisom
či bronzovou maketou hradu, mnohé exponáty opustili vitríny, aby sa dali prezerať hmatom, iné boli nahradené modelmi), ostatné kultúrne inštitúcie teoreticky (organizovaním konferencií o dobývaní nedobytného). Odvtedy tento oduševnený muzeológ zmenil pôsobisko, ale sprístupňovanie expozícií všetkým bez rozdielu sa stalo takpovediac vodiacou líniou jeho práce. S podporou Ministerstva kultúry SR opakovane na túto tému organizuje konferencie a vytvára priestor pre pracovníkov múzeí, zástupcov ľudí s akýmkoľvek znevýhodnením a odborníkov z podnikateľského a univerzitného prostredia – taká malá tripartita, ktorá pomaly, ale isto humanizuje kultúrne inštitúcie na celom Slovensku. Posledný jeho počin sa uskutočnil 5. – 7. novembra v múzeu v Dubnici nad Váhom.
Múzeá nemôžu byť len múzeami. Inak skončia v múzeu
Kto prišiel na konferenciu s cieľom nechať sa inšpirovať, nemohlo mu vadiť, že Soňa Šóky z Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici prekročila časový limit. Uviedla množstvo príkladov aktivít, ktoré môžu múzeá a knižnice pre rôzne cieľové skupiny urobiť – od premietania komentovaných filmov až po najrôznejšie zábavné súťaže. Mal som tú česť zúčastniť sa niekoľkých akcií, za ktorými stála, a musím povedať, že jej tvorivý duch je obrovský. Neustále hľadá, nachádza a koná.
Menším sklamaním bol pre mňa príspevok Elišky Hluší, vedúcej oddelenia dokumentácie slepeckej histórie Technického múzea v Brne. Venovala sa bilancii najväčších výstav a ja som sa v tom množstve dát a tém celkom stratil. Z vlastnej skúsenosti ale viem, že tak múzeum, ako aj oddelenie má exponáty, o ktorých by sa dalo hovoriť veľmi dlho a zaujímavo. Inak, oddelenie je pre absolventov slepeckého školstva raj spomienok a navštíviť ho veľmi odporúčam.
Evu Mauritzovú zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši si predstavovať nemusíme. Séria výstav Fragmenty z prírody hovorí jasnou rečou. Jej záber je však širší, čo dokumentovala príspevkom Špeciálne vzdelávacie programy a výstavy pre znevýhodnené skupiny návštevníkov.
Organizátor a moderátor v jednej osobe neskrýval svoju radosť z toho, že sa mu prvýkrát podarilo získať zástupcu Národného múzea v Prahe, navyše Slovenku. Petra Štůlová nám vo svojom príspevku (prednesenom v materčine) priblížila úpravy, zmeny a novinky posledných rokov, napr. nový bezbariérový hlavný vchod, špeciálne prehliadky pre skupiny návštevníkov so zdravotným postihnutím, čo pochvalne potvrdila aj nevidiaca Eliška Hluší z Brna.
O slovo sa prihlásila aj ÚNSS
Ja som sa podelil so svojimi skúsenosťami so sprístupňovaním kresleného humoru nevidiacim a slabozrakým ľuďom, Ján Podolinský pripravil informácie o aplikácii Sám v múzeu, na vývoji ktorej aktívne spolupracoval a ktorá ľuďom so zrakovým postihnutím pomôže pohybovať sa po budove plnej artefaktov bez pomoci vidiacej osoby, vedúci CETIS-u Peter Teplický pokračoval na tému prístupný web – prvý kontakt návštevníka s kultúrnou inštitúciou.
Z inej pôdy
Vzdelávacie inštitúcie reprezentovali riaditeľka SŠI pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave Sandra Botlíková, ktorá sa zamerala na prístupnosť výstav pre školopovinné deti, ich aktuálnosť, trvanie a často i nedostatočnú propagáciu, z Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK sa otázkou zohľadňovania špecifík zdravotne znevýhodnených v metodike hodnotenia prístupnosti výstav v múzeách a galériách zaoberala Jana Lopúchová. Množstvo skvelých príkladov kultúrnych ustanovizní oslobodených od bariér nám predložili Zuzana Čerešňová a Natália Filová Z Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania (CEDA), ktoré funguje pri Fakulte architektúry STU v Bratislava, technológie na sprístupnenie kultúrnych a vzdelávacích programov (prednášok, seminárov, besied a pod.) účastníkom so zmyslovým postihnutím prítomným zhrnul Svatoslav Ondra zo Střediska Teiresiás z Masarykovej univerzity, ktoré je špecializovaným univerzitným pracoviskom a v súčasnosti poskytuje svoje služby vyše 500 študentom.
Podnikateľský sektor zastupoval Tibor Lieskovský z firmy AI-MAPS, s. r. o., ktorá vyvinula Softvér na tvorbu hmatových orientačných máp využitím 3D tlačiarní (čitatelia Dúhy sa o ňom mohli podrobnejšie dočítať v predošlom čísle).
Neústupní vo vstupnom, prístupní k prístupnosti
Súčasťou konferencií o sprístupňovaní kultúrnych inštitúcií je zakaždým inšpiratívna prehliadka. Začiatkom novembra sme ich absolvovali dve: prvú v múzeu v Dubnici nad Váhom, druhú v Sliezskom múzeu v Katoviciach. Okrem zariadenia na identifikáciu vôní ma zaujali reliéfne prevody obrazov pre nevidiacich, popisy v Braillovom písme (hoci ich bolo pomenej), makety a zážitkové exponáty. Vedeli ste, že Sliezske múzeum je vybudované v niekdajších baniach, preto tam musia denné svetlo špeciálne zvádzať až do podzemia? Je to obrovský komplex, na prehliadku vymedzené 2 hodiny ani zďaleka nestačili, no na zablúdenie by stačili určite.
Záver konferencie patril mimoriadne čulej diskusii. Otvorili sa témy ako inovatívne formy spoznávania histórie a zážitkové priblíženie expozícií, záujem zriaďovateľov organizovať výstavy pre čo najširšiu verejnosť, ekonomické tlaky a požiadavky škôl o bezplatné návštevy. Dotkli sme sa aj sprístupňovania exponátov hmatom, kde stále ešte narážame na určitú rezervovanosť. Muzeológovia hovorili o ochrane nenahraditeľných exponátov a nedostatku prostriedkov na makety. Tu chcem poďakovať Jozefovi Balužinskému, že bol na našej strane a kritikou do vlastných radov nešetril.
Josef Zbranek
