Na Deň Európy (9. mája) sa vo viacerých krajinách starého kontinentu diskutovalo o prístupnosti volieb pre ľudí so zrakovým postihnutím. O práve nevidiacich a slabozrakých na účasť na verejnom politickom živote, ktoré je zakotvené v článku 29 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Išlo o jednu z najdôležitejších aktivít projektu PARVIS, prostredníctvom ktorého sa Európska únia nevidiacich (EBU) v spolupráci s Holandskom a Švédskom usilovali upriamiť pozornosť na celkovo 10 práv dohovoru a na ich aplikáciu v bežnom živote.
Prístupnosť volieb je základom skutočnej účasti na politickom a verejnom živote ľudí so zdravotným postihnutím. Nevidiaci, prakticky nevidiaci a slabozrakí narážajú na viacero bariér, ktoré sa v rôznej miere darí zdolávať. Na niekoľko z nich sme počas vyše dvojhodinovej diskusie upozornili aj verejných činiteľov. Pozvanie ÚNSS prijali riaditeľka Odboru volieb, referenda a politických strán MV SR Eva Chmelová, poslanci NR SR Jana Žitňanská a Dominik Drdul, predseda NROZP v SR a ÚNSS Branislav Mamojka, podpredseda ÚNSS Milan Měchura a takmer 4 desiatky zainteresovaných vrátane voličov so ZP. Ján Gabura z Hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru sa z pracovných dôvodov stretnutia zúčastniť nemohol.
Výber z diskusie
- Komu dať svoj hlas?
Prečo sa aj napriek príslušnej európskej legislatíve o prístupnosti webových sídel inštitúcií verejnej správy a zverejňovaniu volebných listín ministerstvom vnútra a SKN Mateja Hrebendu v Levoči neustále stretávame s tým, že nie všetky programy sú pre nevidiacich a slabozrakých voličov čitateľné? Dôvod je jednoduchý: na politické strany a na nezávislých kandidátov sa táto povinnosť nevzťahuje. Otázka preto znie, či je nutné ukotviť do zákona, že tí, ktorí sa o dôveru občana uchádzajú, sa (prinajmenšom v čase kampane) musia vyjadrovať pre neho zrozumiteľným spôsobom, tzn. prostredníctvom prístupných elektronických dokumentov, printových materiálov, zohľadňujúcich zásady jasnej tlače, v Braillovom písme, slovenskom posunkovom jazyku a formáte easy to read, alebo je na mieste „len“ väčšia osveta. Čo stojí za neprístupnosťou informácií? Nevedomosť politických strán a nezávislých kandidátov alebo ich nezáujem priblížiť sa naozaj všetkým voličom?
- Kde voliť?
Primátori a starostovia sú zo zákona povinní zabezpečiť prístupné volebné priestory, opakovane sa však stretávame s vyjadreniami, že také, ktoré by požadované kritériá spĺňali, k dispozícii nemajú. Diskutujúci upozorňovali aj na neprístupnosť informácií o tom, kde sa má občan so ZP na voľby dostaviť, na absenciu kontrastných šípok, vedúcich od vchodu do budovy priamo do miestnosti, či zverejnenie telefónneho čísla, aby sa aj ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu mohli vopred informovať o bariérach, ktoré budú musieť po ceste prekonávať.
„Mrzí ma, že naša spoločnosť je v tomto smere málo pripravená a otvorená, že nevytvára rovnocenné podmienky na bežný život pre ľudí so ZP. Volebné právo je, pravdaže, dôležité, ale ani právo na vzdelanie či zdravotnú starostlivosť sme akoby neriešili celospoločensky,“ povedala v tejto súvislosti Eva Chmelová. „Volebné miestnosti sú primárne v škôlkach, školách a v obecných úradoch, a ak sa tam človek so ZP nedostane raz za niekoľko rokov, aby odvolil, ako sa tam dostane denne ako rodič či zamestnanec? My nemôžeme nariadiť: urobte do škôl bezbariérové prístupy. My vieme voličovi priniesť schránku tam, kam sa dostane, napr. pred schody pri hlavnom vchode, ale fakt, že tam nie je rampa, neovplyvníme, to musia pri výbere miestnosti zohľadniť iní.“
- Samostatne a tajne
Ani u nás, ani vo väčšine vyspelých krajín ešte požiadavky na samostatnú a tajnú voľbu ľudí so ZP nie sú celkom splnené. Vo volebnej miestnosti dostane občan do rúk vytlačené hlasovacie lístky, ktoré dokáže bez pomoci označiť len časť slabozrakých, ak by sa pre ľudí so ZP vytvorili odlišné hlasovacie lístky, zachovať tajnosť hlasovania by bolo nemožné. Nehovoriac o tom, že pri formulároch s množstvom kandidátov na Slovensku by príprava takéhoto riešenia predstavovala obrovský problém. Štát nateraz umožňuje tým, ktorí si hlasovací lístok nedokážu upraviť sami, voliť s asistentom podľa vlastného výberu (s výnimkou členov volebnej komisie), hoci o tom, že osoba so ZP volí naozaj samostatne, hovoriť nemožno.
- Je voľba poštou možnosť aspoň pre slabozrakých?
„Otázne je, či si v domácom prostredí dokáže volič volebný lístok upraviť sám a či hrozba ovplyvňovania nie je priveľká,“ odpovedala Eva Chmelová. „Podľa môjho názoru Slovensko na takéto hlasovanie ešte nie je pripravené. Neviem si predstaviť, ako by voliči verili v objektívnosť výsledkov takýchto volieb.“
- Často diskutované elektronické voľby
Z viacerých strán zaznievalo „elektronický občiansky preukaz“, „internetové bankovníctvo“, „prihlasovanie sa na očkovanie proti COVID-19“, „sčítanie ľudu“, „špeciálny kód priradený každému voličovi“ či „biometria“. Voľby by, pravdaže, v prípade využitia elektronických volieb s ohľadom na odlišnú úroveň počítačovej gramotnosti generácií mohli prebiehať paralelne, tzn. rozhodnutie, či voliť prostredníctvom internetu alebo označením vytlačeného hlasovacieho lístka by bolo na každom občanovi. A keďže chodenie do volebných miestností je takisto znakom rovnosti, ľudia so ZP by mali počítač k dispozícii priamo vo volebnej miestnosti. Počítač, ktorý by bol zabezpečený dostatočne silným šifrovaním a vybavený potrebnými asistenčnými technológiami. Hlasovacie zariadenia by mohli upravené lístky vytlačiť alebo ich po úprave odoslať niekam, kde si ich človek môže skontrolovať.
Eva Chmelová: „Ja sa vždy zastávam voličov, ktorí sú zraniteľní, ľudí, ktorí sú z akéhokoľvek dôvodu odkázaní na pomoc. V ich prípade sa zvyšuje riziko, že ich rodina, asistenti či členovia volebnej komisie pri voľbe privedú k rozhodnutiu, ktoré je nie vždy v prospech voliča. Cez moje uši a oči prešlo množstvo informácií, či už doma, alebo na zahraničných zasadnutiach, napr. aj Rady Európy, ak sa týkali volieb, a elektronické hlasovanie a hlasovanie pomocou elektronických zariadení naozaj považujem za zneužiteľné. Zvlášť volebné zariadenia čelili vo všetkých demokratických systémoch obrovskej kritike. Nórsko, Dánsko či Nemecko vynaložili veľa energie a finančných prostriedkov na ich umiestnenie a po voľbách ich jednoducho vyhodili a zničili, pretože výsledok hlasovania bolo možné ovplyvniť. Volič so zrakovým postihnutím síce mohol hlasovací lístok upraviť bez pomoci inej osoby, ale nik mu nezaručil, že sa jeho hlas pri spočítavaní naozaj pripísal tam, kde on sám chcel. Naopak, bolo preukázané, že výsledky boli deformované, a z tohto dôvodu MV SR (aj na základe analýz špecialistov) elektronické hlasovanie neodporúča. Argumentovať v tejto súvislosti bezpečnosťou internetového bankovníctva nie je na mieste, pretože tieto operácie sú zabezpečené formou spätnej kontroly, tzn. že vždy je možné skontrolovať, kto konkrétny prevod vykonal a kto peniaze prijal. Ale ak majú byť voľby tajné, je našou povinnosťou zabezpečiť práve to, aby sa hlas a volič za žiadnych okolností spárovať nedali. Prihlasovanie do systému pomocou elektronického občianskeho preukazu takisto z tohto dôvodu nepripadá do úvahy. A je v podstate jedno, či hovoríme o hlasovaní cez internet alebo cez smartfón.“
Rokuje sa o nových ustanoveniach
V utorok 3. mája sa Európsky parlament zaoberal návrhom nového volebného nariadenia pre voľby do svojich štruktúr, ktorý štátom ukladá povinnosť zabezpečiť prístupnosť volieb v plnom rozsahu. Využitie hlasovania cez internet alebo hlasovacieho zariadenia sa spomína len ako možnosť. Pri príprave tohto návrhu sa veľmi angažovalo aj Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) a prakticky všetky jeho pripomienky boli akceptované. Po jeho schválení bude nasledovať prerokovanie v Rade Európy. Už teraz však viaceré štáty vzniesli svoje pripomienky, takže očakávame, že to nebude jednoduchý proces.
Videá, ktoré v rámci projektu vznikli, sú zverejnené na Youtube, na PARVIS Channel.
Dušana Blašková
