S rešpektom sa učia krájanie ostrým nožom i zalievanie horúcou vodou. Tak, aby to dokázali učiť iných.
Akreditovaný kurz pre sociálnych pracovníkov so zameraním na sebaobsluhu ľudí so zrakovým postihnutím sa uskutočňuje po niekoľkoročnej pauze. „Vyžiadala si ho potreba vzdelávania pracovníkov v oblasti sociálnej rehabilitácie v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), pre ktorých je táto činnosť základom ich práce,“ hovorí hlavná školiteľka Milota Strončeková z Martina.
V aktuálnom kurze, ktorý začal vlani a pozostáva z viacerých blokov vyučovania a praxe, sa vzdeláva desať pracovníkov stredísk ÚNSS. Po absolvovaní budú pôsobiť v rôznych častiach Slovenska.
Končí sa praxou a skúškami
V decembri sa uskutočnil prvý, základný výučbový týždenný blok. „Venovali sme sa vareniu, hygiene pri stole, mikro a makroorientácii. Súčasťou bolo napríklad krájanie pečiva a surovín, čistenie zeleniny, varenie, orientácia na kuchynskej linke, zalievanie horúcou vodou kávy a čaju, prelievanie z pohára do pohára. Teda bežné činnosti, ktoré človek robí prakticky denne,“ opisuje Strončeková.
Druhá časť, ktorá sa uskutočnila vo februári, bola zameraná na upratovanie, osobnú hygienu, údržbu odevov, obuvi, rozoznávanie mincí a rôzne záujmové činnosti. Po týchto blokov bude nasledovať povinná prax, kedy pracovníci už musia pracovať s konkrétnym klientom vo vlastnom prostredí, samozrejme, pod odborným dozorom a tiež s účasťou školiteľky, ktorá posúdi takúto prax a pomôže napríklad radou, úpravou postupu a podobne. Kurz sa končí testom s teoretickou i praktickou časťou, kedy budú mať účastníci za úlohu vypracovať vzorovú 45-minútovú hodinu.
Základom sú vedomosti, zručnosti, no aj flexibilita
Absolventi budú pripravení na to, aby vedeli vyučovať sebaobsluhu v priestoroch príslušných krajských stredísk, no aj v domácnosti klienta.
„Mali by byť tiež dostatočne flexibilní, čo sa týka výberu pomôcok i postupov, tak aby vedeli vybrať tie, čo konkrétnemu klientovi takpovediac lepšie sadnú do ruky. Treba ovládať nielen špeciálne pomôcky, no vedieť vybrať aj z tých bežných tak, aby boli v domácnosti človeku so zrakovým postihnutím užitočné. Výcvik v sebaobsluhe nie je nikdy rovnaký, každý klient je iný, má iné potreby, možnosti a s tým treba rátať,“ zdôrazňuje Strončeková.
Súčasnú skupinu Strončeková hodnotí ako nádejnú. „Všetci sú jednoducho šikovní,“ usmieva sa. Na prvom výučbovom bloku im dalo najviac zabrať zalievanie horúcou vodou bez pomoci zraku – s klapkami na očiach. Rešpekt mali aj pri krájaní ostrým nožom. Vzdelávanie by mali noví školitelia ukončiť ešte pred letom.
(ht)
