V ZO Martin už nájdete košikárov i drotárov. Tá dokáže pliesť a háčkovať na prstoch, ten tkať na stolových i príručných krosnách. Jeden je nadšenec patchworku, druhý servítkovania, tretí výroby mydiel či sviečok. Vlani sa ale všetci svorne zamilovali do plstenia.
Plstenie je staré ako ľudstvo samo. Keď neveríte, skusmo sa pred ktorýmkoľvek archeológom zmieňte napríklad o tureckých nástenných maľbách z obdobia 6500 až 3000 pred Kristom, alebo sa vytiahnite s 5. storočím pred n. l. s nálezmi vnútri zamrznutej hrobky kočovného kmeňového náčelníka v južnej Sibíri. Možností však máte oveľa viac. Ešte sú tu rímski vojaci a ich ochrana pred šípmi, tuniky, ponožky a topánky, predkovia Nórov z doby železnej a ich pohrebiská. Keby ste sa ocitli v kruhu cestovateľov, blysnúť sa môžete vedomosťami o tom, že plstiť sa plstia napríklad jurty mongolských kočovníkov či turecké koberce, že v Škandinávii a Rusku si ľudia vykračujú v plstených topánkach. S predstavou hryzúcich pastierskych kabaníc, nohavíc a klobúkov sa ale rozlúčte. Áno, bača i valasi sa takto radi vyfintia (prečo by aj nie, keď vlna v zime hreje, v lete chladí a navyše nepripustí k telu ani kvapku z letných dažďov), ale v kombinácii s pravým hodvábom či inými prírodnými materiálmi si možno vytvoriť nadýchané bytové dekorácie, hladké a ľahké kabelky a tašky, šperky či exkluzívne, priam pavučinkové štóly, šatky alebo záclony.
Od chumáča vlny k dekorácii
„Plstenie je pomerne jednoduchá technika výroby netkanej textílie. Nekladie prílišné nároky na jemnú motoriku, nevyžaduje si priveľa pomôcok, výsledkom je hotový produkt a je vhodná pre všetky vekové kategórie a stupne zrakového postihnutia. Preto sme sa rozhodli, že to vyskúšame,“ zverila sa mi predsedníčka ZO Martin Milota Strončeková. „Máme to šťastie, že priamo v našich radoch máme Aničku Ondrejkovú z Turčianskych Teplíc, ktorá sa plstiť učila v ÚĽUV-e, pokročilejšie techniky si osvojila vďaka dodatočným on-line kurzom, a keďže má nevidiaceho manžela, vedela, ako účastníkov našich stretnutí viesť. Ale musím povedať, že nikdy sme nemali núdzu o šikovných ľudí, pre každého sa vždy a včas našla pomocná ruka. Aj dve, keď bolo treba. Začiatkom septembra sme si povedali pár slov o bezpečnosti pri práci, o tom, že podstatou plstenia je premena nespradeného vlneného vlákna na „textíliu“ a že štandardne sa používajú dve techniky: suché a mokré plstenie, a po Pastelke sme sa do toho pustili naplno.“
Raz uplstené, navždy uplstené
Predstavte si, pri plstení sa nedá párať. Slová rozplstiť, odplstiť ani nič podobné slovenčina nepozná. Vlastne žiaden jazyk. Plstiť totiž znamená otvoriť šupinky na povrchu jemného vlneného vlákna a pohybom docieliť, že sa tieto vlákna na seba trvalo a nezvratne naviažu.
Figúrky, brošne či šperky si môžete vyčariť suchým plstením, pri ktorom sa používa trojhranná ihla, ktorá má po stranách drobné drážky. Tými pri každom vpichu do nespracovanej vlny zachytáva vlákna a postupne ich uplsťuje. Nespradenú vlnu však môžete aj namočiť a plstiť trením, rolovaním a hádzaním – podľa toho, na čo ju chcete premeniť.
„Vzali sme rozum do hrsti a vlnu sme jednoducho povkladali do formičiek na medovníky,“ priznala s úsmevom Milota Strončeková. „Neboli to ale chumáče vlny, ukladať sme museli tenké vrstvy vlákien. Vodorovne, zvislo a napokon diagonálne. Poriadne sme to zatlačili a veľmi nahusto sme dovnútra začali pichať špeciálnou ihlou. Keď sme poprepichovali celý povrch, prácu sme opatrne z formičky vybrali, otočili a opäť do nej vložili, potom sme navrstvili vlnu a poďho znovu do pichania. Takto sme každý výrobok pootáčali zo 10 ráz, priebežne sme teda mohli kontrolovať aj tvar, aj hrúbku, lepšie povedané to, či je všade rovnaká. Nepodarky sme mali možno 3, ale vzhľadom na to, že sme uplstili takmer 90 stromčekov, je to zanedbateľné. Anička Ondrejková dokázala chybičky zamaskovať, takže to číslo je vlastne čisto teoretické. No a keď sme mali hotovo, nasledovalo buď zdobenie tavnou pištoľou, prišívanie korálikov alebo škrobenie a močenie v cukrovej vode, podľa toho, čo sme chceli vyčariť.“
Okrem stromčekov, ktoré sa po mikulášskom posedení košatia v domácnostiach členov ZO, narástlo v Martine aj dosť veľa margarétok (nechajte si to pre seba, ale účastníci kurzu na ne poprišívali zatváracie špendlíky a budú darčekom k MDŽ), narodilo sa niekoľko anjelov a objavilo sa zopár hviezd. Z mykanej vlny, teda vlny s krátkym vlasom, sa vyrábali guľôčky na náhrdelníky alebo na zipsy kabeliek či ruksakov. Január obohatil poličku s výrobkami o podložky do kuchyne. Popis by som vám rada sprostredkovala, ale, žiaľ, záplava bielej mykanej a farebnej vlny ma pohrýzla, čistá horúca a vlažná mydlová voda pofŕkala. Viem len toľko, že k tomu treba bublinkovú fóliu, uterák, valček, silné ruky (pretože jedným z pokynov je: „A teraz prásk o stôl!“) a veľa, veľa trpezlivosti.
„Pondelky sú u nás vždy vyhradené na ručné práce. Býva nás tak do 15, z toho sú minimálne dvaja muži,“ pokračuje predsedníčka martinskej organizácie. „Hlavnú líniu máme danú, ale nedržíme sa jej zubami-nechtami. Ak má niekto chuť, povedzme, pokračovať v pletení z prútia, čo sme sa naučili vlani, prosím! Miesta je dosť, aj materiál sa ešte nájde. Tento rok dostalo zopár ľudí nápad skúsiť vyrábať sviečky. Poskladali sme sa na knôty, na včelí vosk a na parafín, do ktorého začali žienky postupne strúhať farebné voskovky, dokonca sme zo skrine vytiahli aj vône, čo sme nevyužili pri tvorení mydiel – u nás sa nič nestratí, ani nepokazí. Sama som zvedavá, do čoho sa pustíme tento rok,“ uzatvára Milota Strončeková.
Projekt Učme sa remeslo starých generácií – Plstenie finančne podporila grantová komisia ÚNSS.
Dušana Blašková
