Hra Ste medzi nami priblížila životy ľudí so zrakovým postihnutím. Režiséri naplnili scénky humorom aj smutnejšími príbehmi. V inscenácií zaznela aj vlastná tvorba skupiny Katarakta.
Herci so zrakovým postihnutím z Divadla Zrakáč predviedli 6. apríla už druhú autorskú hru Ste medzi nami. Hra odhaľuje príbehy ľudí so zrakovým postihnutím a rôzne situácie, s ktorými sa denne stretávajú.
Cieľom Divadla Zrakáč bolo poučiť ľudí o zrakovom postihnutí, predviesť správne sprievodcovské techniky, vysvetliť zásady správnej komunikácie a priblížiť nepríjemné situácie humorným spôsobom.
Inšpirovali nás herci aj publikácia ÚNSS
Režiséri sa inšpirovali publikáciou Sme medzi vami, ktorú vydala Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. „Spolu s kolegom sme usúdili, že táto publikácia bola výborná na dramatizáciu, pretože sa nám páčil jej jazykový štýl. Nie je náhoda, že aj názov hry je podobný, len sme ho otočili,“ vysvetľuje režisér Pavol Viecha.
Režisérov zrakové postihnutie neodrádzalo. „S hercami sa nám pracovalo jednoducho, pretože mali už nejaké skúsenosti, sú celkom zohratí. Majú výrazné osobnosti, sú jedineční. Okrem toho sú bezočiví, nedochvíľni a stále vodia psov na skúšky (úsmev),“ opisuje režisér Matej Feldbauer.
Svojou kvapkou prispeli aj herci
„Už sa mi stalo, že mi chcel cudzí človek ponúknuť peniaze alebo mi chcel pomôcť, aj keď som pomoc nepotreboval. Napríklad u očnej lekárky alebo u kaderníčky ma sprevádzali tak, že boli otočení tvárou ku mne a ťahali ma za sebou,“ opisuje svoje skúsenosti Peter Zbranek.
Na javisku si mohli herci vyskúšať aj životy iných ľudí. „Hral som SBS-kára, ktorý nechcel nevidiacu pustiť do podniku. To je práve tá situácia, keď som si istý, že niečo také by som zažiť nemohol. Je to možnosť byť trochu hrubší, aj keď ja taký nie som,“ komentuje Stanislav Slávo Sokol.
Nie len radosti, ale aj starosti
Okrem humorných scén herci ukázali aj svoje trpké skúsenosti, hodnoty a niečo zo svojej osobnosti. „Zo začiatku som s tým mala problém. Na každej skúške som „revala“ ako malé decko, ale myslím si, že je potrebné hovoriť aj o takýchto veciach, pretože je veľa ľudí, ktorí majú nejaký problém a čím dlhšie sa to zatajuje, tým je to horšie. Myslím si, že verejnosť potrebuje vedieť, že nie všetko je ružové a dokonalé,“ hovorí Lucia Medveď Pataková.
„Bolo mi do plaču, keď som mala posledný monológ a hovorila som o tom, aký mám k dcére vzťah, ako mi pomáha. Je to ťažké, ale myslím si, že otvoriť sa pred ľuďmi a ukázať možno aj svoje hlbšie pocity nie je zlé, aby si aj ľudia uvedomili, ako sa správať k nevidiacim,“ konštatuje Silvia Milošovičová, vedúca občianskeho združenia Zrakáč.
Vlastná hudba aj texty
Autorom hudobnej produkcie je skupina Katarakta. Hudobný podklad pripravil Peter Zbranek a o texty a spev sa postarala Zuzana Hrebičíková. Hudobná ukážka mala baladickú časť s názvom Vtáčia perspektíva a rytmickú časť s názvom A tak si lietam. „Mali sme si pripraviť okolo 10 viet o tom, ako nás ovplyvnilo zrakové postihnutie. Celý text je prierez môjho života. Aj vďaka „zrakovine“ či hudbe, respektíve umeniu vôbec, beriem život s nadhľadom, z vtáčej perspektívy. Druhá časť A tak si lietam je rytmickejšia. Napísala som ju pri fľaši ružového vína. Hovorí o mojom vitálnom prístupe k životu.“ komentuje Zuzana Hrebičíková.
Čo môžete očakávať?
V prvej časti hry herci predviedli scénky, v ktorých kritizovali nesprávne správanie verejnosti k ľuďom so zrakovým postihnutím. Tiež ukázali divákom najčastejšie chyby v komunikácii alebo chyby pri sprievodcovských technikách. Scénky boli prifarbené jemnou iróniou a sarkazmom. Stvárnili rôzne situácie, s ktorými sa v bežnom živote stretli. SBS-kár, ktorý nechcel do klubu pustiť nevidiacu alebo priveľmi aktívni ľudia, ktorí chceli pomôcť, aj keď ich pomoc nebola potrebná. Kompozícia inscenácie je jednoduchá. Scénky na seba nadväzujú aj vďaka rozprávačovi, ktorý jednotlivé časti prepája svojím príhovorom. Preto aj hra nepotrebuje komentár. Počas celého predstavenia prevláda hovorový jazykový štýl, v niektorých častiach sa priblíži aj umeleckému alebo náučnému štýlu. Miestami sa objavia aj vulgárne slová. Hovorené časti tak zaujmú aj mladšie ročníky. Divadlo Zrakáč dokáže spojiť humor a šok. Humorné časti sa striedajú s citlivými pasážami, ktoré dej posunú do druhej polovice. Herci v nej ukazujú emotívnejšie príbehy zo svojho života. Stvárňujú tak, že aj ľudia so zrakovým postihnutím zažívajú niekedy krásne, inokedy smutnejšie časy. Herci využili v hre aj iné svoje schopnosti – hru na fujare či klavíri alebo spev. Text piesne od Zuzany Hrebičíkovej je miestami uštipačne ironický, ale pravdepodobne pre nezainteresované okolie menej zrozumiteľný. Pieseň bola zaspievaná kvalitne, čomu pomohla farba hlasu speváčky a klavírny sprievod. Na konci Peter Zbranek v sprievode klavírnych tónov priniesol krásnu myšlienku. Vyznal svoju lásku k hudbe, ktorou sa živí.
Pozvánka
Ak ste práve oľutovali, že ste hru nevideli, môžete ísť na niektorú z repríz. Divadlo Zrakáč s hrou vystúpi 29. mája a 18. júna v Modrom salóne SND. Lístky si môžete kúpiť aj cez internet na webovej stránke SND.
Divadlo Zrakáč
Divadlo Zrakáč založil v roku 2010 režisér Jozef Pražmári. Tvorí ho skupina nevidiacich, slabozrakých a vidiacich tvorcov. Divadlo doteraz predstavilo päť hier, z toho dve boli autorské – Vzťahovačky a Ste medzi nami.
Ivana Potočárová
